Fall Asleep [Vkook; TR] ✔

40.

Taehyung sa zasmial a na tvár sa mu vrátil úsmev. „Hocikam!"

Jungkook odvrátil zrak hneď, ako sa Taehyung rozžiaril a rýchlo zažmurkal. „Uh, neďaleko je obchod so sushi."

Taehyung zalapal po dychu a tleskol rukami. „Milujem sushi!" Ukázal na dvere. „Veď ma, Jungkookie!"

Jungkook sa na sekundu na Taehyunga pozrel s neopísateľným výrazom v tvári, oči mu žiarili a potom bez ďalšieho slova odvrátil zrak, otvoril dvere a Taehyung bol na prvý pohľad vystrašený, no potom ho to opustilo a s radosťou ho nasledoval.

Jungkook sa na sekundu na Taehyunga pozrel s neopísateľným výrazom v tvári, oči mu žiarili a potom bez ďalšieho slova odvrátil zrak, otvoril dvere a Taehyung bol na prvý pohľad vystrašený, no potom ho to opustilo a s radosťou ho nasledoval.

Reštaurácia bola celkom blízko, len desať minút peši. Napokon sa však jednalo iba o trojminútovú cestu vzhľadom k tomu, ako rýchlo sa Jungkook pohyboval – prakticky až bežal. Našťastie mal Taehyung dlhé nohy, takže sa mu podarilo byť len pár krokov pozadu a nie úplne za ním. Zatiaľ čo kráčali, Jungkook sa ani raz neobzrel a nič nepovedal a Taehyung sa sám seba pýtal,, či mladší nezabudol, že je tam tiež. Až keď sa dostali do reštaurácie, Jungkook sa k nemu otočil a pozrel sa naňho.

„Tu je to," zamrmlal Jungkook a ukázal na reštauráciu.

Bola to malá tehlová budova s veľkým preskleným oknom, ktoré sa tiahlo od strechy až na zem a Taehyung mohol povedať, že to bolo spravené veľmi dobre.

Na vrchole bol hrubý, vystavený nápis s kričiacimi farbami, taký jasný, až ho Taehyung od oslepenia nemohol prečítať. Prižmúril naň oči, no hneď na to nasledoval Jungkooka do reštaurácie.

V momente, kedy Jungkook vstúpil dnu, čašníčka spozornela. Bolo to mladé dievča s peknou tvárou, pravdepodobne v ich veku.

„Jeon Jungkook, že si to ty?!" skríkla. „Dlho som ťa nevidela!"

Jungkook jej trochu zakýval. „Ahoj, noona."

Čašníčka skĺzla pohľadom z Jungkooka smerom k Taehyungovi. „Nová tvár?"

Jungkook sa pozrel späť na Taehyunga a uvedomil si, že je stále formálne oblečený; aj keď nemal na sebe sako, ktoré mal teraz prehodené cez rameno, stále vyzeral na obchod so sushi príliš formálne. Niekoľko zákazníkov sa naňho tajne pozeralo a to bolo vtedy, keď si uvedomil, na akom mieste sú.

Taehyung pomrvil pod pohľadom každého človeka a placho zamával. „Ahoj."

Čašníčka mu zamávala späť a na tvári mala jasný úsmev.

„Toto je Taehyung. Je to nováčik," povedal Jungkook neochotne a Taehyung nespomenul, že by už nemal byť považovaný za nováčika, keďže je už na škole vyše mesiaca.

Čašníčka spýtavo zdvihla obočie a jej úsmev sa zmenil na zvrátený úškrn.

„Noona, nie," povedal varovne Jungkook.

Taehyung naklonil hlavu. „Čo?"

„Nič," povedal Jungkook príliš rýchlo a potom sa pozrel na čašníčku. „Môžeš nás, prosím, zaviesť k miestam?"

Čašníčka stále s úsmevom prikývla a zobrala niekoľko ponúk jedál. „Odtiaľto vpravo." Jungkook pretočil očami.

Taehyung predpokladal, že musia mať nejaký svoj humor, ktorý práve praktizovali. Nasledovali čašníčku k najodľahlejšej časti reštaurácie do rohu, kde svetlá svietili poslabšie.

Jungkook na chvíľu zatvoril oči nad tým bolestivým momentom, než sa pozrel na čašníčku, ktorá sa iba usmiala.

Taehyung sa nachádzal na druhej strane stola a zvláštne sa na Jungkooka pozeral. Predtým, ako sa mohol spýtať, prečo je mladší taký napätý, čašníčka znovu prehovorila: „Ahoj, som Irene a pre tento večer bude vaša serví-"

„Noona, ani nie si servírka," prerušil ju Jungkook.

„Bola som povýšená, jasné?" povedala servírka Irene, ktorá Jungkooka prepaľovala pohľadom a potom sa s priateľským úsmevom otočila späť k Taehyungovi. „Ako som už hovorila, než som bola hrubo prerušená."

Jungkook sa zamračil a Taehyung musel prekusnúť smiech.

„Dnes budem vaša servírka, môžem vám priniesť niečo na pitie?"

„Vodu, prosím."

„Kávu," povedal Jungkook.

Taehyung sa zamračil a pod stolom ho kopol. Jungkook sebou prekvapene trhol a Irene otvorila ústa a oči sa jej prekvapením rozšírili.

„Prečo piješ večer kofeín? Nebudeš vedieť zaspať!" zasyčal Taehyung.

Jungkookovi sa zúžili oči, pohľadom sa stretol s tým Taehyungovým a Taehyung sa narovnal, úplne pripravený sa hádať, no k jeho prekvapeniu Jungkook pevne zovrel pery, než povedal: „Vodu aj pre mňa."

Irene nahlas zalapala po dychu a Taehyung mal v tvári samoľúby výraz.

„Si neuveriteľný!" skríkla Irene na Taehyunga.

„Nič neurobil," odvrkol Jungkook.

„Ty si sa kvôli nemo zmenil!"

Jungkookovi sa v hrôze rozšírili oči a Taehyung si nemohol pomôcť, no srdce mu zaplnila drvivá pýcha.

„Daj nám naše nápoje," vyprskol Jungkook.

Irene naňho žmurkla, než sa otočila na odchod.

Jungkook sa otočil späť k Taehyungovi, v tvári mal naštvaný výraz a Taehyung mal bradu opretú o dlaň a žmurkal naňho.

„Kvôli tebe by som sa nezmenil."

„Servírka Irene povedala, že áno."

Jungkook zavrčal a Taehyung sa zasmial. Len ho dráždil. Úplne vedel, že Jungkook by sa kvôli nemu 'nezmenil'. Bol ale šťastný, že sa veci vrátili k tomu, čo boli.

©dranny [ao3]
All rights reserved

A/N
Taekook sú spolu tak sladký!😍♥ A Jungkook už nijako nezahovorí to, že sa pre Taeho naozaj zmenil 😏♥