Podišla som k Cháronovmu boxu, otvorila ho, vyhupla na chrbát a hlava nehlava som vycválala von zo stajne na lúku ktorá ma vítala s otvorenou náručou. Cháron tryskoval smerom vpred. Moje slzy odvieval vietor ktoý fúkal proti nám. Dupot kopýt ma vždy upokojoval. Zhlboka som dýchala, rozpažila som ruky a nechala som sa unášať konskou silou. Čím rýchlejšie Cháron bežal, tým rýchlejšie som zabúdala na všetky problémy okolo mňa. Dobehli sme na koniec lúky kde som ho zastavila aby si mohol vydýchnuť. Zoskočila som z neho a lahla som si na trávu. Bola mäkká, jemná ako hodváb. Zapozerala som sa do neba. Je tak nádherné. Hviezdy žiarili sťa milióny malých svetielok. Cháron sa pásol popri mne, vedela som že bezomňa neodíde.. Pomaly sa mi zatvárali oči a nechala som sa unášať do ríše snov. Bola som vysilená a uťahaná.
Prebudila som sa na chrápanie. Otočila som sa a videla som Chárona ako spokojne odfukuje. Musela som sa zasmiať. Pohladila som po krku a ľahla si pri neho. Moje oči znovu oťaželi. Cítila som ako ma niekto berie na ruky, no bola som tak slabá že som nedokázala zodvihnúť zrak aby som zistila kto to je. Počula som ako Cháron poslušne ide za nami. Ocitla som sa na posteli, no nebola moja. Cítila som ako ma niekto zakrýva a ľahá si vedľa mňa, hladí ma po vlasoch a tíši ma. Hlas mi bol veľmi známy. Eric.