"Mimo naše otázky, prečo ti dnes vymazali ten čas? Bola som prekvapená a šokovaná, viem že som nebola jediná." predo mnou sedí mladý jazdec McLarenu, ktorú sa síce usmieva ale na očiach mu je vidno sklamanie. V poslednej kvalifikácií mohol byť na druhom mieste ale vymazali mu čas, doteraz nechápem prečo. Sklamanie bolo u neho pochopiteľné len ja som ho stále nevedela pochopiť.
"Čas mi vymazali kvôli traťovým limitom. V zákrute deväť som vyšiel až príliš z trate. To ma stálo moje miesto." prikývla som na znak pochopenia. Keď som zistila, že mu časť vymazali tak ma to zamrzelo. Počas nášho rozhovoru sme veľakrát odbočili od otázky a rozprávali sme sa o iných veciach. Zo začiatku bol tichý a odpovedal len na otázky, ale po chvíli sa úplne uvoľnil. Ústa sa mu nezatvorili, bol uvoľnený a pýtal sa aj on mňa. Zaujímala ho moja práca, štúdium na vysokej škole a ako sa mi páči chodiť na formule. V ten moment som sa mu priznala, že tento svet iba spoznávam a veľa o ňom neviem. Samozrejme bol zhrozený ale veľa vecí mi vysvetlil.
"Ty si zajtra vezmeš čo ti dnes vzali." bola som si tým istá. Piatok aj sobotu na tréningoch bol medzi prvými. Na závode ukáže, že na to má a vybojuje si miesto, ktoré mu bolo dnes vzaté.
"Mám nápad, urobíme stávku Sarah." vystrela som sa, naklonila som hlavu na bok a v hlave mi išli všetky kolieska na plné obrátky. Premýšľala som, čo si vymyslel. Cítila som mierny strach, pretože som nebola na toto pripravená. Usmieval sa, v očiach mal iskričky ako dieťa, ktoré sa na niečo teší. Bol rozkošný a neverím, že by tohto chlapa niekto nemal rád.
"Počúvam ťa Lando."
"Skús uhádnuť na akom mieste zajtra skončím, ja poviem tiež. Kto bude presnejší tak si môže vymyslieť trest pre druhého. Bude to sranda uvidíš."
"Dobre podľa mňa skončíš, hm - " zamyslela som sa. Snažila som si prehrať dnešný tretí tréning a kvalifikáciu. V hlave som sa snažila analyzovať a zoradiť si ostatných jazdcov na určité miesta. Bola som v tom príšerná ani sama so sebou som sa nevedela dohodnúť.
"Podľa mňa skončíš na peknom štvrtom mieste."
"Au..som dotknutý, že mi tak neveríš. Ja si myslím, že to dám na tretie miesto. Uvidíme kto zajtra po závode bude plniť trest." jeho sebavedomý úsmev ma vyplašil. Vystupoval sebavedomo ale bolo na ňom vidieť neistotu. Nechcel sklamať tím a fanúšikov, ktorý mu veria.
"Budem sa tešiť na zajtrajšok. Držím ti palce aby si skončil čo najvyššie a aby si vyviazol bez havárie." zatvorila som zápisník, vypla som diktafón a veci som uložila do kabelky, ktorú som zapla. Rozhovor s Landom mi utiekol veľmi rýchlo, ale stále nebol dokončený. Dohodli sme si ho na dve sedenia a zajtra po závode bude to druhé. Síce už nie na trati ale na hoteli, kde je ubytovaní. Pre moje šťastie som bola ubytovaná tam kde on, takže na naše stretnutie nebudem musieť cestovať.
"Ďakujem budem sa tešiť na dokončenie nášho rozhovoru."
-----------------------------------------
|Nedeľa|
Závody boli v plnom prúde. Moje srdce búšilo, celým telom mi prechádzalo vzrušenie a adrenalín. Ráno som vstala s dobrou náladou, tešila som sa na závody. Bola som v očakávaní kto vyhrá a aké bude konečné poradie jazdcov. Ako som vychádzala z domu tak bolo slnečno, ale videla som už z okna že ide mračno. Obliekla som sa teplejšie aby mi nebola zima, nepremokavé boty a bunda boli v tomto prípade nutnosťou.
Pred nami bolo ešte 60 kôl, z ktorým mám pocit, že neprebehnú bez nehody. Vo vnútri som mala zvláštni pocit, ktorý silnel každým odjazdením kolom. Sledovala som trať, na ktorej boli suché vyjazdené pásy od áut ale stále bola trať na iných úsekoch dosť mokrá. Nevedela som čo od týchto závodov očakávať, bola som na jednej strane rada, že uvidím závody na mokrej trati ale na druhej strane som sa bála. Strach o to čo sa môže stať. Práve si uvedomujem, čo títo chlapi podstupujú, aké veľké riziko.
Kôl ubúdalo, už sme boli v polovici závodov keď to prišlo. Myslela som si, že sa nič už nestane ale pekelne som sa mýlila. Moje srdce sa zastavila, dych som nevedela popadnúť a zamrzla som na mieste. Na veľkej tabuli sa znovu prehrala mrazivá nehoda, ktorá sa pred pár sekundami stala.
Formula od tímu Williams išla predbiehať Mercedes, na konci DRS zóny, čo sa stalo osudným. Pravým predným kolesom zajel na trávu, ktorá bola ešte mokrá, a tým, že mal nové pneumatiky a tráva bola stále mokrá tak dostal šmyk a napálil to rovno do Mercedesu. Jazdec, ktorý sedel v druhej formule narazil do steny, rana bola silná, pretože sa odrazil od nej na druhú stranu, kde bol štrk. Formula, ktorá spôsobila nehodu, tiež nabúrala do bariéry, takže ja tá bola zdevastovaná.
Očami som pozerala na tabuľu, kde jazdec Williamsu vyšiel z auta a veľmi ráznym krokom išiel ku druhému jazdcovi. Bola som prekvapená z jeho jednania, ktoré ale určite urobil v návale zlosti. Nepoznala som jazdcov, ktorí do seba nabúrali, pretože zatiaľ nikto nepovedal ich mená. Bola som z toho nesvoja, že som bola v nevedomosti. Avšak nemusela som čakať dlho a moje oči zarazene pozerali na tabuľu, kde boli dve mená, George Russell a Valtteri Bottas. Práve títo dvaja boli účastníci nehody.
Závody sa prerušili červenou vlajkou, ktorá pozastavila závody. Jazdci zamierili do pit lane, kde odstavili formule a čakali na reštartovanie závodu.
Georga som síce moc nepoznala ale mala som zmiešané pocity. Žalúdok som mala stiahnutý a pravdu povediac som sa bála. Viem, že obaja jazdci vyšli z monopostov po svojich ale stále sa im mohlo dačo stať. Vnútorné zranenie kľudne mohli mať.
Závod sa reštartoval po asi pätnástich minútach. Muselo sa počkať aby traťový maršáli upratali neporiadok, ktorí oni narobili. Zaujímalo by ma prečo si to jazdci neupracú sami, aspoň by sa vyventilovali a možno by sa ukľudnili. Narobili si ten neporiadok sami tak by si ho mali aj upratať. I keď sa nad tým tak zamyslím, tak by im to upratovanie možno trvalo o dosť dlhšie a preto sú na to iní ľudia, ktorí to urobia rýchlejšie.
Jazdci pokračovali v závode akoby sa nič nestalo. Na trati ich bolo o troch menej, čo bolo pre nich výhodou. Blížili sme sa ku 58 kolu, keď stolička vedľa mňa zavŕzgala a niekto ju obsadil. Obzrela som sa očkom na danú osobu a zhlboka som sa nadýchla.
"Nie nekrvácam a nepotrebujem kvetinovú leukoplast." skôr ako som stihla čo i len otvoriť ústa tak prehovoril. Pozeral sa pred seba, ruky mal prekrížené cez prsia a zdalo sa mi, že ani nežmurkal.
"Chcela som ti len povedať, že si dnes dobre jazdil." mykla som ramenami pričom som pohľad uprela pred seba. Pozorovala som cieľovú rovinku, na ktorej sa každé kolo objavili formule avšak rýchlosťou svetla aj zmizli.
"Robíš si srandu?" jeho telo sa natočilo na mňa. Mračil sa a bol nahnevaný z mojej vety.
"Nerobím, jazdil si dobre pokým si neurobil chybu, za ktorú ste trpeli dvaja." dopovedala som vetu, ktorú som schválne predtým nedohovorila. Chcela som vidieť jeho pohľad ale nepozrela som sa na neho zámerne. je to šport, musí si priznať chybu, ktorú si on zatiaľ nepriznal. Nával emócií, ktoré sa v ňom odohrávali mu nedovoľovali vidieť celú situáciu otvorenými očami.
"Nič o tom nevieš!!" zvýšil na mňa hlas čo sa mi prestávalo páčiť. Otočila som sa na neho, bol červený od zlosti a očami ma zabíjal. Pokrútila som nad ním hlavou a očami som predsa len skontrolovala či je v poriadku a nepotrebuje ošetriť. Určite ho pozreli lekári ale nedalo mi to.
"Možno nič neviem o tomto športe, ale viem čo som dnes videla. George bol si skvelý, ale priznaj si chybu. Mal si pribrzdiť a počkať si na vhodnejšiu chvíľu. Mohlo to všetko skončiť veľmi zle, môžeš aj ty aj ten druhý jazdec bohu ďakovať, že ste nažive." môj hlas bol kľudný, nechcela som po ňom kričať alebo zvyšovať hlas. Zbytočne by to vyvrcholilo do hádky, ktorú sme ani jeden nechceli.
Videla som ako sa po mojich slovách zamyslel, bolo to na ňom znateľné. Nechcela som si ho rozhnevať stále je pre mňa dôležitý článok, ktorý mám o ňom napísať, ale on si ku mne prisadol a nedalo mi to nepovedať si svoj názor.
"V niečom máš pravdu, ale ak by si sedela tak kde ja tiež by si rozmýšľala inak. Nemáš veľa času na premýšľanie, hlavne v týchto situáciach. Predbiehanie som si síce pár kôl predtým premyslel, ale nevyšlo. Mal som na to viac tlačiť."
"Nie mal si zvoľniť, ak na niečo príliš tlačíš pokazí sa to. Vezmi si z toho ponaučenie a ideš ďalej."
Chrbátom sa oprel o chrbát stoličky, hlavu zaklonil dozadu pričom mal zatvorené oči. Dýchal pomaly ale pravidelne. Nevedela som čo sa v ňom odohráva, s akými pocitami bojuje.
George
Nikdy nie je ľahké, keď sa vám stane nehoda na trati. Tentoraz to prišlo nečakane a rýchlo. Mokrá tráva ma premohla, narazil som do Bottasa, ktorému som všetko zo začiatku dal za vinu. V emóciách som mu povedal nepekné veci, ktoré nikto nechce počuť, v ten moment mi to však prišlo vhodné povedať.
Keď som sa usadil na stoličku, ktorá bola voľná nemyslel som si, že tam bude práve ona. Sedela v miestnosti, ktorá je určená pre rodiny jazdcov (nie som si istá či taká existuje :D ). Ostatné stoličky boli obsadené, bol som rád za jednu voľnú ale ani vo sne by ma nenapadlo, že vedľa bude sedieť práve ona. Hore som sa ušiel schovať pred všetkými z tímu aj pred mojou priateľkou, ktorej prehnaná starostlivosť mi išla teraz hore krkom. Nechcel som aby sa ma niekto stále pýtal to isté dookola.
Hnevalo ma akú škodu som spôsobil. Mechanici budú musieť pracovať na aute dlho, budú mať veľa práce kvôli mne. Mrzelo ma to, pretože si zaslúžili po víkende voľno ale ja som im len pridal práce. Za ďalšie som sklamal tím, ktorému som mohol tento rok dať body, ktoré potrebujeme. Dosral som aj to čo sa dosrať nedalo, ale asi mám na to už nejaký ten talent. Minulý rok v Imole som narazil tiež. Išiel som za safety car, a keď som robil slalom tak ani neviem čo sa stalo ale bol som v strede, ktorá bola po mojom ľavo boku.
"Nie mal si zvoľniť, ak na niečo príliš tlačíš pokazí sa to. vezmi si z toho ponaučenie a ideš ďalej."
Jej slová sa mi premietali v hlave ako nahrávka. Mala pravdu. Nemôžem tlačiť na pílu inak sa mi to vypomstí ako teraz. Ponaučenie si zoberiem ale tento závod mi to nevráti. Môžem dúfať, že tie ďalšie závody budú lepšie a získam body, ktoré ako tím potrebujeme.
"Ďakujem, že si sa nič nepýtala." otvoril som oči. Na jej tvári sa sformoval polo úsmev, ktorým ma obdarovala.
"Ver mi veľmi som sa premáhala aby som ti otázku nepoložila. Viem však, že otázky sú zbytočné preto som ti povedal ako som videla celú nehodu ja. Niekedy je dobré vedieť názor nestrannej a neznalej osoby."
"Ideš mi na nervy s tým, že máš stále pravdu." po vyslovení tejto vety som stuhol. Niekedy si neviem dávať pozor na ústa a práve teraz som vyslovil niečo čo som asi nemal. Chcel som sa jej ospravedlniť ale nedostal som šancu jej smiech mi udrel do uší. Prekvapila ma jej reakcia ale bol som za ňu aj rád. Vedel som, že sa nehnevá a moje slová nezobrala zle.
"Buď si istý, že nie vždy ju mám. Toto sú len výnimočné situácie, každý človek sa môže mýliť a ja sa tiež mýlim."
"Bol by som zvedavý kedy. Nie si ty náhodou slečna perfektná?" nadvihol som obočie a ona môj čin zopakovala.
"Som tak perfektná ako si bol ty dnes v závodoch. Nie vždy ide všetko podľa plánov a keď tlačím na pílu, veci pokazím. Vo veľa veciach nemám pravdu, veľa vecí sa musím naučiť, ale predovšetkým som sa naučila prijímať svoje chyby a priznať si ich. To je krok k tomu aby som si vzala z nich ponaučenie a vyvarovala sa tým istým chybám. Si človek George a chyby, ktoré robíš sú úplne normálne. Ak by si chyby nerobil čo by si bol za človeka?"
"Bol by som dokonalý?"
"Áno bol by si dokonalý, ale o dokonalého nikto nestojí. Tým, že nie si dokonalým tak to ťa robí výnimočným. Si svoj, učíš sa, poznávaš nové veci a hlavne robíš chyby, ktoré robia ostatní ľudia. Ak urobíš chybu nevadí, ideš ďalej. Avšak ďalší krát sa vrátiš silnejší, s novými skúsenosťami a hlavne budeš múdrejší."
❤️Liked by sarahsteel_official and 305 418 others
georgerussell63 Urobil som chybu, za ktorú pyká celý tím. Ospravedlňujem sa tímu, mechanikom a všetkým fanúšikom za sklamanie, ktoré ste dnes museli prežívať spolu so mnou. Bol som blízko bodov, ktoré som mohol získať. Nával emócií, ktoré sa vo mne odohrávali po zrážke mi nedovoľovali napísať niečo zmysluplné. Ďakujem každému jednému z Vás, ktorí ste mi písali. Čítal som si Vaše správy, ktoré ma zahriali pri srdci. Som v poriadku, nič sa mi nestalo. Monopost utrpel viac ako ja, avšak ďakujem mechanikom, ktorí ho už dávajú dokopy. 🙏
Pridávanie komentárov je zakázané
______________________________
Ahojte ❤️
Ospravedlňujem sa, že časť vyla neskoro večer ale dodržala som sľub, že dnes vyjde. Stále ma od rána držala bolesť hlavy, takže sa mi písať nedalo. Sľúbila som však, že časť dnes už na isto vyjde tak som sa hecla :D
Musela som opísať nehodu, ktorá sa stala cez víkend na závodoch. Kto pozeral tak vie o čo sa jedná, verte mi pekný pohľad to nebol a chvíľu som premýšľala či je Bottas v poriadku. George nemal ďaleko od prvých bodov, ktoré mohol získať. Všetko sa vyvŕšilo inak avšak som šťastná za Landa, ktorý skončil na treťom mieste 💛
Dúfam, že sa Vám časť páčila 😊