,,Na vnútorné zranenia to nevyzerá. Otras mozgu nemáte. Podľa gynekologického vyšetrenia ste úplne v poriadku a k žiadnemu násilnému sexuálnemu aktu nedošlo. Na modriny vám odporučím homeopatické tablety, ktoré sú doplnkom stravy, a na odreniny masti s jódovým povidónom," usmeje sa na mňa lekárka a nohami sa na svojej stoličke odrazí od podlahy. Presunie sa tak za svoj stôl a začne ťukať prstami do klávesnice. Píše len dvoma, takže sa ordináciou ozývajú nepríjemné zvuky tlačidiel. Stiahnem si tričko dole cez svoje brucho s niekoľkými modrinami a spustím nohy. Zostávam však na lôžku sedieť a pozorujem starostlivo sa sústreďujúcu doktorku.
„Ja si myslím, že by ste si ju tu mali nechať na nočné pozorovanie, pani doktorka. Čo keď sa niečo zhorší? Navyše, moja sestra sa nadýchala dymu!" Fynn sa postaví z plastovej stoličky a založí si ruky na hrudníku. Presunie sa k stolu a na doktorku sa zamračí. Pretočím očami a povzdychnem si. Nechcela som, nech ide so mnou do ordinácie, avšak keby som ho sem nepustila, šalel by na chodbe. Vlastne mi ani nedal na výber, pretože dovnútra vbehol ešte rýchlejšie, než som sa stihla rozpozerať.
„Pán Johnson, vaša sestra dýcha dokonalo. Žiadne prerývane dýchanie ani iné problémy v oblasti pľúc sa nenašli. Aj srdcový tep s tlakom sú v norme. Slečna Johnsonová je kompletne zdravá a v poriadku. Iba si bude musieť počkať pár dní, kým jej zmiznú všetky odreniny a modriny. Jediné, čoho by som sa obávala, by boli prípadné psychické problémy a môžem napísať žiadanku pre psychológa," oponuje mu lekárka.
„Nie, to nebude treba!" vložím sa do toho rýchlo a zoskočím z postele. „Som v pohode, len som trochu otrasená. Potrebujem trochu času, aby som to vstrebala, ale nepotrebujem psychológa!"
„Mala by som pre istotu ..."
„Ja som povedala, že nepotrebujem. Ďakujem, ale nie!" bránim sa. Nechcem chodiť k psychológovi. Už tak toho mám veľa. Návšteva psychológa by bola len starosť na viac.
„Ako si prajete," rezignuje doktorka a vytlačí nejaký lístoček. Pretože sú lieky, ktoré mi odporučila, voľne dostupné, nedáva mi recept. Dá mi iba nejaké letáčiky, z ktorých si môžem najvhodnejšie tabletky a masti vybrať. S ľahkým srdcom sa s ňou rozlúčim a spoločne so svojím bratom vyjdem von do čakárne. Som rada, že sa mi nič vážne nestalo. Brat trval na kompletnej prehliadke, takže som ráno musela ísť za gynekológom a potom som putovala rovno sem za svojou obvodnou lekárkou. Fynn najprv trval na tom, že by obaja doktori mali prísť za mnou, no ja som razantne odmietla. Nebolo by dobré, aby sa motali okolo môjho bytu v Bronxe a nedaj bože ma oslovili mojím skutočným priezviskom, ako sa práve stalo. Navyše tiež potrebujem z toho bytu vypadnúť.
Celú noc som nemohla spať. Myslela som len na to, čo sa včera všetko stihlo stať. Ako ma ráno ešte trýznil Joseph, potom ma zachránil Harry a chlapci, následne cesta domov a večer ... preboha večer som sa bozkávala s Harrym. Netuším, ako sa to vôbec stalo, ale zrazu mal svoje pery na mojich a ja som nechcela, aby skončil. Ten jeden jediný bozk spôsobil, že som zabudla na všetky tie udalosti. Sústredila som sa len na jeho mäkké pery a užívala som si, ako jemne sa o mňa starajú. Ešte teraz mi brnia, keď si na to spomeniem. Zdvihnem ruku, aby som sa bruškami prstov pohladila po spodnej pere.
„Toto sa mi nepáči, Louisa," povie Fynn a prebudí ma z mojich myšlienok, pretože položí svoju ruku na moje rameno. Zdvihnem pohľad, aby som v jeho očiach videla starostlivosť. Ešte som v živote nevidela, aby mal o mňa takú starosť. A to nechcem ani pomyslieť na to, čo by sa dialo, keby sa o tom dozvedel otec. Prišiel by s celou raziou do Bronxu a odviedol by ma vlastnoručne späť domov, kde by ma zamkol do izby a už by ma nikdy nepustil von.
„Čo sa ti nepáči, Fynn?" spýtam sa a cez rameno si prehodím kabelku. Dám sa do kroku, aby som konečne bola preč z tejto nemocnice. Nenávidím pach dezinfekcie. Od malička nemám rada doktorov a v nemocniciach mi to nie je príjemné. „Počul si ju. Som v úplnom poriadku, nemusíš sa ničoho báť. Len mi musíš dať pár dní, aby som sa spamätala," usmejem sa na neho a potom si povzdychnem. Otvorí mi sklenené dvere a ja popod jeho rukou prejdem von z oddelenia. Mám na svojich nohách pevnú podrážku tenisiek, čo je pre mňa nezvyk. Posledné roky som do mesta nosila hlavne topánky na podpätku. Keďže ma však nohy stále bolia z tej stodoly, musela som zvoliť pevnú obuv.
„Aj tak by som bol radšej, keby ťa mali pod dohľadom celú noc," stojí si Fynn stále za svojím. Mierime dlhou chodbou k východu a ja zo svojho brata cítim napätie. Je mi jasné, že sa k niečomu schyľuje a stále čakám kedy to na mňa Fynn vybalí. Nič o tom zatiaľ nehovorí, ale ja viem, že sa k tomu pomaly dostáva. Hovorí, že chce, aby ma mali pod dohľadom, ale v skutočnosti ma chce mať dohľadom on.
„Zastavím sa v lekárni a kúpim ti tie lieky a mastičky," povie, keď sa dostaneme ku vchodovým dverám. Objíme ma okolo pliec a pritiahne si ma viac ku sebe.
„Fynn ja si dokážem kúpiť tie lieky aj sama."
„Nediskutujem s tebou. Som tvoj starší brat a v tvojej ochrane som úplne zlyhal. Takže sa postarám aspoň takto," oponuje, zatiaľ čo prechádzame k jeho mercedesu. Otvorí mi dvere a ja sa posadím na sedadlo spolujazdca. Dvere za mnou zatvorí a následne počujem ako sa auto uzamkne. Pozorujem Fynna ako následne prechádza parkoviskom a potom cez cestu. Lekáreň je na druhej strane ulice. Povzdychnem si nad ním a opriem sa rukou o okno dverí. Hlavu si opriem o dlaň a pokrútim hlavou nad svojim bratom. Úplne mu rozumiem, že ma má potrebu chrániť, po tom čo sa stalo, no stále je to syn svojho otca. Pokiaľ to bude robiť takým spôsobom ako môj otec, tak budeme musieť hodiť reč. Svojho brata si vážim, spoločne s ostatnými ma vytiahol z pekla menom Joseph, ale nechcem, aby mi uberal vzduch. Viem, že som úplne zlyhala v postaraní sa samú o seba. Vykrikovala som, že dokážem v Bronxe žiť bez toho, aby som dovolila, že sa mi niečo stane, no zlyhala som. Bolo úplne nezodpovedné ísť pretekať s úplne neznámym človekom, ktorého som videla prvýkrát v živote. Neuvažovala som triezvo, pretože som bola nahnevaná, nervózna. Nahneval ma Harry a aj práve kvôli nemu som do toho šla. Nevravím, že za to môže on. Môžem si za to ja, pretože práve moja povaha spôsobila tú zlosť proti nemu. Mohla som to ignorovať a mala som ho poslúchnuť bez ohľadu na to, čo sa medzi nami dialo. Chýbalo mi triezve uvažovanie a preto som sa dostala do pekla, z ktorého by som sa sama nedostala. Nepodarilo by sa mi to, pretože Joseph ma strážil ako oko v hlave a vonku boli ďalší piati muži, ktorí boli ozbrojení. Bola to nočná mora a nechcem, aby sa to ešte niekedy opakovalo. Táto udalosť ma naučila, že ak chcem žiť v Bronxe, nemôžem sa nechať ovládať citmi a vzťahmi s ostatnými ľuďmi. Nechala som sa uniesť. Dostalo ma to do pasce a preto si to nemôžem už dovoliť. Problém je ten, že sa dokážem veľmi rýchlo vytočiť. Hnev ma dokáže ovládať natoľko, že robím veci, ktoré by som normálne neurobila. Príklad bol práve ten závod. Je veľká pravdepodobnosť, že by som do toho nešla, ak by som nebola nahnevaná na Harryho a ten by sa mi v tom nesnažil silou mocou zabrániť.
Z myšlienok ma vyruší cvaknutie zámku v aute. Následne sa otvoria dvere a dnu si nastúpi Fynn aj s taštičkou z lekárne.
„Tak....nech sa páči..." povie a podá mi ju. Preberiem si to a nazriem do taštičky. Moje obočie vyletí nahor, keď vidím to množstvo mastičiek, liekov a vitamínov.
„Nevedel som, ktoré mám vybrať, tak som kúpil zo všetkého niečo," povie Fynn zatiaľ čo štartuje a cúva von z parkovacieho miesta.
„Fynn ja nemám rakovinu a ani žiadne vážne zranenia," pripomeniem mu.
„Na tom letáčiku písalo množstvo vecí o tých mastičkách a mne sa zdali dobré všetky. Nemôžem zato. Navyše liekov a mastičiek nie je nikdy dosť. Budeš to mať to zásoby, ak sa v budúcnosti znovu rozhodneš pretekať a hazardovať so svojim životom," povie podpichovačne. Pretočím nad ním očami a venujem mu pohľad.
„A pripútaj sa! Stavím sa že na tom závode si nebola pripútaná, že mám pravdu?" opýta sa a venuje mi krátky pohľad. Povzdychnem si a pripútam sa, pretože viem, že nemá cenu o niečom diskutovať.
„Fynn myslím, že to už stačí. Chápem, že si na mňa nahnevaný, ale ver mi, potrestaná som bola už dosť. Nepotrebujem počúvať kázne aj od teba."
„Ty moja zlatá, sa z Bronxu odsťahuješ. Nebudeš na tom mieste už bývať. Vieš čo by sa stalo keby sa o tom dozvedeli rodičia? Otec by zabil každého, kto s tým mal niečo spoločné a začal by s Harrym Stylesom. Nakoniec by zabil mňa a keď by ťa našiel, tak potom aj teba."
A je to tu! Ako som predpokladala, že to načne a naozaj to urobil.
„Z Bronxu neodídem. Na to, aby si ma odtiaľ dostal budeš potrebovať zbíjačku," poviem rázne. Nemienim sa odsťahovať z Bronxu ani po tom, čo sa stalo. Nič ma neprinúti odtiaľ odísť.
„Louisa, ako tam môžeš chcieť stále žiť? To miesto ťa zabíja, ničí ťa. Potulujú sa tam samí psychopati, ktorí ťa potom žiadajú o ruku a unášajú. Pre dievča ako si ty, je to tam nebezpečnejšie. Chlapi si tam myslia, že sa s tebou pokojne môžu dať dokopy, viď príklad dvoch Stylesovcov," hovorí naštvane. Nedíva sa na mňa. Rozhadzuje rukami a pozerá na cestu.
„O čom to preboha hovoríš?" nechápavo sa na neho dívam.
„O dvoch Stylesovcoch, ktorí sa po tebe ženú až sa za nimi tak práši. Neviem či si si to ty všimla, ale ja áno. Obaja po tebe idú a ver mi, bude to tam ako časovaná bomba. Ty tam ale nebudeš, keď to tam vyletí do vzduchu. Nedovolím to," stojí si za svojim.
„Myslím, že to preháňaš. Sú to bratia a majú sa radi. Ty sa pletieš," oponujem.
„Nepletiem a ty si s nimi nezačneš! S nikým odtiaľ! Hlavne by to potreboval vysvetliť Styles starší. Naozaj ma znepokojilo ako tam s tebou včera chcel ostať," ironicky sa zasmeje. „A nielenže tam chcel ostať, on s tebou chcel spať v jednej posteli."
„Fynn prestaň. Vôbec nič sa nedeje. Ja....myslím, že viem čo je pre mňa dobré a čo nie. Neopováž sa mi riadiť život a hovoriť mi, čo môžem a čo nie. Začínaš znieť ako otec!" Na konci zvýšim hlas a po svojom bratovi to zakričím, aby pochopil. Toto je presne to, pred čím som chcela utiecť z Manhattanu. Pred tým, aby som žila svoj život ako v klietke. V Bronxe som stratila zábrany a našla vzrušujúci život. Je to miesto, kde sa každý deň niečo deje. Príjemných i nepríjemných vecí sú tam plné dni. Našla som si kamarátov, ktorí včera ukázali, že im na mne záleží. Nikto z nich ma zachraňovať nemusel, najmenej Harry, s ktorým sa dennodenne hádam. Znovu mi jemne zabrnia pery, pretože si spomeniem na tie jeho. Nad tou reakciou sa zamračím a zakrútim hlavou. Povzdychnem si a pozriem sa z okna. Som naštvaná. Namiesto toho, aby som bola pokojná, ma Fynn svojimi rečami rozčuľuje.
„Ja nezniem ako otec!" bráni sa môj brat okamžite. Vo vozidle vzniká napätie a ani rádio nejde. Zastavíme na najrušnejšej križovatke v Manhattane. Všade okolo na ulici sa valí masový dav ľudí a autá stoja zoradené za sebou. Nájdu sa tu netrpezliví vodiči, ktorí po sebe trúbia. Vpredu vidím muža, ako vystupuje z auta, aby udrel do kapoty inému mužovi a vznikne z toho hádka.
„Mám o teba strach, pochop to. To miesto nie je pre teba, Louisa. A vymenoval som ti dôvody, prečo to tak je! Ak nechceš bývať na Manhattane, tak sa presťahuj napríklad do Queensu. Tam je bezpečne."
„Jasné a ty sa tam nasťahuješ vedľa mňa, nie?"
„Nie. Ja by som sa prisťahoval k tebe do bytu. "
„No a sme pri tom!" znovu vykríknem a rozhodím rukami. Pozriem sa na neho, zatnem ruku v päsť a udriem ho do ramena. „Preháňaš to, Fynn, a mne sa to prestáva páčiť. Ja sa o seba viem postarať!" vypadne zo mňa.
„To som teda mal možnosť vidieť," povie sarkasticky a naše auto sa posunie sotva o pol metra. Toto bol najhorší nápad, ísť do centra v čase dopravnej špičky. Je dvanásť hodín dopoludnia, čo znamená, že buď všetci presúvajú na obed, alebo idú domov. Najhorší čas byť na Manhattane je medzi dvanástou a štrnástu hodinou.
„Fynn!" vypísknem jeho meno znova.
„Louisa, čo iné by som ti na to mal povedať? Ja si o tom myslím jednoducho svoje." Ukazovákom poklepe na moje stehno. „Neprajem si proste, aby si bývala v Bronxe. A už vôbec nie pri Stylesovcoch. "
„Čo máš proti tým dvom ?! Zachránili ma! Navyše, Christian vie o mne a o tebe úplne všetko a neprezradil nás! Dokonca aj vo chvíli, keď ma Joseph trýznil, Chris mlčal. Je na našej strane a je odhodlaný nás brániť. Pokojne by nás mohol prezradiť a hodiť napospas všetkým tým ľuďom, ale neurobil to," bránim Christiana. „A Harry je jednoducho Harry. Síce sa s ním hádam, ale neublížil by mi. Nedovolil by si to."
„Jasné, že Christian mlčí," odignoruje časť o Harrym a pozrie sa na mňa, keď auto posunie o ďalší pol meter. „Dúfa, že sa ti tak dostane do priazne. Keby som ja chcel nejakú babu a zverila by mi tajomstvo, tiež by som mlčal ako hrob. Tak to totiž u chlapov chodí. Keď sa chcú dievčaťu zapáčiť, robia, čo chce. "
„Preboha, ty si neuveriteľný. Vie aj o tebe. Chráni nás!"
„Lenže ja som mu ukradnutý. Robí to len pre teba."
„Nerobí! Robí to pre nás!" vrčím naštvane. Spánky mi začínajú pulzovať. Musím zhlboka vydýchnuť, aby som sa upokojila.
„Keď myslíš. A Styles starší ťa očami doslova šuká, takže ... Jasné, že ťa zachránil, aby ťa mal pre seba."
„Ja sa o tomto odmietam baviť. Seriózne, končím," poviem a aby som svoje slová potvrdila, vytiahnem si z kabelky telefón. Niekde zospodu vylovím slúchadlá a vložím si ich do uší. Vidím, že Fynn hýbe ústami, ale schválne si hlasitosť dám na maximum. Pohodlnejšie sa opriem o operadlo sedadla a zavriem oči. So založenými rukami driemem a snažím sa na nič nemyslieť. Fynn ma dohnal k nepríčetnosti a ja sa potrebujem upokojiť. Už tak mi vadí, že straší v mojom byte a chce tam zostať pár dní. Absolútne nechápem prečo. Nemám sa čoho báť, keď vedľa v byte býva práve Harry a Chris.
Po niekoľkých minútach sa Mercedes začne hýbať plynule, čo znamená, že sme sa zo zápchy už museli dostať. Pootvorím jedno oko, aby som videla, že práve prechádzame po moste vedúcemu k bráne do Bronxu. Privítajú nás budovy chladných farieb, s rozpadnutými omietkami a rozbitými oknami. Fynnov Mercedes sa tu doslova blýska. Najskôr nabehne na Tretiuj Avenue a potom odbočí do Westchester Avenue. To už plne otváram oči a sledujem obchodíky, ktoré sú vyrabované a na ktorých dverách sú pribité drevené dosky. Jediné, čo tu žije, je Payne Nonstop Bar, z ktorého práve vychádza Liam. Prejde k dodávke, kde podpíše nejaký papier a začne z nej vyťahovať debny s alkoholom. Kývne na nás, pretože si nás všimne. Len mu lenivo odkývam a povzdychnem si.
Pred bytovkou stojí opravený Dodge Charger z roku 2014. Jeho skôr tmavočervená farba je teraz prestriekaná na čiernu. Už na ňom nie je ani známka toho, ako ho ešte v novembri rozstrieľalo policajné komando, keď ho Harry ukradol a uniesol ma. Unikal so mnou naprieč celým New Yorkom iba pre to, že vykradol klenotníctvo. Čo je horšie, viem, čo toto auto znamená. Akonáhle vedľa neho Fynn zaparkuje, z vozidla vychádzajú Kylie a Celine. Obe dievčatá sa mračia
„No. Teraz sa ešte len priprav na kázeň," prenesie Fynn.
„Ešte o tom nevedia," precedím cez zuby.
„Ale dozvedia sa to," pozdvihne na mňa dvakrát obočie.
Pretočím očami a neochotne otvorím dvere. Celine ku mne okamžite na podpätkoch pricupitá a objíme ma. Hneď na to ma objíma aj Kylie.
„Louisa, čo to malo znamenať?" spýta sa moje čiernovlasá kamarátka s modrými končekmi. „V telefóne si znela vážne."
„Áno, vydesilo nás to!" dodá Celine a založí si ruky na hrudníku.
„Dievčatá, to je niečo, čo s vami rozhodne nechcem riešiť tu na ulici," poviem, poškriabem sa vo vlasoch a tašku s liekmi schovám za seba, aby sa ma tu nezačali znova vypytovať. „Pôjdeme ku mne. Urobím nám čaje a porozprávame sa. "
„Desíš nás," zopakuje znova Celine.
„Verte mi," vloží sa do toho Fynn a pokynie smerom k dverám. „Bude to ešte horšie."
Christian's point of view
Na tvár si vyšplechnem ľadovú vodu, aby som sa poriadne prebudil. Prejdem si po tvári ešte niekoľkokrát rukami a zájdem si nimi aj do vlasov. Následne sa narovnám a oboma rukami sa zapriem do umývadla. Zahľadím sa na seba do zrkadla a zamračím sa. Dnes som si rozhodne pospal oveľa dlhšie než zvyknem. Vždy sa snažím vstávať skôr, pretože naozaj nemám rád príliš neskoré vstávanie. Deň je potom kratší a na mňa to pôsobí až priveľmi depresívne. Avšak po tom ako som minulú noc skoro vôbec nespal a po tom ako sme zachraňovali Louisu zo stodoly som si ten spánok musel dožičiť. Je obed. Zrejme by som spal aj ďalej ale zobudilo ma Harryho trieskanie s riadom.
Nesmierne mi odľahlo, keď sme Louisu našli živú v tej stodole. Nič som si neprial viac, než aby bola v poriadku. Až na niekoľko vonkajších zranení bola úplne v poriadku. V skutočnosti som chcel byť ja ten, kto by sa prebil ako prvý do stodoly a spočítal Josephovi, čo jej urobil. Harry bol však rýchlejší, rozdelil úlohy už na mieste a bolo by hlúpe keby niekto protestoval, pretože prioritou bolo zachrániť Louisu. Nemohli sme diskutovať o tom, kto tam bude prvý. Šlo o viac. Podstatné, že bolo nakoniec všetko v poriadku.
Len čo si umyjem zuby a vyjdem z kúpeľne uvidím Harryho ako sedí za stolom a obeduje. Na tanieri pred sebou má tri syrové hamburgeri s volským okom. Poznávam to od pohľadu, pretože toto zvykne jedávať hlavne keď je veľmi hladný, čo je dosť často.
„Páni....tomu sa hovorí bohatá hostina," rypnem do neho a sám prejdem ku chladničke.
„Kým si ty sladko spinkal, tak som bol trochu nakúpiť. Včera som skoro nič nejedol, takže dnes mám právo sa napchávať," odpovie a keď mu venujem pohľad usmieva sa. Nadvihnem obočie a pohľad vrátim späť ku chladničke. Vyberiem z nej vajíčka. Úplne kašlem na to, že je obed. Mám chuť na raňajky.
„Máš dobrú náladu," poznamenám a zo skrinky vyberiem panvicu, ktorú položím na sporák.
„Isteže...som vyspatý," povie s plnými ústami. Zavládne medzi nami ticho kým si urobím svoje raňajky. Vajíčka na slanine aj s hriankami si položím na stôl a posadím sa oproti svojmu bratovi.
„Včera si sa možno tomu rozhovoru vyhol, ale dnes sa tomu už nevyhneš. Chcel som s tebou o niečom hovoriť," načnem rozhovor, ktorý sa mal pôvodne konať včera. Harry bol však unavený a ja takisto, takže som to nechal tak.
„Iste o čo ide?" opýta sa, no od jedla neodvráti zrak.
„O Louisu pochopiteľne. Teraz keď je znovu voľná, tak sa ju jej brat bude pokúšať dostať z Bronxu. A ja s tým súhlasím. Mali by sme Louisu presvedčiť, aby odišla. Je to tu pre ňu priveľmi nebezpečné vzhľadom k tomu, že síce je Joseph mŕtvy ale jeho bratia tu sú stále. Keď sa dozvedia, čo sa ich bratovi stalo, bude im jasné komu sa majú pomstiť."
Harry sa zastaví s hamburgerom v ruke v polceste k ústam. Akoby niekto stlačil na ovládači tlačidlo sa stopnutím. Zdvihne zrak a pozrie sa na mňa. Jeho uvoľnené obočie sa v ten moment zamračí. Výraz sa mu zmení z vľúdneho na vražedný. Viem, že sa mu to nepáči, ale je to nevyhnutné. Aby sme zaistili Louise sto percentné bezpečie, budeme ju musieť prehovoriť k odchodu. V Bronxe je pre ňu nebezpečne. Bol to Joseph, teraz by to mohli byť jeho bratia a tiež ju musím chrániť pred Harrym. Neviem, čo má môj brat v pláne, ale podľa jeho správania sa mi to vôbec nepáči. Louisa by mala byť medzi svojimi. Mohol by som v plánoch Fatalistov konať tak, aby sme neútočili tam, kde by bola Louisa. Manhattan, jej otec a tamojšia polícia zariadi, že by sa jej bratia Hembrowovi nedotkli a nepomstili by sa jej za Josepha. Neprajem si, aby sa táto situácia opakovala. Preto je tento rozhovor s Harrym tak nevyhnutný.
Zadívam sa mu pevne do očí a čakám. Harry odloží hamburger a tanier od seba mierne odstrčí. Napne sa v ramenách a hornú peru mierne nadvihne.
„Tak toto sa ani omylom nestane," odpovie jednoducho. „Louisa neopustí tieto steny. Naďalej bude žiť v Bronxe. Tam, kde ju mám pod dohľadom."
„Čo to má znamenať Harry? Ty o nej predsa nerozhoduješ! Nie je tu pre ňu bezpečne rozumieš? Nemôže tu ostať," poviem stále pokojne, aj keď viem, že z tohto bude hádka. Keď môj brat s niečím nesúhlasí, je vždy ťažké ho prehovoriť. Občas je to dokonca nemožné a nepodarí sa to. Tvrdohlavec.
„Či ju chceš zachraňovať znovu? Druhýkrát sa to už nemusí podariť!" Akonáhle to dopoviem, pozdvihne obočie. „Lenže my ju nebudeme musieť zachraňovať znova. Ja nedovolím, aby sa táto situácia opakovala, rozumieš?" spýta sa. Otváram ústa, aby som odpovedal, ale nestihnem to. Harry sa nahne dopredu. Jednu ruku si oprie o koleno a druhú o stôl. Na drevo nášho okrúhleho jedálenského stola poklepe prstom.
„Budem na ňu dávať pozor. A ty s ňou nebudeš hovoriť o tom odchode. Nebudeš ju prehovárať! Zakazujem ti to!" Snaží sa byť pokojný, ale jeho hlas sa stupňuje.
„Ty na ňu budeš dávať pozor? Prosím ťa, kto ty si? Jej osobný strážca? Pochybujem, že by niečo také chcela. Vieš dobre, že Louisa sa nedá ovládať. Tu viac nemôže žiť, takže bude musieť odísť. Nečaká ju tu aj tak nič dobré a ty to vieš," pokrútim nad ním hlavou. Začnem pomaly jesť. Odhryznem si z hrianky a popritom ako prežúvam, sa dívam na svojho naštvaného brata. Zrejme na mňa práve teraz nadáva vo svojom vnútri.
„Prečo ti vlastne odrazu tak záleží, aby tu ostala? Nemáš ju rád. Alebo....sa snáď niečo zmenilo?" nadvihnem jedno obočie. Je mi jasné, že sa niečo muselo zmeniť, keďže ju môj brat zachraňoval. Skôr ma zaujíma ako na túto moju poznámku zareaguje.
„Čože?" vypadne z neho ako prvé. Dolná čeľusť mu mierne spadne a vyjavene na mňa začne hľadieť. Pozerám, že som udrel do citlivého bodu, pretože som brata na pár okamihov slovne odzbrojil. Triumfálne stále prežúvam jedlo a čakám. Toto je ďalšia vec, ktorá ide z Harryho dostať ťažko. Pokiaľ má hovoriť, že mu na niekom záleží alebo že má niekoho rád, mlčí. Nehovorí to ani Tianne, ani nikomu z fatalistov, ani mne. Vyjadrovanie citov je niečo, čo mu veľmi nejde.
„Ani omylom sa nič nezmenilo," mávne rukou. „Čo si ty myslíš? Že ju mám rád? Prosím ťa! Je to naša susedka. Navyše, je to kamoška Tianny a Tary a tie by mi neodpustili, keby som sa o ňu nepostaral. A čo Freya? Tá by tiež mala kecy. Proste tu musí zostať, aby som mal prehľad nad tým, čo robí a kto sa okolo nej pohybuje."
Nahne sa ešte viac dopredu a ukáže na mňa prstom. „A aby som ti odpovedal ešte na jednu vec. Áno, odo dneška sa pasujem na rolu jej osobného strážcu."
Nachvíľu medzi nami zavládne ticho. Musím vstrebávať tie jeho výhovorky. Samozrejme, že to zvalil na Freyu, Taru a Tiannu. Nikdy by nič nepriznal. Môj brat radšej drží všetko v sebe a nič nedáva najavo. Avšak ja ho mám prečítaného. Nikdy by nezachraňoval niekoho, kto mu je ukradnutý.
„Prečo to robíš?" opýtam sa ho zamračene a opriem sa o operadlo stoličky. „Som tvoj brat. Viem o tebe úplne všetko, takisto ako aj to, že by si ju nezachraňoval, ak by pre teba nič neznamenala. A čo, že je kamarátka Tii, Tary a Freyi? Ako ťa poznám, tak by si im povedal, nech si ju idú zachrániť samé. Takže sa ani nesnaž niečo skrývať. Nebuď sebecký."
„Ja som sebecký?" vyprskne.
„Áno si! Sebecky ju chceš pri sebe! Preto nechceš, aby odišla, však je to tak?"
Harry vie byť dosť majetnícky, keď chce. Čudujem sa, že vôbec na mňa nejaké zapieranie ešte skúša, keď vie, že ho mám dávno prečítaného. Sme bratia. Súrodenci vždycky spoznajú, keď ten druhý klame. Samozrejme, že svojho brata rozruším. Harry nervózne začne hojdať nohou a následne sa postaví, div stolička nespadne pod tým prudkým pohybom. Zájde si rukou do vlasov a zhlboka sa nadýchne. Už to začína - bude sa zlostiť.
„Ja ju nechcem sebecky pri sebe!" vyprskne. Vedel som, že z toho vznikne hádka. Harry nevie riešiť veci, ktoré sa mu nepáčia, v pokoji. „Chcem ju mať len pod dohľadom, na tom nie je nič zlé. Jej brat ju nedokáže ochrániť tak ako ja. Ja sa tu vyznám a viem, kde jej hrozí nebezpečenstvo. Taktiež viem, pred kým ju mám chrániť, Christian. Louisa sa odtiaľ nepohne!" rozhodí rukami. „Navyše, neodišla by. Páči sa jej tu, má tu kamarátov a zažíva tu dennodenne stále niečo. Bronx je chudobný, ale nie je nudný. Louisa to vie."
„No a čo že je? Len preto, že Bronx nie je nudný tu má riskovať svoj život? Joseph by ju bol zabil keby sme ju nezachránili. Jeho bratia budú chcieť pomstu a pôjdu po nás a po Louise. Tvoja sebeckosť nemá hraníc, Harold. Za každú cenu ju tu chceš a prečo asi?" opýtam sa. Už sa tiež postavím. Prejdem k nemu blízko a nadvihnem bradu. Dívam sa mu pevne do očí.
„Neoklameš ma, Harry. Aj keď sa to snažíš zakryť, no neoklameš ma," pokrútim nad ním hlavou a zvraštím obočie.
„Nech máš s ňou v pláne čokoľvek, rýchlo na to zabudni. Obaja máme smolu. Úplne každý!"
„Len na mňa nehraj, že si to vzdal," odvrkne mi a zúži oči.
„Ty sa o mňa nestaraj, Harry. Ja ťa len upozorňujem! Louisa odtiaľto odíde. Musí!"
Postavím sa do obrannej pozície a napnem sa, pretože Harryho ruky vystrelia. Chytí ma za tričko a trhne so mnou ešte bližšie k sebe. Nič nerobím, len sa na neho pozerám. Toto je tiež pre neho typický znak. Ak to nejde vyriešiť ústne, prídu na rad päste. Som pripravený sa brániť, ak k tomu dôjde, no dúfam, že bude rozumný. Pozdvihnem jedno obočie, pretože viem, že tentoraz som skutočne udrel do citlivého miesta. Louisa sa mi páči, ale je mi jasné, že by nikdy nemohla byť so mnou. Vedieme úplne rozdielne životy.
„Louisa odtiaľ neodíde!" vykríkne po mne. Pustí ma, pričom do mňa ešte strčí, takže som nútený sa zatackať dozadu.
„Ja to nedovolím, je ti to jasné, Christian? Myslím to smrteľne vážne!" povie výhražne. „To je moje posledné slovo! A teraz dovoľ, pôjdem sa najesť inam, pretože pohľad na teba mi momentálne kazí chuť do jedla!" dodá podráždene a dá sa do rýchleho kroku k dverám. Pri prechode okolo mňa nezabudne do môjho ramena vraziť.
Náraz je tak silný, že ma otočí do strany.
Idiot.
Louisa's point of view.
V miestnosti je ticho. Hrobové ticho. Doslova počujem tikanie hodiniek na mojej ľavej ruke. Čelím tým ľútostivým, no zato prísnym pohľadom. Fynn, Celine a Kylie. Povedala som im, čo sa mi stalo. Najprv šaleli a ani ma poriadne nenechali dohovoriť. Upokojili sa, až keď som po nich zvýšila hlas. Chápem, že ich to rozrušilo, ale z duše neznášam, keď si niekto niečo nenechá poriadne vysvetliť. Práve preto teraz všetci mlčky sedíme v mojej obývačke. Fynn si stále stojí za svojim a chce, aby som odtiaľto odišla. Ja sa k tomu nechystám. Nikto ma odtiaľ nikdy nedostane. Ak budem chcieť, tak odídem sama ale nikto ma už nikdy k ničomu nebude nútiť. Ide o mňa a o môj život, o ktorom rozhodujem iba ja sama a nikto iný.
Natiahnem sa ku stolu, na ktorom mám položený čaj a odpijem si z neho.
„Nemôžeš tu ďalej ostať.....rozhodne nie. Musíš sa vrátiť naspäť domov," prehovorí ako prvá Celine. Snaží sa hovoriť pokojne, ale ja viem, že sa musí premáhať. V skutočnosti je naštvaná a bojí sa. Ja im rozumiem. Ak by som bola na ich mieste, zrejme by som reagovala úplne rovnako. Nechcela by som, aby boli niekde, kde im hrozí nebezpečenstvo. Ale ja neodídem. Teraz nemôžem. Stále som tu neskončila a nebyť toho únosu bolo by tu dobre. Bola som tu spokojná. Iba sa musím naučiť nekonať pod vplyvom silných emócií.
„Súhlasím so Celine. Toto ťa už musí prinútiť odísť. Kto vie koľko takých psychopatov tu ešte chodí, Louisa. Nemôžeš takto riskovať svoj život," pridá sa k nej Kylie.
„Ja vás prosím, aby ste ma nepresviedčali. Nechcem sa vrátiť na Manhattan," povzdychnem si a vložím si hlavu do dlaní.
„Zlatko, predsa nemusíš ísť na Manhattan. Môžeš hocikam inam. Všade je lepšie ako tu," povie Kylie a prisadne si ku mne. Obmotá ruku okolo môjho tela a pritiahne si ma na seba.
„Kriste ja sa z toho neviem stále spamätať, že ťa nejaký psychopat uniesol a väznil. Ja by som asi umrela od strachu Louisa. Ako si to mohla tak zvládnuť?" opýta sa ma Celine a zaujato sa na mňa díva. Nie je to schopná pochopiť. Myslím, že to nechápe ani Kylie a ani môj brat.
„Ja netuším. Ja....len viem, že všetko šlo tak rýchlo. Hoci som mala pocit, že tam som večnosť, ale keď som s ním bojovala mala som pocit, akoby sa čas zrýchlil. Iba....som vedela, že sa nesmiem nechať zlomiť a musím bojovať. Navyše moja tvrdohlavosť a hrdosť mi nedovolila vzdať a nechať ho, aby urobil čo chcel. Bol to blázon. Síce umrel, ale postaral sa o to, že na neho nikdy nezabudnem. Navždy tu bude. Práve tu..." priložím si ukazovák ku spánku. Celine sa v tej chvíli postaví a príde sa posadiť ku mne. Preberie si ma do svojho náručia a pobozká ma na spánok. Tuho ma objíme a položí si hlavu na moje temeno hlavy.
„Si statočná....ja by som umrela," povzdychne si.
„Presne. Možno si to nechceš priznať, ale si celá po svojom otcovi. Podľa mňa ty by si mala nastúpiť do našej vlády a nie Fynn. Hneď by si spravila poriadky," zažartuje Kylie a ja jej venujem pobavený pohľad. Strčím do nej a pokrútim nad ňou hlavou.
„Hej! Veď aj ja som schopný a nebojácny! Kto myslíte, že ju zachránil?" urazí sa Fynn.
„Harry predsa. Ten fešák," odvetí mu Celine so širokým úsmevom.
„Nebol to len on. Taktiež aj jeho brat, ja a Blake s Elliottom," mračí sa Fynn a založí si ruky na hrudníku.
„To je fakt. Ale....nebol to práve Harry, kto sa pobil s tým psychopatom a vytiahol ju odtiaľ?" opýta sa Kylie s úsmevom.
„Iste, ale zachránili sme ju všetci!"
„To je pravda. Všetci na tom majú rovnaký podiel. Boli statoční. Všetci a ja som im zato veľmi vďačná," usmejem sa na svojho brata. Natiahnem k nemu ruku a pevne mu tú jeho stlačím. Potom ho pustím, aby som mohla oboma rukami objať hrnček s čajom. Pohodlnejšie sa usadím na pohovke a vydýchnem. Je to skvelý pocit byť zase v príjemnom prostredí vlastného domova. Nebolo nič lepšie ako to, že som sa vyspala v posteli doružova. Teda, bolo by to oveľa lepšie, keby ma ráno nebudil Fynn s tým, že musíme ísť k doktorovi. Mohlo to počkať, pretože sa cítim po fyzickej stránke fit. Čo však môžem priznať, tak bolesť v oblasti modrín, no som si istá, že za pár dní to prejde.
Pri popíjaní čaju sa s babami pustím do klasického dievčenského klebetenia, pričom nás Fynn len počúva. Dozvedám sa, že Kai včera nabúral svoje nové fáro, keď sa pred nimi snažil predvádzať. Blbec. Zmienka o ňom mi pripomína, že som dlho nepočula o Zaynovi. Zamyslím sa nad tým, keď ma z premýšľania vytrhne Fynnov hlas.
„Myslím, že to už stačí, dámy. Louisa si musí oddýchnuť, takže by ste mali odísť," povie mierne rozkazovačným hlasom.
„Pôjdu domov, až sa im bude chcieť," prenesiem uštipačne.
„Áno a nám sa domov nechce," bráni sa Kylie. „Dneska budeme spať tu s Louisou."
„Ja by som snáď ani nezaspala!" pridá sa Celine.
„Vážne, dievčatá? A spať chcete kde? V sprche v stoji a na kuchynskej linke? Louisa s vami nemôže klebetiť až do noci. Potrebuje odpočinok a spánok. Babskú jazdu si môžete urobiť, až sa dá dokopy," trvá Fynn na svojom. Z jeho postoja mi je jasné, že ho neprehovoríme ani keby sme mu držali hlavicu zbrane na spánku. Zamračím sa, pretože sa mi jeho konanie príliš nepáči a je mi jasné, že si s ním budem musieť znova pohovoriť. Avšak musím mu dať za pravdu. Som unavená a dievčenskú jazdu by som nezvládla.
„Nerada to teda priznávam, ale Fynn má pravdu. Potrebujem si oddýchnuť," poviem a rezignovane zvesím ramená. Dievčatá mlčia a pozerajú sa na mňa, či to myslím vážne, no keď vidia, že nič iné nedoplňujem, povzdychnú si tiež.
„Dobre teda, ale hneď ráno sa mi nahlásiš, že ťa nikto neuniesol!" povie Celine a postaví sa. Prehodí si kabelku cez rameno. Dlhé blond vlasy jej spadajú pozdĺž tváre, cez prsia až k pásu. Zaťahá si nervózne za končeky a následne si ich namotá na prst.
„Jasné, že sa nahlásim," poviem pobavene a začnem ich odprevádzať k dverám. „Ale pochybujem, že by sa to podarilo. Mám Fynna v byte a hneď tu vedľa bývajú obaja bratia Stylesovci. Som v tom najväčšom bezpečí ..." dodám pobavene a chytím kľučku. Otvorím dvere a počkám, až sa dievčatá obujú a vyjdú von.
„Máš dom plný krásavcov!" zašepká mi Kylie do ucha, akonáhle ma objíme. Nijako na to nereagujem. Len pokrčím ramenami a na rozlúčku sa ešte objímem so Celine. Sledujem ich, ako v podpätkoch mieria ku schodisku, z ktorého mi ešte mávajú. Zamávam im a chcem sa vrátiť za dvere, aby som ich zavrela. Zarazím sa na mieste, pretože sa ozve zavŕzganie ďalších dverí. Poplašene sa pozriem k miestu odkiaľ prichádza zvuk. Vysoká postava vylezie von z bytu chrbtom ku mne. Chodbou rachotia kľúče zavesené na krúžku na jeho prste. Chytí sa zárubne dverí a zdvihne nohu, aby si obul topánku. Akonáhle je obutý, vloží kľúče do vrecka. Svaly pod kožou na jeho rukách sa napínajú aj v poranených miestach. Opätovne má na sebe čierne tričko, ktoré obopína celý jeho trup, a čierne nohavice. Pásky z krku a zápästí stále nedal dolu. Vlasy má rozstrapatené do všetkých strán akoby sa zabudol učesať.
Nasucho prehltnem. Presne tomuto som sa chcela vyhnúť. S Harrym som sa od včera ešte nevidela. Nepísali sme si ani sme spolu nehovorili.
„Nabudúce radšej drž hubu, než mi niečo také začneš hovoriť!" zakričí smerom do bytu a treskne dverami. Vzadu na krku sa mu vytvorí veľká žila, ktorá pulzuje. Otočí sa smerom ku schodom, ale zarazí sa vo svojom pohybe. Jeho hlava sa pomaly otáča smerom ku mne. Napínam sa v chrbtici. Mala by som utiecť za dvere a zavrieť ich, lenže moje nohy sú vzápätí ako z olova. Nedá sa s nimi pohnúť, aké ťažké sú.
Harry mi pozrie do očí a natočí sa čelom ku mne. Prsty zovreté v päsť sa vzápätí začnú rozťahovať. Jeho ramená prestávajú byť napnuté a zvesujú sa. Žilka na čele mizne. Zamračené obočie povoľuje a kútiky pier mu mykajú jemne nahor. Neprestáva sa mi pozerať do očí. Pery sa mi zachvejú, pretože si Harry pomaličky zahryzne do svojej spodnej pery.
„Louisa ..." zašepká moje meno takmer nečujne a vykročí smerom ku mne. Svoje brniace pery stisnem do tenkej línie. Chcem prehltnúť, ale hrdlo mám ako v jednom ohni. Znovu cítim, ako ma to ovláda ale tentoraz si to nemôžem dovoliť. Navyše Fynn vo vnútri sa nesmie nič dozvedieť. Nikto to nesmie vedieť. Harry sa neustále približuje a ja zdvihnem ruku dlaňou k nemu.
„Nie," poviem potichu. Prudko zastane, keď je odo mňa iba dva kroky. V tej chvíli sa mu neodvážim pozrieť do tváre. Nechcem ho nahnevať, ale momentálne nie som pripravená tomu čeliť. Ešte nie. Aj keď každá moja bunka v tele horí. Presne ako včera. Vydýchnem si, keď nič nerobí. Sledujem jeho hrudník, no postupne dvíham pohľad k jeho tvári. Uvidím ako svoje obočie skrčí a vpíja sa do mojich očí. Kútikom oka vidím, ako zdvihne svoju ruku a prstami sa približuje k tej mojej, ktorou som ho zastavila. Stále ju držím pred sebou. Oči mi pomaly padajú k tej scenérií. Nebezpečne sa približuje a mne sa až teraz podarí prehltnúť. Pohliadnem znovu k nemu a stretávam sa s jeho prenikavým pohľadom. Ruku pomaly zvesím späť pozdĺž tela a cúvam dozadu- do svojho bytu. Opatrne chytím dvere a zatváram ich. Dívame sa na seba až kým dvere nezatvorím.
Poznámku autora prosím prečítať!!!
Keby bol deň dlhší, tak tie časti napíšeme za jeden deň :D Takže za všetko to čakanie ďakujte krátkym dňom :DDDDD Mňa to stále tak naštve, keď sa to nedá dopísať ešte v ten deň :D Ale čo už. Budeme sa s tým musieť zmieriť :D
Tak táto časť je by som povedala tak trochu oddychová :D Lorry sú schválne na konci :DDDDDDDD ale nie srandujem :D Tak vyšlo :D Nesmierne nás potešili vaše komentáre k minulej časti :D Sme rady, že ste pusu medzi lorry nepovažovali za klišé a že to bolo niečim výnimočné :D My sme si ju veľmi užili.
Máme na vás však otázku.
Kto všetko si myslí, že tento príbeh píše jedna osoba? Pretože už sme sa viackrát v komentároch stretli s tým, že hovoríte o NÁS v jednotnom čísle. Takže prosím vás. Tento príbeh nepíše len jedna osoba ale DVE. Už len to, že jedna časť je česky a druhá slovensky vám musí byť jasné, že to nepíše iba jedna osoba. V našom profile máte informácie o tom kto tento príbeh píše :)
To bude asi všetko :)
Na záver vám ďakujeme za všetky ohlasy k tejto story :)
Domča & Lia