On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Chalani odišli na chatu, aby sa aspoň na chvíľu oslobodili od Derrecka a jeho nátlaku. Tam si užívali spoločné chvíle bez médií, novinárov a manažmentu a jediné, čo ich narušilo, bola roztržka medzi Harrym a Gemmou, keďže jemu, rovnako ako chalanom sa nepozdáva jej nový priateľ Leo.
"Tu to ale rozvoniava," začula som za sebou Harryho hlas na druhý deň večer po tom, ako sa vrátil z Holmes Chapel. Musel byť riadne unavený, lebo len čo prišiel, zaľahol do postele. Keď som šla okolo jeho izby, všimla som si, že dvere mal otvorené a spal natiahnutý na posteli v tom, v čom prišiel, tak som vošla k nemu do izby, prikryla som ho a šla som tiež spať. A keď sa cez deň nezobudil, došlo mi, že museli celý týždeň ponocovať, keď spal ako zabitý celý deň.
"A teraz mi povedz, čo všetko ste povyvádzali za tie dni," povedala som mu, len čo som pred neho položila kura. Večerali sme asi hodinu, lebo ja som sa strašne smiala na tom, čo hovoril, ako všetci bláznili.
"Už dosť," chytala som sa za brucho v ďalšom záchvate smiechu, keď som si predstavila Zayna ako šiel mixovať ovocie a zabudol dať veko na mixér a skončil celý od ovocia.
"No vážne, tie čučoriedky má podľa mňa vo vlasoch aj teraz," smial sa aj Harry.
"Vy fakt nemôžete byť normálni. Vy ste sa tak dlho hľadali, až ste sa našli."
"To teda hej," pritakal. "A to som ti ešte nevravel o tom, ako Louis nabúral do presklenných dverí. Trocha sme popíjali a on zabudol, že tam je sklo a tresol do toho. A mne sa aj s Niallom smiali, keď sa to stalo mne. Veď počkaj, keď ho uvidíš, hoci má ofinu, tá hrča nejde zakryť," povedal vážne, na čo sme opäť obaja vybuchli smiechom.
Keď sme dojedli, vstala som od stola a vzala som taniere, aby som ich mohla umyť, no Harry pokrútil hlavou.
"Ty si navarila, ja ich umyjem," povedal a ja som sa pousmiala. V tej chvíli zazvonil zvonček na dverách, tak som ich šla aspoň otvoriť.
"Liv!" zaškerili sa na mňa štyria ľudia a postupne ma vyobjímali. Pripadala som si, akoby sme sa nevideli pol roka a ja som im hrozitánsky chýbala. Bolo to milé.
"Ja som vedel, že bezo mňa neviete žiť," vykukol Harry z kuchyne.
"Niečo tu vonia," pousmial sa Niall, keď sa chalani hodili na gauče.
"Na to ani nepomysli, zješ všetko, čo Oliver navarila a zajtra budeme bez obeda," varoval ho Harry, ktorý vyšiel z kuchyne a pripojil sa k nim.
"Liv kam ideš?" spýtal sa ma Liam, keď som šla k schodom.
"Do izby."
"Prečo?" nechápal Zayn.
"Ehm..." myslela som si, že chcú byť len oni piati, tak som sa vybrala k sebe a mala v pláne zapnúť si nejaký film, alebo dokončiť tie tri vázy, ktoré mám rozrobené.
"Nie, nikam nejdeš, sadneš si k nám," podišiel ku mne Louis, chytil ma za ramená a viedol ma k pohovke, na ktorú ma posadil, pričom si sadol hneď vedľa "a stráviš s nami nejaký čas, keď si už odmietla chatu."
"Presne, ako sa máme cítiť, keď si nás nechcela?" hodil psí pohľad Liam.
"Ehm..."
"Ostaň," pozrel na mňa Harry a tak som prikývla.
"Chceš počuť nejaký zážitok z chaty?" spýtal sa Louis nadšene.
"Myslíš ten ako si opitý vrazil do presklenných dverí?" zasmiala som sa a pozrela som na jeho čelo, kde mal naozaj poriadne veľkú hrču. "Alebo ten, kde sa Niall zahryzol do dekorácie, lebo si myslel, že to je skutočné jablko?"
"Vidím, že si ich už počula," smial sa Liam.
"Tak nám povedz nejaké ty," navrhol Zayn, "počuli sme, že tu bol Derreck."
"Bol," prikývla som.
"A?"
"Nebudeme si predsa kaziť nedeľu rečami o kreténoch, však?"
"Myslel som, že nesúdiš ľudí," pozrel na mňa zamyslene Harry.
"Nesúdim, ale keď je raz niekto tak veľký idiot, že to bije do očí aj z kilometra, tak aj napriek všetkej mojej snahe a dobrej vôli to nejde inak. Derreck je slizký, úlisný, arogantný, cynický, do seba zahľadený, sebecký, nehľadí na nikoho, ide cez mŕtvoly a po pol hodine v jeho prítomnosti som mala takmer depresiu. Ide z neho niečo, z čoho mi naskakuje husina a je mi z neho naozaj zle. Je strašne nepríjemný."
"Ouch, toto keby počul, to by ho zabolelo," rozosmial sa Niall, na čo som sa len pousmiala. Ten si toho vypočul dosť aj tak.
"Prejdime na príjemnejšie veci," zaksichtil sa Louis.
Ráno som zaspala. Prvýkrát v živote som zaspala. Chalani ostali u Harryho veľmi dlho a ja som sa asi päťkrát síce vyberala spať, no vždy ma presvedčili, aby som ešte chvíľku ostala. A ja som ostala. Sama neviem prečo, no tá kopa bláznov mi bola sympatická a cítila som sa pri nich dobre. A tým pádom som šla spať v podstate skoro ráno a keď mi budík zvonil, len som capla po mobile, takže vo chvíli, keď som sa prebudila, môj budík ukazoval štvrť na osem, čo znamenalo jediné, ak nestihnem metro, nestihnem školu.
Z postele som vyletela, kúpeľňou som preletela a dole schodmi som nahodila maximálnu rýchlosť, keďže koleno som už mala chvalabohu zahojené.
"Bré ráno," pozrel na mňa Harry, ktorý vychádzal z kuchyne. "V kuchyni máš raňajky."
"Aj tebe, ďakujem, nestíham, letím, ahoj," vysypala som.
"Odveziem ťa," povedal a ja som zastala v polke pohybu.
"Harry, nemám čas na vtipy."
"Nežartujem. Keď ťa odveziem, tak stíhaš."
"To myslíš vážne? Lebo vieš, že nemusíš, keď pobehnem, tak to stihnem."
"S tým kolenom by si behať ešte nemala a musíš sa naraňajkovať, moja mama vždy vravieva bez raňajok ani na krok," povedal vážne. Prekvapená som šla do kuchyne, kde som zjedla pripravené toasty s kávou a potom som si druhýkrát v živote sadla do toho Harryho skvelého auta. Och áno, je božské. Ako mi len chýba šoférovanie. Moje autíčko ostalo doma a chýba mi. No sedieť v tomto je božské. Tie sedačky, tá palubovka, ten volant. Myslím, že som sa vážne zamilovala.
"Ďakujem za odvoz," pozrela som naňho pri škole.
"Nemáš začo," pousmial sa. "Zabav sa. Alebo tak..." povedal zamyslene, na čo som sa rozosmiala. "Čo? Netuším, čo sa želá, keď ide niekto do školy," mykol plecom.
"Ďakujem," usmiala som sa naňho, načiahla som sa po kabelku na zadné sedadlo a vystúpila som.
Len čo Harry vycúval z parkoviska, šla som do prednáškovej miestnosti, kde sme mali mať prvú hodinu a hodila som sa k Cedricovi a Yvonne.
"Ako si došla?" pozrela na mňa Yv spoza brata.
"Harry ma doviezol, lebo som zaspala."
"Pekne," povzdychla si.
"Čo máme teraz?" spýtala som sa. Nevedela som, ani aké máme hodiny a to sa mi skoro nikdy nestávalo. Vlastne sa mi to stalo prvýkrát, rovnako ako to, že som zaspala.
"Filozofiu, Chica a vo štvrtok na cviku máme test. Opakovanie. Ak dovolíte, idem spať," zívla si a hodila sa na lavicu.
"Opakovanie?" pozrela som na Cedrica.
"Celá prvá kniha. Poslala nám mail včera okolo jedenástej večer."
"Aha," vybrala som knihu z kabelky a zistila som, že kým pre domácich to je opakovanie z minulého roka, my sme brali vtedy niečo iné a ja sa to budem musieť naučiť celé. "Auch," zaksichtila som sa.
"Čo je?"
"U nás doma sme to ešte nebrali, mali sme to v osnovách na tento rok."
"Vitaj v našom svete. My sme to tiež nemali," ukázal na seba a na sestru, ktorá pravdepodobne fakt zaspala.
Počas hodiny som si stihla spraviť plán, koľko sa toho musím za tri dni naučiť a počas ďalších hodín som si začala škrtať poznámky v knihe.
Najbližšie dva dni som sa snažila natrieskať si do hlavy celoročnú látku. Vďakabohu som mala skvelú pamäť a niektoré veci mi stačilo prečítať si, no začínala na mňa doľahať únava, keďže som ťahala dlho do noci a spala som dosť krátko. Len štyri alebo päť hodín.
V stredu, večer pred testom mi chýbalo ešte sedemdesiat strán. Stopäťdesiat som už mala za sebou, no nebola som si nimi istá. Bolo tam veľa pojmov, osobností, rokov a hlavne veľa diel, ktoré filozofi vydali a mne sa to začínalo aj napriek mojej pamäti miešať.
Sedela som v obývačke v kresle s knihou na kolenách a z chodby som začula Harryho nahnevaný hlas. Keď vošiel do obývačky, uvedomila som si, že sa s niekým cez telefón háda. Keď ma zbadal, kývol mi na pozdrav a namosúrene si to pochodoval do svojej izby. Asi po pol hodine vyšiel prezlečený, zamumlal, že ide von a už ho nebolo.
Chvíľu po jeho odchode som šla do kuchyne, spravila som si čaj a vrátila som sa do obývačky, kde som všade mala papiere s poznámkami. Už som nevedela, ako mám sedieť. Pár minút som sa učila schúlená v kresle, pár minút som sa prechádzala, chvíľu som potom ležala na gauči, chvíľu som ležala na gauči tak, že stehná som mala na operadle a chrbát a hlavu tam, kde sa normálne sedí. A čím ďalej som sa snažila si niečo zapamätať, tým viac ma ťahalo spať.
"Oliver," niekto mnou triasol. "Oliver, prebuď sa," rozoznala som Harryho hlas.
"Koľko je hodín?" zamumlala som, pričom som si uvedomila, že som zaspala sediac na zemi s hlavou na konferenčnom stolíku a s knihou v ruke.
"Štvrť na jednu," oznámil mi a zapotácalo s ním, tak sa posadil na gauč. Pomaly som vstala zo zeme a sadla som si vedľa neho. Vedela som, že niečo pil, mal lesklé oči a bol z neho cítiť alkohol.
"Si sám?" spýtala som sa najabsurdnejšiu otázku, no väčšinou, keď prišiel v takom stave, priviedol niekoho, tak som chcela preventívne vedieť, či sa nevyspím.
"Uhm, tú bloncku som pretiahol už v bare, tak načo by som si ju bral domov," mykol plecom ľahostajne, no čosi mi hovorilo, že niečo nie je správne. Posledné dni bol predsa usmiaty, veselý a nechodil sa spíjať, chodil len von s chalanmi.
"Stalo sa niečo?" pozorne som sa naňho zahľadela. Neviem, či začal hovoriť kvôli alkoholu alebo preto, že chcel, ale začal.
"Moja sestra."
"Stalo sa jej niečo?"
"Vláči sa s nejakým chlapom. Chcel som ignorovať môj pocit ohľadne jeho, no chalani majú rovnaký zlý pocit z toho jej Lea. A dnes sme sa v telefóne pohádali. Chcela prísť aj s ním sem, no ja som jej naznačil, že ho nechcem vo svojom dome a ona vypenila. A začali sme sa hádať. Nechcem sa s ňou hádať. Je to moja sestra," povedal smutne.
"Bude to v poriadku," šepla som, lebo ten pohľad zraneného chlapčeka, ma ubíjal.
"Nebude. Volala mi, aby sme sa uzmierili. Už doma sme sa chytili a ona mi volala, aby sme sa udobrili, no nestalo sa. Povedala, že chce dôjsť, aby som ho spoznal a nakoniec z nej vypadlo, že on jej to poradil. A mne sa na ňom niečo nezdá, tak som jej to pripomenul. Chytili sme sa a ona mi povedala, že ma už nechce vidieť. Nikdy. Že si mám žiť svoj úžasný slávny život a do jej života sa nestarať. Čo som spravil zle?"
"Len sa ju snažíš chrániť, na tom nie je nič zlé. No ona to berie tak, že jej brániš žiť jej život. Nepoznám tvoju sestru, no tiež mám brata a poviem ti, niekedy je otravné, ako sa o nás snažíte starať a do všetkého sa miešate, analyzujete všetkých chlapov a robíte všetko preto, aby ste ich od svojich sestier odohnali. A aj keď to nás sestry vytáča do nepríčetnosti, nakoniec si vždy uvedomíme, že vy bratia to robíte, lebo nás milujete. Gemma to určite vie. Vie, že to robíš, lebo ju ľúbiš, len podľa mňa chce aj svoj vlastný priestor, taký, do ktorého ty nepatríš," zasmiala som sa, keď som zvolila presne jeho slová.
"To chápem, ale ten Leo... mám z neho zlý pocit," krútil hlavou.
"No tým, že jej to budeš pripomínať a budeš od nej chcieť, aby ho nechala len spôsobíš presný opak, odoženieš ju od seba a poženieš ju priamo k nemu. Musíš jej dopriať priestor na pády a chyby. Ty si svoju úlohu splnil, povedal si jej to a teraz musíš len stáť pri nej a dúfať, že nemáš pravdu."
"A keď mám?"
"Tak musíš stáť pri nej, utešovať ju, objímať a byť jej oporou, kým bude plakať. A nie, že povieš I told you so. To nepomáha."
"Ako to, že si taká múdra?"
"Mám veľmi vysoké IQ," zasmiala som sa.
"A EQ, či ako sa to povie a dobrý odhad na ľudí a tak," hovoril a ja som sa pousmiala.
"Mali by sme ísť spať, je skoro dva, ty musíš vyspať opicu a ja sa musím doučiť päťdesiat strán na test," povzdychla som si a vedela som, že to tentokrát nedám.
"Ja ostanem tu," ľahol si na gauč. "Je pohodlný a mám ho rád."
"Naozaj?"
"Uhm, je veľmi pohodlný. Chceš vyskúšať?"
"Ďakujem za lákavú ponuku, no radšej idem do postele," zasmiala som sa. Vyzeral ako päťročný chlapček. Zo skrine som vybrala deku, prehodila som ju cez neho a kým som došla ku schodom, Harry spal.
V škole som sa snažila ešte niečo nahnať do hlavy, no nejako mi to nevyšlo. Nevedela som sa sústrediť. Nebola som unavená, hoci som sa s Harrym rozprávala takmer do druhej. Predtým som si vlastne pospala, no premýšľala som nad rozhovorom s ním. Musí mať Gemmu naozaj rád, keď sa nad ňou tak trápi.
"Tak čo Chica, už to vieš?" pýtala sa ma Yvonne tesne pred hodinou. S povzdychom som zakrútila hlavou a sledovala profesorku ako vošla do triedy. Pripravovala som sa na svoju prvú historickú zlú známku, ktorú dostanem, keď s tým testom skončím, no nakoniec to dopadlo celé celkom inak.
"Študenti, rozhodla som sa, že testík si napíšeme až budúci týždeň a dnes si len precvičíme nejaké tézy a spoločne si zopakujeme. Mimochodom, slečna Adamec, máte na zvyšok dňa voľno," pozrela na mňa.
"Čo?" nechápala som. Žiaden test a ja dnes končím prvou hodinou? Potkla som sa cestou a upadla do kómy?
"Máte voľno na zvyšok dňa, no choďte, nech na vás nečakajú," usmiala sa na mňa. Nahádzala som si veci do kabelky, pozrela som na Yvonne, ktorá len pokrčila plecami, Ceda, ktorý vyzeral, že sa so mnou chce vymeniť a šla som.
"Ahoj," usmial sa na mňa Harry, ktorý ma čakal pred triedou.
"Ahoj," pomaly som k nemu vykročila.
"Zmätená?"
"Trochu. Úplne."
"Ideme na výlet," oznámil mi, kým sme spolu kráčali k autu.
"Tak teraz som zmätená totálne. Čo s tým priestorom, do ktorého nepatrím?"
"To som myslel chatu. Chcel som len pár chvíľ so svojimi bratmi a nikým iným. A týmto sa ti chcem poďakovať za včerajšok. Mala si sa učiť na test, no postarala si sa o mňa, počúvala si ma a dokonca si mi poradila. Chcem sa ti za to poďakovať a myslím, že je načase, aby sme spolu trávili trocha viac času. Ale len trocha."
"Aha," prikývla som a keď sme sadali do auta, tak mi to došlo. "Ty si ju presvedčil, aby sme dnes test nepísali?"
"Došlo mi, že nie si naučená, tak som si počas prvej hodiny zistil, kto to je a dal som jej podpis pre jej dve dcéry."
"Harry, si moja náhradná rodina, vieš, že toto je podplácanie?" pozrela som naňho so zdvihnutým obočím, no cukalo mi kútikmi.
"A nehanbím sa za to," mykol ramenami a naštartoval.
"Kam ideme?" spýtala som sa, keď vychádzal z parkoviska.
"Najprv na moje obľúbené miesto a potom ti ukážem Londýn mojimi očami," usmial sa a pustil hudbu.
"To poznám, to som niekde počula... to ste vy?"
"Uhm."
"Takže ty si ten narcis, o ktorom hovorili moje kamošky, keď mi vás opisovali?"
"Nie, to je Zayn, ja ti to púšťam, aby si sa ich naučila. Nemôžeš so mnou žiť a nepoznať naše piesne. To nejde. Keď s tebou skončím, budeš ich vedieť naspamäť," vyhrážal sa, vďaka čomu ma chytil záchvat smiechu.
Asi o tri piesne sme parkovali v centre mesta. Vystúpili sme a pomaly sme šli k Big Benu. Myslela som si že len prejdeme okolo, no šli sme hore do veže k hodinám, odkiaľ bol krásny výhľad na Londýn.
"Vau," šepla som.
"Z London Eye je výhľad síce lepší, ale toto je moje najobľúbenejšie miesto. Niekedy tu chodím premýšľať a presedím tu aj celé hodiny."
"V noci to tu musí byť úžasné," zamyslela som sa.
"To aj je," pritakal mi a hľadel pritom celý čas von.
"Nie sú prehliadky len do štvrtej?"
"Sú, no treba si to vedieť zariadiť," zasmial sa. "Niekedy ťa tu možno vezmem aj v noci."
"Som zvedavá."
Z Big Benu sme šli do Harryho obľúbenej kaviarne, kde som si na jeho odporúčanie dala perníkové latte. Áno, bolo úžasné. Potom sme šli do parku, ktorý bol pri dome, kde kedysi bývali s chalanmi, dokonca sme šli aj do toho domu, ktorý si z nostalgie aj tak nechali, hoci už každý z nich býva po svojom. Obedovali aj večerali sme v meste a ja som sa cítila veľmi dobre. Harry mi toho ukázal naozaj veľa a hoci som Londýn už pochodila aj s Yvonne, Cedom a Jasonom, z Harryho pohľadu vyzeral inak. Z Harryho pohľadu som sa do Londýna zamilovala a bolo to naozaj to najkrajšie miesto na svete.
"Už ideme k tebe?" pýtala som sa, keď sme okolo pol deviatej sadli do auta.
"Áno, už ideme domov," prikývol a zaradil sa do premávky.
V piatok po škole som mala ešte stále veľa nápadov, napriek dvom hodinám, ktoré sme strávili v škole v ateliéry pod Jasonovým dohľadom, a tak som sa u Harryho pustila do výroby zrkadla, ktoré som robila ešte aj v sobotu. V mojej izbe som už niektoré veci robiť nemohla a hlavne som nemala priestor na všelijaké pomôcky, tak som sa nasťahovala do pracovne, ktorú Harry aj tak nevyužíval. Kým som nechala zaschnúť lepidlo na prvej vrstve, šla som do obývačky, kde Harry prepínal programy.
"Nechaj!" zastavila som ho. "To ste vy?" ukázala som na telku, v ktorom šiel nejaký klip, kde boli na pláži.
"Uhm, náš prvý singel."
"Akí ste tam ňuňaví," smiala som sa. "Ty si mal aké rozkošné kučery."
"Stále mám rozkošné kučery, teda ja mám sexy kučery..."
"Ehm... kde?" zasmiala som sa.
"Všetkým ženám sa páčim."
"Gratulujem, tvoj život má zmysel," povedala som vážne, na čo len pretočil očami.
"Zajtra ideme s chalanmi do jednej relácie. Pridáš sa?" zmenil tému, kým ja som sa stále pozerala na telku a usmievala sa. Tak veľmi sa odvtedy zmenili.
"Jasné a môžem s vami aj spievať," odvetila som ironicky.
"Vážne Oliver, poď tam s nami. Chalani sa potešia, že ťa zbadajú."
"Nebudem sa nudiť, kým vy budete na kamere?"
"Nie, budeš s Lou a malou Lux."
"Eh, tak dobre," súhlasila som napokon. Harry sa pousmial a chvíľu na to sa ozval zvonček. Tentokrát šiel otvoriť on.
"GEMMA?!" začula som jeho prekvapený hlas a niečo, čo sa podobalo vzlykom. Vstala som a šla som do predsiene. To, čo som zbadala, som rozhodne nečakala. Harry objímal vzlykajúcu Gemmu, ktorá sa ho držala ako kliešť a kryla si tvár v jeho košeli. "Ššš, to bude dobré zlatko, to bude dobré, len sa upokoj, lebo mi ochorieš," hovoril jej.
Kým Harry odviedol Gemmu do obývačky, ja som vzala jej kufor a šla som s ním za nimi. Gemma sedela v obývačke, vzlykala, nič nehovorila a Harry vyzeral bezradne, no v tvári sa mu zračil aj hnev. Obrovský hnev. Nehneval sa na ňu, ale na toho, kto jej ublížil a ja som sa bála, že to mohol byť len jeden človek. Moje domnienky sa potvrdili, keď som vošla do obývačky aj s horúcou čokoládou pre Gemmu.
"Ďakujem," šepla, keď si ju odo mňa brala.
"Už mi povieš, čo sa stalo?" spýtal sa jaj Harry, ktorý ju objímal.
"Leo," vzlykla.
"Zabijem ho," zavrčal. "Čo urobil?"
"Harry, on je novinár, on... našla som v jeho notebooku zložku o tebe, o vás všetkých, keď som ho konfrontovala, ani sa nesnažil to popierať. Bol so mnou len, aby o vás niečo zistil," vzlykla. Harry ju pevnejšie objal, no videla som, ako zaťal päste.
Kým Gemma pila čokoládu, vyniesol jej kufor do jej izby, v ktorej býva, keď je uňho a potom šiel za ňou. Nepohol sa od nej celý čas. Len pri nej sedel, objímal ju, hladil ju po vlasoch a bozkával ju do nich. Nechala som ich samých a šla som zavolať svojmu bratovi, ktorý mi veľmi chýbal.
Večer, keď som vychádzala z kúpeľne, všimla som si, že sú dvere na Gemminej izbe otvorené. Chvíľu som váhala a potom som nakukla dnu.
"Smiem?"
"Jasné, poď," usmiala sa na mňa.
"Ako sa cítiš?"
"Využitá. A menejcenná," odvetila úprimne. "Ja som ho ľúbila a on ma potreboval len ako zdroj informácii. Cítim sa akoby o mňa nemal nikdy nikto stáť. Akoby som nebola hodná toho, aby ma mal niekto rád."
"To nie je pravda," šepla som a sadla som si k nej na posteľ. "Viem, že to teraz nevyzerá dobre. Že sa cítiš zle, lebo ti ublížil niekto, komu si verila, no to prejde. Nie dnes, nie zajtra, ale prejde to. Máš brata, ktorý ťa miluje, máš jeho kamarátov, ktorí ako som počula, za tebou stoja tiež. Nie si sama. To, že si ťa jeden idiot nevážil, nehovorí o tom, aká si ty, hovorí to o tom, aký je on. Je to úbožiak. No ty si silná, krásna, mladá, úžasná žena a raz príde niekto, kto ťa bude milovať, takú, aká si, preto, kto si."
"Ďakujem," usmiala sa na mňa.
"Nemáš, za čo. Pamätaj si, to, aký bol on chlap, nedefinuje, aká si ty žena. My úžasné ženy máme občas smolu na lúzrov, lebo vieš, žiarivý lesk priťahuje spodinu," povedala som vážne a videla som, ako jej zacukali kútiky a ona sa napokon rozosmiala.
"Bolí to," šepla po chvíli.
"Ja viem. A chvíľu to ešte bolieť bude. No nie si na to sama. Už len to, že si prišla za Harrym je dobré. Možno je to ťažko uveriteľné, no ani sa nenazdáš a bude to preč."
"Je to šialené, ale možno... asi by som ho chcela naspäť."
"Nie," pokrútila som hlavou. "Nechcela. Máš na viac ako je on, Gemma a ako som vravela. Raz príde človek, ktorý uvidí, aká si skvelá a bude ťa milovať viac ako čokoľvek iné. Raz príde niekto, kto si ťa zaslúži. Na tohto tu, už ani nepomysli. A keby si náhodou mala pokušenie naňho znova myslieť, príď za mnou a niečo spáchame, aby si nemusela, dobre?"
"Dobre," usmiala sa. "Naozaj ďakujem, Olívia."
"Liv," usmiala som sa na ňu. "A teraz by som mala ísť a nechať ťa spať. Dobrú noc," šepla som a vyšla som z izby. Na chodbe som sa zrazila s Harrym.
"Ďakujem."
"Za čo?" nechápala som.
"Za Gemmu. Neviem, ako to robíš, ale myslím, že si povedala presne to, čo potrebovala počuť."
"Nemáš začo," usmiala som sa naňho a šla som spať aj ja.
Keď som v sobotu ráno vstala, Harry už bol v kuchyni a pripravoval raňajky. Všetko, čo Gemma milovala. Bolo to od neho krásne. Dojímalo ma, ako ju má rád.
Po raňajkách som sa šla na chvíľu učiť a potom za mnou prišla Gemma s tým, že Harry jej vravel, že tvorím, tak či jej niečo neukážem a zvyšok dňa som strávila s ňou. Ukázala som jej oblečenie, ktoré som vyrobila, šperkovnice, darčekové boxy, vázy a dokonca aj nedokončené zrkadlo. Ani som si neuvedomila a bolo dosť hodín na to, aby sme sa vychystali.
Keď sme prišli na miesto, Harry ma zoznámil s Lou, ich stylistkou a potom sa šiel pripraviť ako prvý. Pred prenosom ešte sedel pri nás a potom aj s chalanmi prišli k moderátorovi. Všetko sme to sledovali zo zákulisia a ja som bola fascinovaná každým detailom, keďže som nikdy na natáčaní nebola. Relácia netrvala dlho, asi pol hodiny, chalani ešte odspievali ich pesničku z najnovšieho albumu, ktorá bola naozaj veľmi pekná a potom prišli k nám.
"Akí sme boli?" pýtal sa s úsmevom Liam, keď sa vypli kamery.
"Absolútne najsamlepší, ako vždy," chválila ich Gemma.
"Len vám chýbali dáždničky na nošteky, aby vám tam nenapršalo," zasmiala som sa, na čo vybuchla smiechom.
"Toto nebolo fér," zamračil sa Niall.
"Život nie je fér," zasmiala sa Lou. "Ja odchádzam, Gemma, vezmem ťa?"
"Môžeš," prikývla a šla s ňou.
"A my čo?"
"Ja by som sa šiel niekam najesť," povzdychol si Louis a tak bolo odhlasované, že chalani idú na večeru. Keďže som prišla s Harrym, šla som s nimi.
"Naozaj ti nevadí, že idem s vami? Mohla som ísť k tebe metrom," hovorila som mu, kým sme sedeli v aute. Chalani šli v ďalších dvoch.
"Nie, nevadí a domov metrom nepôjdeš, keď som ťa zavolal, aby si šla s nami von," hovoril, pričom opäť zdôraznil domov.
"Konečne ste dorazili, už zomieram," kňučal Louis.
"Nie je ten večne hladný Niall?" divila som sa, na čo sa všetci rozosmiali.
"Liv, myslím, že niekto ti chce vyškriabať oči," zasmial sa Zayn.
"Prečo?" nechápala som.
"Nevidela si tú čašníčku, ako na teba zazerala za to, že tu s nami sedíš?" spýtal sa Liam.
"Aha... no... čo už," mykla som plecom a pustila som sa do svojich cestovín.
Sedeli sme tam asi hodinu, chalani spomínali na ich koncerty a zážitky, ja som sa bavila a potom sme sa už rozhodli ísť. Chalani odišli skôr, ja som čakala s Harrym, ktorý šiel ešte zaplatiť. Len čo vybavil účet, šli sme von. Pomaly sme kráčali k autu, keď zrazu Harry zastal.
"Pozrime sa, koho to tu máme," začula som nejaký mužský hlas.
"Ty?" zavrčal Harry a ja som si všimla, ako zaťal päste.
"Ako sa má sestrička?"
"Ty hajzel!" zrúkol Harry. V tej chvíli mi došlo, o koho ide.
"Čo? Veď sa pri mne mala dobre. Chcel som od nej len pár informácii a za to som sa o ňu dobre staral, vedel som ju aj potešiť, ak vieš, čo tým myslím," slizko sa zasmial a to bola pre Harryho posledná kvapka. Nestihla som ani žmurknúť a vrazil mu takú silnú, až Lea zapotácalo. Ten sa tiež nenechal dlho presviedčať a vrazil späť Harrymu, ktorý síce schytal päsťou do tváre, no stihol Leovi uštedriť ďalšie dve.
"Harry!" skríkla som a potiahla som ho za bundu. Leo stál trocha ďalej od neho a otieral si krv z tváre. "Nestojí ti za to, poďme preč," ťahala som ho preč, no on len stál a vražedne naňho zazeral. "Harry," zaprosila som, postavila som sa pred neho a zahľadela som sa naňho. Po pár sekundách sa spamätal, schytil ma za ruku a ťahal ma k autu.
Celú cestu mlčal. Musela ho bolieť aj tvár, aj ruka, ktorá bola celá červená. Pozerala som naňho a premýšľala nad ním. Hral sa na ignoranta a tvrďasa, ale Gemmu miloval, inak by sa neopil kvôli tomu, že sa pohádali, neutešoval by ju, neobjímal by ju tak, ako ju objímal a rozhodne by sa nepobil, kvôli tomu, že ju niekto urazil. Vedela som to. Vedela som, že napriek všetkým muchám, je Harry dobrý človek.
"Kam ideš?" spýtala som sa ho, keď sme došli k nemu.
"Spať."
"Nie, najprv ideš so mnou," za bundu som ho ťahala do kuchyne, kde som zapla malé svetlo na kuchynskej linke. Harry si sadol na stoličku a ja som zatiaľ vybrala lekárničku z poličky a ľad z mrazničky, ktorý som nasypala do dvoch utierok, z ktorých jednu som mu položila na ruku, ktorú mal na stole.
"Auch," sykol.
"Zajtra to bude bolieť ešte viac," šepla som, pričom som mu odhrnula vlasy z tváre, aby som mu mohla priložiť ľad na líce, ktoré začínalo červenať. "To bolo pekné. To, čo si spravil pre Gemmu."
"Je to moja sestra. Nikto sa s ňou nebude zahrávať," zavrčal.
"Podrž si to voľnou rukou pod okom," šepla som a z lekárničky som vytiahla obväz a nakoniec som sa dohrabala aj k nejakému krému. Z ruky som mu vzala utierku s ľadom, naniesla som si trochu krému na ruku a potom som mu tú jeho začala opatrne masírovať a krémovať. Nakoniec som vzala obväz a pomaly som mu ju obviazala.
"Monokel budeš mať isto," šepla som, keď som z jeho tváre odtiahla ľad a prešla som mu po tom mieste bruškami prstov, pričom som sa mu zapozerala do očí. Naozaj boli krásne zelené. Nikdy som si neuvedomila, akú majú farbu, až kým som pred ním nestála takto blízko.
"Dokážem s tým žiť," odvetil šeptom.
"Som zvedavá, či s tým dokážeš aj spať," zasmiala som sa a pozrela som naňho. Chvíľu nad tým premýšľal a potom sa začal smiať tiež.
A/N: ďakujeme krásne :)
V nasledujúcej kapitole Nemusíš predstierať, že sa staráš sa Harry znova pochytí s Gemmou, kvôli článku v novinách. Liv mu vysvetlí, ako to vníma Gemma a prečo sa tak nahnevala, že sa za ňu pobil. Harry napokon trocha vypení, no Liv zareaguje znova tak, ako by nečakal a povie mu niečo, čo ho zaskočí, no zároveň na to zareaguje veľmi príjemne. Napokon Harry s chalanmi vymyslia plán, ako sa Harry ospravedlní sestre a na konci kapitoly to bude on, kto povie Liv niečo, čo by nečakala.