Ukradnuté spomienky

Kapitola 11 (Thora)

Alysha sa slabo usmiala. „S niekým som sa nepohodla v nákupnom centre."

Thora si pošúchala čelo. „Prepáčte, že to hovorím, ale nemyslím si, že vám takéto rany spôsobila nejaká vášnivá nakupujúca bojujúca o posledný kus vysnívanej kabelky."

„Nie, tak to naozaj nebolo," prisvedčila, ale keď tú myšlienku nerozvinula, Thora pochopila, že o tom najskôr nechce hovoriť. Nečudovala sa.

„A ste... no... v poriadku?"

Prikývla. „V rámci možností vlastne áno."

Thora sa ešte usmiala. Netušila, čo by mala robiť alebo povedať, tak len narýchlo zamumlala niečo o tom, že má prácu, čo výnimočne nebolo klamstvo, a zamierila k autu. Neurobila ani tri kroky, keď sa opäť ozval hlas panej domu.

„Viem, prečo ste tu."

Niečo v tom tóne prinútilo Thoru vrátiť sa späť. „Som tu, aby som dala do poriadku vašu záhradu," oponovala automaticky.

Zodvihla na ňu obočie. „Na niečom sa dohodneme, dobre? Nebudeme si klamať. Klamstiev už bolo dosť." Takmer blahosklonne sa usmiala. „Hoci predpokladám, že vaša prítomnosť v mojej záhrade je skutočne náhodná. Aj keď je náročné takej náhode uveriť."

Thora automaticky vystrčila bradu. „Ako ste to zistili?"

Rozhodla sa, že bude lepšie, ak Alyshu Greenovú nebude zbytočne podceňovať. Tá žena bola síce samý úsmev, ale tiež pôsobila ako riadna dračica – nebezpečná osoba v prípade, ak niekto útočil na jej rodinu. A Thora sa určite neplánovala dostať na je zoznam nepriateľov.

„Najskôr som tomu nerozumela," priznala opatrne a hlavou pohodila k domu. „Nedávalo mi to zmysel. Vždy tie narážky a to, čo ste spomínali medzi rečou a potom nad tým mávli rukou. Ale potom som si to domyslela a vravela som si, že to vlastne bolo od samého začiatku očividné." Zdravou rukou pohodila Thoriným smerom. „Nechápem len jedno – prečo takýto zložitý spôsob?"

Thora pokrčila plecami. „Kvôli zákazu."

Alysha sa už-už nadychoval, ale vzápätí si spomenula a sklonila hlavu.

„Na ten som úplne zabudla, aby som bola úprimná."

Kývla hlavou. „Čo s tým urobíte? S tým, že ste ma odhalili?"

„Dlho som nad tým uvažovala," priznala sa otvorene. „Ale nenašla som dôvod, prečo to nejako riešiť alebo zakazovať. Zatiaľ ste neurobili nič, aby ste nám nejako poškodili, nič si nepýtate. Na jednu otázku som však nedokázala nájsť odpoveď – vie to?"

Rozhodila rukami. „Čo myslíte?"

Zasmiala sa. „Samozrejme, že to vie. Ako inak." Odkašlala si. „Ako som hovorila, neohrozujete nás, nemám dôvod nejako to riešiť. Ale nemýľte sa. Ak urobíte jediný chybný rok, nebudem váhať a bez milosti vás odtiaľto vyhodím. Aj keby to znamenalo, že tie fialky budem musieť dosadiť sama."

Thora ju nemienila opravovať, že žiadne fialky nesadí. Aj tak na tom nezáležalo.

Miesto toho sa zadívala na jej ortézu. „Je to kvôli tomu útoku?"

S krátkym zaváhaním nakoniec odvetila: „Áno."

Lenže potom svoju jednoduchú odpoveď nijako nerozvila.

„Aj mi poviete, čo sa deje, alebo si to budem musieť domyslieť?"

Obávala sa, že ju pošle kadeľahšie. Potom jej ostane už iba Ryan a od toho sa nič nedozvie. A pochybovala, že Jason vie niečo bližšie, nakoľko sa jej niekoľkokrát posťažoval, že ho stále vnímajú ako malé decko a odmietajú mu niektoré veci vysvetliť alebo jednoducho prezradiť. Keďže bolo preňho navyše fyzicky takmer nemožné počúvať za dverami, dokázal sa dozvedieť len určité detaily a aj to veľmi namáhavo.