z nepriateľov láska

časť 1.

Je to tu ozaj pekné.

"Večera je hotová" zakričala z dola Klára "idem" zakričala som späť a dala posledný kúsok oblečenia do skrine

"Konečne" povedala som si keď som to všetko vybalila. Išla som dole

"Pekné to tu vonia" povedala som keď som cítila peknú vôňu "ďakujem" usmiala sa "môžeš si sadnúť ja to prinesiem"

Ja som si teda išla sadnúť za stôl tak ako povedala. Je to tu všetko také veľké a také pekné.

"Páči" dala predo mňa syr s hranolkami. Jedno z moje najobľúbenejších jedál "ďakujem" povedala som a začala jesť.

Ona si nasledovné sadla oproti mne a začala jesť aj ona

"Môžeš mi povedať niečo o sebe" povedala a ja som na ňu pozrela

"Tak ja som Lisa,mám 19 rokov a prišla som sem kvôli vysokej" povedala som jej a ona len pozorne počúvala čo poviem

"Chce sa ti chodiť na výšku" opýtala sa ma "no úprimne nie ale mama na tom trvala aby som chodila" povedala som jej a dala si syr do pusy

Ako som prehĺtala tak som začala hovoriť.

"Teraz by si sa mohla ty predstaviť mne" povedala som jej a ona položila pohár na stôl pretože akurát pila vodu.

"Ja som Klára,mám 21 a bývam tu už 3 roky a na vysokú nechodím a nikdy by som ani nechodila" povedala a obe sme sa zasmiali "tak ja tiež neviem koľko budem na ňu chodiť" povedala som jej a zasmiali sme sa

"A kedy ideš do školy" opýtala sa "až za mesiac takže budem mať celý mesiac na to,spoznať celé Nemecko" postavila som sa od stola,zobrala tanier pretože už som dojedla

"Ak chceš tak ja ti to tu všetko rada ukážem" povedala Klára keď som išla ku kuchynskému drezu "budem rada" otočila som sa na ňu,usmiala sa a umyla si tanier po sebe

_

Ubehla hodina a ja som sa celú hodinu s Kláaru rozprávala a navzájom sme sa spoznávali.

"Nechceš ísť inak so mnou môjmu kamarátovi" spýtala sa ma keď písala niekomu na mobile "vieš čo ja som unavená z toho letenia takže dnes nie,ale nabudúce kľudne pôjdem"

"Dobre tak ja teda idem pretože za 10 minut tam mám byť" "dobre tak sa bav" usmiala som sa na ňu a ona odišla.

Som tu teraz sama ale som tak unavená že idem do izby a spať.

Išla som si dať ešte rýchlu sprchu a ľahla si do postele. Je 21 hodín a ja už ležím v posteli,čo sa u mňa nestáva pretože ja chodím do postele o 0:00 a to aj cez školu.

Chvíľu som bola na telefóne a ani neviem ako ale zo sekundy na sekundu ma zrazu vyplo

_

Zobudila som sa na hlasnú hudbu. Vonku bolo už svetlo. Pozrela som sa na telefón aby som zistila koľko je hodín.

"7 hodín to si robíte asi srandu zo mňa" povedala som a pomaly sa začala preberať. Ešte som sa ponaťahovala a postavila sa z postele.

Išla som si dať rannú sprchu a nasledovné išla dole. Hudba hrať neprestala a stále hrala tak nahlas

Ako som vošla do kuchyne som videla Kláru ako robí raňajky a popri tom tancuje na pesničky.

Ona tancovala a potom si ma všimla,pesničku hneď stopla a len zaskočene pozerala

"Prepáč nechcela som ťa zobudiť. Bolo to moc nahlas" pozerala na mňa a ja som sa zasmiala,pretože mi prišlo vtipne ako vystrašeno na mňa pozerá

"Nie nebolo to na hlas,ja takto skoro vstávam" oklamala som mu. Takto skoro nevstávam a áno na hlas to bolo,ale nechcela som jej rušiť tú dobre naladenú náladu.

Ona si vydýchla "už som sa zľakla že som ťa zobudila" povedala a opäť pustila pesničky "nechceš pomôcť" zakričala som na ňu aby ma cez tie pesničky počula "nie" zakričala späť a tak som si išla sadnúť do obývačky na gauč,a pustiť nejaký film

Ubehli nejaké minúty a Klára prišla za mnou aj s raňajkami. Boli to waffle.

"Ďakujem" usmiala som sa na ňu keď mi to podala "nemáš vôbec začo" povedala a sadla si vedľa mňa

"Tak čo pozeráš" pozrela na telku a ja som sa oprela o gauč "neviem je to niečo o láske takže ma to nebavi" povedala som jej a začala jesť.

Ona na mňa len so zvdihnutím obočím pozrela "neveríš na lásku" spýtala sa a pozrela späť na telku "nie pretože každý koho som mala ma buď podrazil alebo sa na mňa bez dôvodu vysral"

Ja som pozerala a Klára si s niekým písala a nedalo sa nevšimnúť ako sa pri tom usmieva

"Vidím že ty niekoho zaujímavého máš asi že" pozrela som na ňu a ona celá červená pozrela na mňa "to je len kamarát"

"Len kamarát" pri kamarátovich správach sa takto usmievať a červenať,som nevidela ešte

"No fajn" povzdychla si a zhasla telefón "vlastne je to kamarát ale obaja k sebe vzájomne niečo cítime ale ešte sme si to nepovedali navzájom ale viem že je to vzájomne" usmievala sa a ja som videla na nej že je šťastná

"Aha toto je on" ukázala mi na mobile jeho fotku. Má dlhé čierne vlasy, makeup čierny a je dosť vysoký "pekný a ako sa vlastne volá" pozrela som na ňu "Bill" zhasla mobil a pozrela na mňa "Bill Kaulitz" dopovedala

Máme tu nový príbeh. Bude to iný ako tie predošlé ale verím že sa vám bude páčiť.