Dve tváre

♥< 13 >♥

,,Čo sa ti stalo?" opýtam sa vystrašene. Jared ma len objíme okolo pása a vtisne mi bozk na pery. Úprimne sa mi zahľadí do očí, potom si obzrie celú moju tvár.

,,Poď so mnou preč." Zašepká ako prosbu, aby som ho počula iba ja. Prikývnem a postavím sa. Jared ma nasleduje. Pomaly sa dostaneme spoza stola.

,,Kam idete?" opýta sa prekvapene Candy.

,,Neviem." Myknem plecami. Pozriem sa na Jareda a späť na Candy. Je mi ľúto, že s ňou nebudem. Mám pocit, že sme od seba veľmi vzdialené.

,,Postarám sa o ňu, Candy, neboj sa." povie Jared. Candy si ho premeria pohľadom, ale napokon prikývne.

,,Stretneme sa zajtra? Poobede? Prídem ku tebe." opýtam sa jej. Usmeje sa.

,,To by bolo skvelé." prikývne a potom sa pozrie na Jareda. ,,Stáž ju ako oko v hlave. A ty mi večer aspoň prezvoň." Starostlivo prikývnem.

,,Budem." odpovie Jared a ovinie si ruku okolo môjho pásu. Spoločne vyjdeme z klubu.

Chvíľu mlčky kráčame, až postupne prestaneme počuť duniacu hudbu.

,,Kam ideme?" opýtam sa ticho.

,,Môžeme ísť do haciendy?" Hlas má akýsi chrapľavý. Ako keby dlho nerozprával. Iba prikývnem a oviniem si jednu ruku okolo jeho pásu.

***

V byte bolo ticho a tma. Jared ani nezapínal svetlo. Iba ma za ruku viedol do malej izbičky s posteľou. V nej si zložil z hlavy kapucňu a unavene sa zvalil do postele.

Chvíľu som nad ním stála a pozorovala jeho dlhé telo ležiace na svetlomodrých perinách. Zapla som malú nočnú lampu, aby som mu aspoň trochu videla do tváre. Sadla som si vedľa neho na posteľ.

,,Čo sa ti stalo?" opýtam sa šeptom.

,,Zrejme sme našli toho, kto kradol u Halla. Nedopadlo to najlepšie." Ticho a neveselo sa zasmial. Sťažka som prehltla. Chcela som mu povedať, aby s tým prestal. Aby sa vzdal svojho gangu a aby konečne začal robiť niečo so svojím životom... Ale mlčala som.

Ja som taká istá. Žijem si v jednom stereotype. Na budúcnosť nemyslím, pretože viem, že bude nudná a vopred naplánovaná mojimi rodičmi. A ešte mu ku tomu všetkému aj klamem.

,,Jared...Musím ti niečo povedať..." táto veta ma stála takmer všetky nervy. Srdce mi vynechalo pár úderov. Nevedela som, že sa prinútim to povedať.

Jared sa mi zahľadí hlboko do očí. Jeho pohľad nevydržím. Oči sa mi naplnia slzami. Od nervozity a pocitu úzkosti si začnem hrýzť peru. Chcela som zakryť blížiaci sa výbuch citov. V hrdle mi navrela obrovská hrča.

,,Cat?" povie prekvapene a posadí sa na posteli. ,,Čo sa deje?"

Pokrútim hlavou. Všetko predchádzajúce odhodlanie ma v sekunde opustilo. Snažila som sa v sebe udržať vzlyk. No nedokázala som to. S hlasným výdychom som sa rozvzlykala. Jared nevedel, čo mi je.

Tuho si ma privinul do náruče. Bola som za to vďačná. Aspoň nemusel hľadieť na moju uplakanú tvár plnú emócií.

Všetko na mňa doľahlo. Rodičia, kamaráti, klamstvá, Jared...Je toho na mňa veľa. Nechcem klamať a zároveň nechcem povedať ani pravdu. Bojím sa. Bojím sa, že ma všetci opustia pre moju zbabelosť.

,,Cat?" moje meno vyslovil skôr ako otázku. Jeho zovretie trochu povolilo. Chcel sa mi pozrieť do očí. Po chvíľke som mu to dovolila. Dlaňami oboch rúk som si poutierala slzy.

Zahľadel sa mi do očí takým skúmavým pohľadom, až som mala pocit, že si v nich číta všetky moje myšlienky.

,,Čo sa deje? Čo si mi chcela povedať?" opýta sa tichým hlasom. Nedokážem odpovedať. Znova pokrútim hlavou. Trochu sa upokojím. Rozmýšľala som, čo mu mám odpovedať, aby nezistil, že klamem. Má na to totiž obrovský talent.

,,Bojím sa." zašepkám. Bola to pravda. Vzal mi tvár do oboch dlaní.

,,Cat, nemáš sa čoho báť. Všetko je v pohode. Nič sa mi nestalo, sú to iba škrabance...Nikomu nedovolím, aby ti ublížil. Prisahám." povie chlácholivým hlasom.

Bojovala som sama zo sebou. Jared ani len nemohol tušiť, koľko pocitov sa vo mne práve mieša. Veľmi som túžila, aby bolo všetko inak. Aby som nemusela klamať...

Pozeral sa na mňa s takou nehou a láskou, až som sa neudržala. Začala som ho bozkávať. Potrebovala som ho cítiť. Potrebovala som, aby bol v čo najväčšej blízkosti.

Aby som mala pocit a istotu, že je iba môj a že ma chce tak veľmi ako ja jeho. Rukami som mu stiahla kapucňu a prstami som sa mu začala hrabať vo vlasoch.

Musela som vyzerať šialene, najskôr plač potom vášnivé bozky, ale Jaredovi to zrejme nevadilo. Vracal mi ich s rovnakou náruživosťou.

Pomaly som mu rozopla zips na bunde. Len čo sa mi to podarilo, rukami som mu zašla popod ňu a s ľahkosťou som mu ju stiahla z pliec. O chvíľu už ležala na zemi vedľa postele. Netrvalo dlho a moja kožená bunda jej tam robila spoločnosť...

***