What's happened? {M&M FF}

9. Pôjdeš...

Marcus
Žiarlil som. Neskutočne som žiarlil na môjho brata. Ukradol jej prvý bozk a teraz sa o ňu začne zaujímať. Niekto si musí zo mňa robiť srandu. Ale mňa nepredbehne. Ja som jej dlhoročný kamarát a vo mne má dôveru. Ale aj tak ma ten bozk štve.
,, Martinus.." Chcel som sa s ním o tom porozprávať. V izbe ale nebol. Skúšal som mu aj volať, ale zakaždým ma zrušil. Nevadí, keď príde porozprávame sa. Teraz idem za Miou. Mojou malou sladkou Miou..

,, Nie je doma?" Prekvapene som sa spýtal Miinej babky.
,, Išla s niekym von. S nejakým chalanom." Mal som predtuchu. Ale tá nemôže byť pravdivou.
,, Ďakujem vám." Otočil som sa naspäť k domu. Napísal som jej či je v poriadku...

Martinus
Nikdy by som nebol čakal, že s ňou bude až zábava. Rozprávala mi o tom ako žila v Moskve.
,, Najlepšie bolo keď som tam prišla a ešte som nevedela ani ceknúť, a keď sa ma niekto spýtal, tak som  utiekla alebo som sa schovala. Ale ani potom, nerada som sa rozprávala s ľuďmi. Dokonca ani teraz moc. Bojím sa." Pozeral som sa jej do očí. Ani by som nebol vnímal, čo hovorila keby nemala melodický hlas. Zreničky sa mi zrazu zväčšili. Už viem koho mi pripomína. Začal mi opäť vibrovať mobil. Zase Marcus. Už asi tuší, že som s ňou. Zrušil som to.
,, Mia, je tu šanca, že sa poznáme dlhšiu dobu?" Meno, povaha a oči. Tie oči ju prezrádzali. Musí to byť ona.
,, Ja.." Zasekla sa. Asi sa bála.
,, Viem, že si to ty.. Teraz už áno. Som si stopercentne istý." Sklopila pohlad. Mala jemnú červeň v tvári. Chytil som jej bradu a tým ju donútil pozerať sa mi do očí.
,, Od kedy to vieš?" Začala panikáriť.
,, Tušil som to od momentu kedy som sa ti pozrel do očí.." A teraz mi to sama potvrdila.
,, Dosť si sa na vonok zmenila. Ale tvoja povaha je taká istá. Láskavá, starostlivá.." To som na nej vždy zbožňoval. To ako sa správala k ľuďom, aj napriek tomu, že sa k nej oni správali zle.
,, Ale až vďaka Leone som sa naučila s nimi zhovárať aj keď nie úplne." Neodolal som a dal som jej pusu na čelo.
,, Mala si to vtedy dosť ťažké a zložité."

Mia
Prečo mi to práve on hovorí? Prečo mi dal bozk na čelo? Prečo sa ku mne správal ako sa správal, keď má rád môj charakter? Prečo práve on? Tieto myšlienky mi neustále behali hlavou. Moc so mnou nikdy nenahovoril a skôr sa mi vyhýbal. A teraz? Sedí tu so mnou a rozpráva sa, ako keby nič. Chytila som ho za ruku. Bola som pripravená sa ho spýtať prečo, keď ma vyrušil môj mobil. Mala som tichý režím tak som si nevšimla správy.  Neprestával vibrovať tak som ho skonteolovala. Marcus. Pozrela som sa na Martinusa a púštac ruku som zdvihla hovor.
,, Áno?"
,, Kde si Mia? Tvoja babka mi povedala, že si išla s niekym von a keď si mi neodpovedala na správy, tak som sa bál." Usmiala som sa bez toho, aby som si to uvedomila. Martinus ma celý čas pozoroval.
,, Ničoho sa neboj. Som v poriadku, keď prídem domov tak sa ti ozvem." S tým som hovor položila. Zozadu ma objali dve silné paže.
,, Ďakujem, že si mu nepovedala o tom, že si so mnou." Vymanila som sa z nich. Nesmiem byť naivná a podľahnúť jeho šarmu. Nesmiem to dopustiť.  Zostal zarazený.
,, Poďme sa niekam najesť. Teraz by som zjedla aj koňa." Zasmiala som sa na odľahčenie situácie. Tinus len kývol hlavou.
Dali sme si pizzu, ktorá bola mooc moooc dobrá. Opäť sme sedeli na lavičke a Martinus mi spieval. Jeho hlas bol očarujúci a ako vábnička. Upokojoval ma.
,, Už viem prečo ste sa dali na speveckú kariéru. Máš nádherný hlas." Na tvári sa mu objavil rumenec.
Spoločne sme sa rozhodli, že je navyšší čas ísť domov. Ako správny gentleman ma vyprevadil až k dverám. Len som ich zavrela a zosunula som sa po nich. Nikdy by som si nepomyslela, že budeme stráviť spolu deň ako bol dnes. Pozrela som sa na čas a dala som Macovi vedieť, že som doma. Ten bol u nás behom stotiny. Usadili sme sa v mojej izbe.
,, Mia, pôjdeš so mnou na rande?"