Ｓｅｒｅｎｄｉｐｉｔｙ／Ｋ.Ｎ

5

Zatiaľ som sa rozhliadala po triede.
Po BamBamovej pravici sedel ten Yugyeom. Rozprávali sa, z čoho som usúdila, že sú kamaráti. 

Konečne zazvonilo. Pozerala som sa do BamBamovho zošita. Všade boli tie ich hieroglyfy. Už teraz mi je ľúto toho, kto sa ma to bude snažiť naučiť. Očami som si prechádzala po zapísanej strane zošitu formátu A4 a s veľkým povzdychom som ho radšej zavrela.

Zrazu mi niekto poťukal na rameno. Otočila som sa a tam stál Yugyeom.
"Ahoj, ja som Kim Yugyeom. Vitaj u nás na škole" povedal a podal mi ruku.

"Jung Jinsoul, teší ma" usmiala som sa a taktiež som mu podala tu svoju.

"Čo ťa sem ku nám privádza?"

"Otcove povýšenie" povedala som s hlbokým povzdychom.

"Ale to nie je zas až tak zlé.. uvidíš zvykneš si" chytil ma za rameno a usmial sa.
"Hráš na nejaký hudobný nástroj ? Alebo niečo také?" spýtal sa. Ja som mu na to len prikývla

"Môžem hádať že na čo hráš?"

"Kľude" povedala som a on si ma začal prezerať. Zastavil sa na mojich prstoch. Chytil mi jednu ruku a pozrel sa na ňu bližšie. Pretočil ju tak aby videl na moje dlane. Ruku mi potom pustil.

"Hráš na.. klavír?" Spýtal sa neisto a čakal na moju odpoveď

"Ako to-?"

"Pomerne jednoducho. Z tvojej tváre a tvojho postoju som vyčítal že si sústredená. Obzvlášť sústredení sú ľudia ktorí hrajú na klavíri, gitaru alebo husle. Takže som ti potreboval skontrolovať prsty. Kebyže hráš ja gitare tak máš vankúšiky prstov trochu tvrdšie, kvôli kvôli strunám a husle sa mi k tebe nehodili, takže mi ostal iba klavír" povedal a ja som z toho ostala ešte viac v šoku ako som bola predtým.

"Že pomerne jednoducho. Toto bolo ako z nejakého filmu. Nechceš byť náhodou detektív? Išlo by ti to"

"Keď som bol malý tak som ním aj chcel byť, ale keď som išiel na prijímačky tak som si pomýlil školu a tak som skončil tu. Čo je toto za školu som sa dozvedel až z listu , kde sa písalo že ma prijali" povedal Yugyeom s úsmevom

"To je úžasné" povedala som s úžasom. Nikdy som nestretla niekoho s tak zaujímavým životom. Bolo mi jasné, že s ním si budem rozumieť.

"Keď chceš tak môžem ešte niečo uhádnuť"

"Jasné, prečo nie" povedala som s úsmevom

"Dobre postav sa prosím" Yugyeom si ma opäť prešiel pohľadom

"Postavíš sa prosím na jednu nohu, tak ako pri yoge? Chcem vidieť tvoj balans.." povedal a ja som sa postavila na jednu nohu a s tou druhou som sa o ňu zapierala
"To je jasné..  tancuješ. Máš úžasnú postavu a taktiež aj držanie tela a balans. Tancovala si niekedy balet?"

"Áno! Keď som bola malá.. teraz sa už venujem skôr modernému tancovaniu , ale tak asi je to tam stále poznať.."

"Je to dosť poznať" povedal a usmial sa

"Hej super, už vieme že hrá na klavír a tancuje.. môžeš teraz prosím ťa vypadnúť na svoje miesto? idem jej to tu ukázať" povedal BamBam podráždene.

"Tak to potom môžem ísť s vami" zasmial sa Yugyeom.

"Nie" 
"Kľudne" povedala som naraz s BamBamom, načož sa na mňa udivene pozrel. Bez jediného slova ma začal ťahať von z triedy. Yugyeom za nami, ale aj tak dobehol. BamBam sa na neho pozrel.

"Dáma povedala, že môžem" povedal.

"Tak fajn teda" povedal s povzdychom.

✦✦✦