Hate My Boss !

SMS

,,Pozri si tie dokumenty. Tie zvyšné môžeš prepísat aj potom." Zjavne si všimol prekvapenie v mojich očiach. Vydýchla som si a posadila som sa do kresla. Začítala som do papierov a ani si neuvedomila že pol hodina ubehla.

,,Poď." Až vtedy som sa vrátila na zem. Postavila som sa zo stoličky a smerovala ku dverám. Išli sme chodbou smerom k výťahu no pár metrov od neho sme zabočili do nejakých dverí. Nikdy predtým som si ich tam nevšimla. Vošla som dnu za Christianom. Poobzerala som sa po miestnosti bola menšia ako jeho pracovňa no útulná. V strede miestonosti bol malý okrúhly stolík a okolo neho štyri čierne, kožené kreslá. V jednom z nich už sedel pán v drahom obleku. Vyzeral sympaticky, mohol mať tak okolo štyridsať. A ako som sa dočitala v podkladoch od Chritiana je to stály klient. Vlastní niekoľko predajní a ďalšiu si chce postaviť. Preto prišiel aj dnes sem aby sa Christianom dohodli. Táto firma obchoduje z rôznymi vecami ale hlavne z pôžičkami a stavbami.

,,Ahoj Chris." Postavil sa muž z kresla a zdvihol ruku ku Christianovi.

,,Ahoj Erik." Prehovoril Christian a potriasli si rukami. ,,Toto je moja asistentka Valéria Monteco. Valéria toto je Erik Winston." Dohovoril Christian pozrela som sa na Erika a prijala jeho ruku.

,,Teší ma pán Winston." Povedala som s úsmevom.

,,Potešenie na mojej strane. A prosím volaj ma Erik." Usmial sa na mňa tiež. Pôsobil veľmi príjemne. Posadili sme sa do kresiel ja vedľa Christiana a Erik oproti nám.

,,No asi vieš kvôli čomu som prišiel." Začal hneď Erik. A pozrel na Christiana.

,,Viem. Prezeral som si dokumenty a myslím si že to vyzerá ako fajn investícia. Lokalita kde plánuješ stavať je veľmi frekventovaná a takéto obchodné centrum tam chýba." Skonštatoval Christian. Čakal čo na to povie Erik.

,,Mám ten istý názor. Preto si myslím že tá pôžička nebude riskantná. Ani pre mňa ani pre tvoju firmu. Práve naopak keď sa to otvorí, bude to ziskové pre mňa aj pre teba." Dohovoril pozrel na mňa a usmial sa. Úsmev som mu opätovala. Hanblivo som sklopila zrak a pozrela na Christiana, ktorý sa momentálne mračil na Erika. Čo mu zase sadlo na nos ? Otočil sa na mňa.

,,Prines nám dve kávy." Chladnym hlasom na mňa prehovoril. Zmetene som na neho pozrela no nakoniec som sa postavila a odišla. O čo mu zase išlo ? Prečo mu vadilo že sa na mňa Erik usmieval ? Nebodaj žiarli ?

Kráčala som k dverám, v jednej ruke stáckou s dvoma kávami. Pred dverami mi pípol mobil. Prišla mi SMS-ka. Vytiahla som mobil z vrecka a medzi tým som ramenom potlačila do dverí aby sa otvorili. Pozrela som na displej. Idem si po teba Valerí. Keď som to prečítala zmrzla som v pohobe a tácka s kávami sa rútila k zemi kde napokon s rachotom dopadli. Ja som to ale nevnímala bola som totiž stále v šoku s tej správy. Zdvihla som hlavu ku Christianovi, ktorý ma sledoval a niečo hovoril. No jeho slová mi nedávali význam. V tom som sa otočila ku dverám a rozbehla som sa do Christianovej pracovne. Zapla som televízor a hľadala kanál so správami.

,,Ušiel z väzenia. Má na svedomí vraždu chlapca a znásilnenie dievčaťa ktorá bola sestrou zabitého chlapca....." Ďalej som už nepočúvala. Aj keď som nepočula jeho meno úplne mi stačilo aby som počula týchto pár viet aby som vedela o koho ide. Stačilo to na to aby sa mi za sekundu zrútil cely svet. Ani som si neuvedomila že mi po tvári tečú slzy. Len tak som tam stála a pozerala na televíziu.

,,To si rozliala dve kávy a bežala preč len preto aby si si mohla pozrieť telku ?" Z tranzu ma prerušil Christianov ironicky hlas. Otočila som sa k nemu. Na tvári mu pohrával úškrn, ktorý však hneď zmizol keď videl moju uplakanú tvár. V jeho očiach som zazrela strach. Rýchlim krokom prešiel ku mne chytil mi tvár do dlaní a zahľadel sa mi hlboko do očí. Nič sa ma nepýtal z mojich oči asi vyčítal že nechcem o tom hovoriť. S nežnosťou v očiach na mňa pozeral, palcami mi prešiel po lícach a utrel slzy. Zrazu spravil niečo čo by som nečakala pritiahol si ma na hruď a uveznil ma v jeho obrovskom objatí. Možno to bolo tou situáciou ale nevadilo mi to práve naopak bolo to to čo som potrebovala. Nevadilo mu že mu slzami zmáčam košelu. Jemne ma hľadil rukou po vlasoch zavrala som oči a pláč pomly ustupoval. Jeho náruč sa stala mojim útočiskom, mojim bezpečným miestom. On sa stal mojím svetom.

*****

Na zaciatok sa vam chcem velmi podakovat dnes sme presiahli 1000 videni. Pre niektorych to je nic no pre mna to vela znamena. A velmi velmi velmi vám dakujem. Len tak dalej. 😘😘😘😘

Najprv som nevedela ani co pisat nevedela som ani ako napisem nejakych 500 slov ale nakoniec je to az krasnych 1480.

Za chyby sa ospravdlnujem pisem to dost neskoro kvoli praci ale hlavne je ze som pridala. 😂😂