Azúrový generál • Pomsta (boy love!)

31. Memphisov zástupca...

- Drž hubu. Všetci držte huby a pustite ma, inak vás všetkých zabijem tým najkrutejším možným spôsobom ! - Zvrieskol nepríčetne, no Kalih len rýchlym pohybom čosi nakreslil do vzduchu a bez milosti pichol dvoma prstami Eonovi do čela.

Tomu sa panenky pretočili ako satelity a do pár sekúnd jeho telo úplne ochablo. Kai ho pustil a on so žuchnutím tvrdo pristal na mramorovej podlahe.

Prekvapene som zaostril na slabnúce svetielka v mojom zornom poli a zmätene sa zamračil. Kalih mal ruky až po bicepsy posiate toľkými pohasínajúcimi symbolmi, že som ich ani nestihol spočítať, kým sa úplne rozplynuli v jeho koži.

- Odnesiem ho sebe a pre istotu mu nasadím Sítriové putá. Postarám sa, aby už zajtra zacvakal všetky škody. - Odvrkol otrávene Kalih a bez toho, aby čo i len počkal na Kaiovu reakciu sa zohol pre Eonovo bezvládne telo.

- Až sa odhadne hrubá suma za škody, polovicu mu vrátiš. Za toto môžeš rovnako ako on ! - Dodal a keďže Kai mlčal Kalih si Eona prehodil ako vrece zemiakov cez plece. Nechal nás tu v tme a tichu samých.

Kai sa hneď nato zvrtol, no ja som ho rýchlo zastavil.

- Hej haló ! Generál.... niečo ste mi sľúbili. - Zvolal som vytočene a Kai sa zastavil. Pomaly sa ku mne otočil a kým som stihol zaregistrovať jedným prudkým pohybom vytrhol dvierka klietky.

- Vylez ! - Zavelil a ja som sa teda s tichými stonmi vyteperil von. Údy som mal stuhnuté a stŕpnuté. Mal som pocit, že mi nohy každú chvíľu vypovedajú službu a otlčiem sa na tvrdom mramore. Kai nato ale nedbal a jednoducho sa vybral preč. Hnev mi našťastie dodal síl, aby som sa pobral za ním.

Cestou z terasy nás sprevádzali tiché modlitby nahej ženy a nariekanie z klietok, ktoré sme míňali. Starý muž, ktorého klietku sme míňali pri vchode v tej tme na prvý dojem pôsobil, že dostal mŕtvicu... s tichým povzdychom s námahou prekročil sutiny a teperil sa ďalej do tmy.

------

Celú cestu sme mlčali. Za Kaiom ostávali krvavé stopy, no napriek tomu šiel dosť rezkým tempom. Mal som toho toľko na jazyku, čo by som mu najradšej povedal, no ovládal som sa. Pre vyčerpanie som veľmi nevnímal a mal som pocit, že cesta do paláca trvala večnosť. Precitol som až keď sme už boli dnu a Kai mieril k širokej schodisku ponorenému v tme.

V tej sekunde mi každú bunku tela ochromili zúfalstvo. Až teraz mi totižto došlo, koľko to je schodov do Palácoveho vezenia.

Svet sa mi zatočil pred očami a ja som okrajovo registroval už len to, že sa rútim v ústrety čierno čiernej tme.

Kai POV
----

Z múk, ktoré mi spôsobovali rany má vytrhlo až duté buchnutie. Podráždené som sa otočil, že Lynxa totálne zjazdím za jeho neschopnosť ešte i kráčať, no len čo som sa na neho pozrel, úplne som to pustil z hlavy.

On odpadol !? Nechápavo som spravil pár krokov k miestu, kde sa zrútil. Vyzeral, že mu je ten dráhy koberec náramne pohodlný. Pomyslel som si ironicky a špičkou nohy mu zavadil o rameno.

- Hej... Vstávaj. - Zasyčal som, no on nejavil žiadne známky vedomia. A tichým stonom som prinútil svoje telo, aby spolupracovalo a s námahou si k nemu čupol.

Natiahol som k nemu chcejúcu sa ruku a nedokázal zastaviť tras. Moja koža si doteraz pamätala, aké to bolo... dotýkať sa ho. Naštvaný sám na seba som zaťal zuby a rýchlo ho schmatol za rameno. Pretočil som ho na chrbát a hlavu mu pri tom bezvládne klesla na bok. Bohovia... takto, keď mi neodporoval som k nemu nedokázal byť hrubý. Mohol som ho fackovať až kým by sa neprebral, no potom čo dnes urobil... nebol som toho schopný i keď som už dávno prišiel o srdce, či empatiu.