GAUDIUM

Časť 4

Čakal kým zavriem dvere a vyzul sa a ja som ho potom za ruku viedla do mojej izby.

Zavrela som za nami dvere a oprela sa o ne.

Pozrela som na neho so zúfalým pohľadom, no on sa na moje prekvapenie uškŕňal a pomaly ku mne kráčal.

"Rob bol len zámienka aby som prišiel? Keby si mi povedala, že ma čakáš len v župane, tak by to zabralo aj bez neho." žmurkol na mňa a ja som vzápätí mala hroznú chuť sa naňho vrhnúť a prikázať mu aby mi ten župan strhol.

Prekvapene som nad mojimi nezvyklými myšlienkami zdvihla obočie.

Zrazu som zabudla na Roba, na jeho výhražnú smsku, dokonca aj na Rose, ktorej som hneď mala povedať čo je Rob zač.

Akoby sme na svete boli len my dvaja. A akoby on myslel na to isté.

"No čo, odpovieš mi kráska?"

Zrazu som cítila že mi do tváre stúpa červeň.

Nevedela som či sa mám rozhodnúť tento moment premrhať na niečo tak hnusné ako je Rob alebo ho využiť na niečo - niekoho - tak krásneho ako je Chris.

Rozhodla som sa pre Chrisa.

"Hej.. Len zámienka. Chcela som ťa vidieť.."

Chris ku mne prišiel a oprel si ruky o dvere tak že boli presne vedľa mojej hlavy. Tvárou sa ku mne priblížil a jeho ruka zablúdila pod krátky župan na stehno. To mi zdvihol tak že som ho mala opletené okolo jeho pásu a naše tváre sa stále približovali.

Už sa mi chcel jeho perami pritisnúť na tie moje no v tom ktosi zaklopal.

Prevrátila som očami a už som z neho chcela zložiť to stehno no on mi ho pevne držal. Prekvapene som sa na ňho pozrela.

"Už nedovolím aby nás niečo vyrušilo." a zložil mi ruku z kľučky na ktorú som ju medzi tým položila.

Prikývla som a zrazu sa spoza dverí ozval hlas: "Alice to som ja, Ell. Chcem sa ťa len spýtať či si si našla môj odkaz a si tu a nešla si do školy. A či nevieš koho je to motorka pred naším domom.

Pousmiala som sa a odpovedala som Ell: "Som tu a som v pohode. A motorka je môjho.." pozrela som sa na Chrisovu ruku na mojom stehne, "..kamaráta."

Chris sa na mňa uškrnul s prikývol.

Ell zamumlala čosi čo znelo ako "no jasné, kamaráta" a počula som jej vzďaľujúce sa kroky.

Pozrela som sa na Chrisa a on prudko vydýchol: "Už to nevydržím." a chcel jeho pery prisať na tie moje, no táto situácia bola pre mňa ešte neznáma, nevedela som čo mám robiť s rukami, oči som mala dokorán otvorené. Chris sa odtiahol a zbadal, že som celá stuhnutá

Zamračil sa: "Čo?"

Strašne som sa hanbila.

"Ty si sa ešte nebozkávala?"

Skoro mi vypadli oči. Ako...?

"Som trochu prekvapený, ale zároveň poctený."dlaňami mi prikryl líca a pritisol sa mi na pery.

Netušila som čo robím. On sa mi na perách pousmial a moje ruky mu obmotal okolo krku. Pootvoril oči a zbadal, že tie moje sú doširoka otvorené. Palcami mi jemne pritlačil na viečka a ja som ich konečne zavrela.

Nevedela som, či aj nefrancúzsky bozk sa nazýva bozkom, no to sa práve dialo. Obdarovával ma jemnými bozkami a mne boli v tej chvíli všetky filmy na nič. Len som opakovala jeho pohyby a po chvíli sme sa zosúladili.
Zaborila som mu prsty do vlasov a on mi jednu ruku nechal na líci a druhou mi hladil chrbát. Cítila som sa úžasne. Akoby bola medzi nami nejaká zvláštna energia, puto, ktoré nás spojilo.

Ale spoza dverí sa znova ozval hlas: "Alice! To som ja, tvoja mama, s ktorou si sa nevidela už asi milión rokov!"

Pery som odtiahla od Chrisa len na vzdialenosť potrebnú na rozprávanie: "Budeš musieť ísť.." začala som jachtať.

Chris ma mňa neveriacky pozrel: "Čože? Veď som len teraz prišiel!"

Prevrátila som očami: "Hovoríš ako keby si práve nepočul že prišla moja mama."

Chris pokrčil plecami a odtiahol sa odo mňa.

Ešte pred tým než som otvorila mame som sa otočila ku Chrisovi: "Učíme sa!" pošepla som a už som otvárala dvere.

V nich stála moja mama - na svoj vek úžasne mlado vyzerajúca blondína zarábajúca každu hodinu stá tisíce dolárov.

"Alice, perlička!" a už som sa dusila v jej objatí.

"Mami, nevolaj ma pred cudzími perlička, koľko krát ti to mám opakovať?"

Mama sa na mňa udivene pozrela:

"Pred akými cudz.." a v tom ho zbadala a ja som sa za ňu v tú chvíľu tak neuveriteľne hanbila. Moja mama civela na Chrisa ako keby mala 17.

"Mama! Toto je Chris, my sa tu spolu učíme."

"Dobrý deň." Chris na ňu hodil ten svoj okúzľujúci poloúsmev a moja mama sa tam pred ním roztápal.

"Dobrý deň...eh..Christian? Či ako? Dobrý, dobrý.. Tak sa teda - ehm - učte no.. Alice, môžeš na slovíčko? Christian.. Chris, môžem si na chvíľu požičať svoju dcéru - hm - na sekundový rozhovor?"

Chris prikývol a my dve s mamou sme vyšli na chodbu a zavreli za sebou dvere. Mama ma trochu potiahla za ruku, aby nás Chris nepočul.

"Mama, ja ti to vysvetlím! Je to naozaj len kamarát a my sa tu spolu uč.." nestihla som dopovedať lebo mi mama skočila do reči:

"Alice. Teraz ma veľmi dobre počúvaj. Nemysli si, že som až taká hlúpa, aby som nevidela, že v tej izbe ste sa neučili. A chcem ti iba povedať... Nevadí mi to, jasné? Už dlho sme sa s otcom čudovali, kedy nám niekoho predstavíš."

Civela som na svoju matku či ju dobre počujem.

"Prosím mami?"

Mama prikývla a sprisahanecky ma chytila za obe plecia.

"Ako ste sa zoznámili? Veď len sedíš doma a učíš sa, aby ťa zobrali na to právo. Nikde ťa s otcom nepúšťame."

Uhla som pohľadom, aby na mne nezbadala, že pred ňou tajím výlety von, keď nie sú doma.

"No, vieš... Jednoducho, tak..."

Mama na mňa žmurkla a odišla na dolné poschodie.