Brooklyn, 14:00, škola
Od toho momentu , čo Jesse naposledy uvidel muža v kapucni prešli tri dni a obálka, ktorú mu zveril do rúk ešte stále ležala v jeho písacom stolíku . Jesse sa neodvážil a stále nenabral odvahu povedať to Buzzovi alebo Mame, každý z nich mal svoje problémy a on im nechcel pridať na dalších . Aspoň tak to povedal Brooklynovi v ten večer ,čo toho muža stretol . Brooklynovi to bolo jedno . " Je to tvoje rozhodnutie ,ako s tým naložíš. A odvtedy sa o tom nebavili . Bol piatok . Posledný deň v škole a začínali jarné prázdniny. Brooklyn sedel na biológii a rukou si podopieral hlavu . Perifériou videl , že Stacy a jej fanklub hlupaní sa naňho pozerajú a čosi si šepkajú. Tváril sa , že to nevidí a snažil sa sústrediť na to , čo profesorka hovorí . Zazvonilo a on sa ako v opare zodvihol , zobral si tašku a vyšiel prvý z triedy.
Bol akurát pri svojej skrinke , ked počul , že niekde za ním na chodbe sa približuje hluk . Opäť to ignoroval , no zrazu počul " Ja toho zmrda zabijem,pusť ma,počuješ ,uhni." Čo? , že by Mathew ? Otočil sa práve vtedy keď ho zasiahla rana päsťou do spánku , nestihol nijako zareagovať ked prišla ďalšia z druhej strany ,a ďalšia ,a ďalšia . Zosypal sa na zem ako kartový domček . V hlave mu zvonilo a videl na čierno . Tupá bolesť na obidvoch spánkoch mu do mozgu vysielala nepríjemné pulzy ,ktoré mu nedovolili sa spamätať . Cítil len ,ako ho Mathewowe ruky chytajú za limec svetra a zdvíhajú do vzduchu . Pomaly sa mu rozostril obraz a pred sebou uvidel prasačiu tvár Mathewa Larsona. Malé oči mu sršali hnevom a líca mal červené. " Moje auto ty bastard" a celou silou mu vrazil kolenom do žalúdku . Brooklynovi vyrazilo dych a vypľul krv. " To si si všimol až teraz ? Ty kopa prasačieho loja?" Povedal s trpkých úsmevom .
"Ty malý..." Zavrčal Mathew a zarazil mu ďalšiu ranu . Brooklyn sa zosypal na zem na kolená a matne si uvedomoval jeho okolie .
Pozerajú sa. Všetci .
Celá chodba bola zaplnená žiakmi ,žiačkami. Všimol si ako Mathewowa partia kričala , nech mu poriadne naloží . Hučali , vypadávali zvieracie zvuky, povzbudzovali .
Brooklyn nemal najmenšiu šancu . V bitkách si vedel poradiť a nikdy sa nestratil , no tento krát ho surovo napadli od zadu. Nemal šancu reagovať. Mathew mal robustnú postavu , ťažké široké ramená a dlane ako bagrové lyžice.
Celou silou mu uštedril kopanec do žalúdku . Dobre , tak teraz rozhodne poškodil nejaký orgán . Brooklyn z ťažka vypľul krv a zvieral sa v bolesti . V delíriu sa prevalil na chrbát a uvidel , že v rohu miestnosti stoja Curtis a Lenny. Na tvárach mali kamenný vyraz miešaný s previnilým a ruky spojené pred sebou . Aline nikde nevidel . Dobre , aspoň to nevidí . Mathew niečo kričal , ale Brooklyn ho počul ako keby pod vodou , tlmene. Strácam vedomie . V posledných zábleskoch vedomia videl ako sa k nemu cez dav prediera nejaká postava , nemohol ju rozoznať , videnie mal celé rozmazané. V diaľke počul drsný mužský hlas a Aline . Niekto sa nad ním skláňal. No to už Brooklyna opustilo vedomie.
---------///---------
Bonnie,14:45
Autom sa rútili cez kolóny a razili si cestu do nemocnice . Bonnie zvierala operadlá sedačky a zápästia sa jej kropili potom. Kútikom oka pozrela na Buzza. Mal sústredený pohľad uprený na diaľnicu a nedala sa z neho vyčítať žiadna emócia . Ako to len ten chlap robí ?
Prosím nech je v poriadku , poprosila . Nebola veriaca . Naučila sa v živote spoliehať na svoju vlastnú pomoc a pomoc jej blízkych , no teraz úprimne dúfala , že tam hore niekto je a dáva veci do poriadku . Môj úbohý syn. Dnes po obede dostala zo školy telefonát . Bola ešte mokrá zo sprchy a celá v ručníku ked zdvihla telefón . " Haló?" . A vtedy sa to dozvedela . Jej syna brutálne zmlátili . Má tažké vnútorne poranenia , otras mozgu a zlomené zápästie .
Nikdy sa takto nebála . Len raz , a to umrel Eden . Nesmie prísť o ďalšieho Freymonta. Opäť precitla na sedadle spolujazdca . Obzrela sa na zadné sedadlá a zbadala zdesené tváre svojich detí. Jesse sa pozeral na chrbát Buzzovej sedačky a malá Mary si kusala nechty , keď sa na mamu pozrela .
"Bude v poriadku , však mami ?" Nádej v jej hlase Bonnie vtlačila do očí slzy .
" Dúfam zlatíčko , dúfam."a po zvyšok cesty už nepovedala ani slovo .
Mathew Larson,
Sedel na pohovke vo svojej izbe . Troška som to prehnal. Nemal to dnes urobiť . Bolo to síce drahé auto, ale nechcel nikomu nikdy až takto ublížiť . Zvierali ho pocity viny . Pomaly zdvihol zrak na písací stôl kde bola roztvorená obálka , z ktorej trčali bankovky . Ale stálo to za to .