Bielovlasé dievča našľapovalo opatrne po zamrznutom chodníku. V decembrovej noci bola jediným živým tvorom ktorý bol vonku.
S vlasmi belšími ako sneh sa jej pohrával vietor , rovnako ako s tenkými bielymi šatami.
Jediná myšlienka ktorá jej ostávala v mysli bolo dostať sa od tiaľto preč. Preč z tohto drsného sveta v ktorom sa nenachádzalo pochopenie pre bytosť akou bola ona.
Nebola ako ostatní, nebola človek. Nevedela ani či je živá alebo mŕtva. Nevedela kam patrí. Vedela iba to, že toto nie je jej svet a ona sa od tiaľto musí dostať preč.