Forever Remember

22 ---> Nie sme spolu... We are just friends...

**

Tento deň v škole zbehol dosť rýchlo. Neviem či preto, že sme mali také ľahké hodiny, alebo preto, že som nemyslela na nič iné ako na to, že po škole pôjdem k Harrymu. Bude to tá druhá možnosť. Určite. Pretože už len pri tej predstave že budem znova s ním, cítim ako sa mi strasie celé telo. Prečo tento chlapec vo mne vyvoláva všetky tieto zvláštne pocity? Prečo sa správa tak...proste tak úžasne? Vždy som si myslela, že mňa nepriťahujú chlapc ako je on. Neznášala som kurevníkov, a vždy som si hovorila že zo žiadnym nebudem nič mať. Platí to aj o ňom, keď sme sa stretli, nikdy som s ním nechcela nič mať... A teraz? Ja ani neviem čo spolu máme. Je to zvláštne, pretože to určite nie je vzťah. Sme...kamaráti. To je to správne slovo. Kamaráti, ktorý si chcú spolu trochu užiť.

„ Môžeš mi vysvetliť čo je to s tebou?“ drgla do mňa už asi 4-krát Law. „ Hm,?“ neprítomne som k nej pootočila hlavu. „ Ty ma dne absolútne nevnímaš...“ urazene si preložila ruk na prsiach. „ Prepáč, čo si chcela?“ povzdychla som si a premietla som si tú situáciu znova. Má pravdu, totálne ju ignorujem... „ Prepáč...“ objala som ju, no jej ruky boli stále pri jej tele. „ Čo je to s tebou?“ prenikavo sa mi pozerala do očí, no ja som sa jej pohľadu pokúšala vyhýbať. „ Ja...nemôžem ti to povedať.“ povzdychla som si. „ Nemôžeš?“ nadvihla obočie. „ A komu to povieš ak nie mne?“ dotknuto sa ma opýtala. „ Vysmiala by si ma.“ zahambene som priznala dôvod. „ Nevysmiala. Teda, ak sa nejedná o toho kreténa.“ rýchlo hovorila, lenže keď sa pristavila pri mojom pohľade, teda pri tom ako sa tvárim, jej pohľad tiež zamrzol. „ Lenže ide o toho kreténa!“ otvorila ústa do tvaru O a nechápavo nadvihla obočie. „ To nemyslíš vážne?!“ počula som s akaou výčitkou sa ma to spýtala. Len som sklonila hlavu. „ Ja ti to všetko vysvetlím, lenže nie teraz. Nie tu...“ poobzerala som sa po chodbe, pretože som nepotrebovala aby niekto počúval. „ Čo keby sme si dnes vyrazili?“ navrhla. „ Môžme... Potom môžeme ísť ku mne, pretože naši budú dosť dlho v práci.“ navrhla som a ona súhlasila. „ Nevieš si ani len predstaviť, aká som zvedavá čo sa zase deje...“ potom sme sa rozlúčili, a dohodli sme sa na večer.

**

Zase som tu. Zase som pred jeho dverami. Ten pocit, že budem s ním. Ten pocit je na nezaplatenie.

HARRY

Otvoril som dvere a tam stála. Neváhal som, potiahol som ju za ruku dovnútra a zabuchol som dvere. Ona bola opretá o dvere a moje ruky jej zabraňovali uniknúť jej z tejto pozície. Jemne som sa svojimi perami obtrel o tie jej a cítil som ako si povzdychla. „ Viem že zbožňuješ keď ťa bozkávam...“ jazykom som jej prešiel po spodnej pere a asi na centimemer som sa vzdialil. Bola úplne stuhnutá, ťažko sa pohybovala a ja som vedel, že to spôsobujem ja. „ Nie. Len si tvojimi bozkami krátim čas.“ nezaujato povedala. Vedel som že klame, no aj tak ma zarazilo to, že ma odbila. Páčilo sa mi, že sa nedala. „ Takže krátiš čas, hej?“ vzdialil som sa na väčšiu vzdialenosť. „ Nič viac v tom nie je.“ mikla plecami a kebyže ju nepoznám, uveril by som. Lenže jej telo ju prezrádzalo. „ Poď sem...“ prsty som si preplietol s tými jej a znova som si ju potiahol bližšie k telu.

„ Si perfektná...“ zalichotil som jej a ona sa pousmiala. „ Ja viem...“ a začala sa smiať. „ To by si určite povedal ty..“ mala pravdu, vedela aký som. Pousmial som sa nad tým. „Poďme do mojej izby.“ navrhol som, a už sme tam kráčali. „ Stoj!“ na chodbe som si ju prudko otočil k sebe. Ani neviem prečo som to tak náhle spravil. „ Pobozkaj ma!“ prikázal som jej. „ A čo ak to nespravím?“ nadvihla obočie. „ Zahrávaš sa so mnou Kayle. To je môj štýl, nekradni mi ho!“ s úsmevom som ju upozornil. „ Teraz je to už aj môj štýl, Harry...“ žmurkla na mňa, chytila do rúk moju košeľu a prudko si ma potiahla k sebe. Pobozkala ma. Neboli to zoznamovacie bozky to nie, tými sme si prešli už dosť dávno. Toto boli žiadostivé a vášnivé bozky. Presne také som mal rád, a presne také sa mi páčili... Vedela to, pretože som jej to dával dosť dobre najavo. Bozkávajúc sa, sme pomaly prešli do mojej izby. Zastavili sme pri posteli a prebral som kontrolu ja. Podložil som jej chrbát mojou rukou a opatrne som ju položil na posteľ a nakláňal som sa nad ňu. Zaprel som sa o svoj lakeť, aby som ju veľmi netlačil a rukou som jej prechádzal po boku a trochu som jej vyhŕňal tričko. Cítil som ako sa jej pokožka po každým mojim dotykom striasla a to sa mi páčilo. Prevalila sa ona mňa a ja som si v rýchlosti dal dole tričko. Zvláštne sa na mňa pozrela a ja som videl že sa pokúša byť pokojná, aj keď ju to trochu rozhodilo. Prisala sa mi na pery a jej dlaňou mi hladila odhalenú hruď. Prešla po každom kúsku tela a potom ma začala bozkávať na krku. Neskutočne sa mi to páčilo, no znepokojovala ma jedna vec. Cítil som, ako sa mi niečo tam dole stavia. Nebol som si istý, či je pripravená vyspať sa so mnou, a v tejto chvili som nechcel nič pokaziť... Počúvaš sa Harry? Máš šancu sa s ňou vyspať a ty myslíš na niečo také, že to nechceš pokaziť?

KAYLE

Predstava že Harrymu robia moje dotyky to isté, čo mne robia tie jeho ma upokojovala. Ležala som na ňom a dotýkala sa jeho dokonalej hrudi. Užívala som si ten pocit a po chvíli som si niečo všimla. Teda skôr, niečo som zacítila. Pocítila som ako ma niečo tlačí. Usmiala som sa do bozku, no nedala som na sebe poznať, že som si niečo všimla. Ako som sa ho dotýkala tak som sa rozhodla, že mu urobím napriek. Šúchala som sa po jeho tele smerom nadol, až som svojou panvou narazila na to citlivé miesto. Pomaly som sa zošuchla nižšie, aby vedel, že som si to všimla. Povzdychol si. Svojou panvou som prešla znova hore, a potom opäť dole. Zavzdychal, takže som vedela, že mu to robí dobre. „ To radšej stačí...“ zastavil ma s vážnou tvárou a prevalil sa na mňa. „ Si si istý?“ nadvihla som obočie. „ Musí to stačiť...“ povedal cez zuby a ja som sa pousmiala.
**
Ležali sme pri sebe na jeho posteli. „ Prečo ti toto všetko vlastne dovolím?“ opýtala som sa samej seba, no potom som si uvedomila, že to malo ostať len v mojej hlave. „ Však sa pozri na mňa. Som dokonalý....“ na týchto poznámkach som sa už len ironicky pousmiala. „ Prečo ste s Louisom tvrdili, že ste spolu?“ jeho úsmev zmizol a zostal dosť vážny. „ Lebo si mi ublížil. Veľmi si mi ublížil...“ tá stávka bola pre mňa citlivá téma, ktorá ma vždy dokázala zamrzieť. „ Bola to hlúposť. Teraz to už viem..." venoval mi láskavý pohľad, no pozrel sa na mňa zvláštne. Môžem mu opäť veriť?