A položila. Divné. Laura mi povedala, že tam Becca nejde... No nič.. Nelámal som si s tým dlhšie hlavu a šli sme ďalej pozerať film..
***
Ráno som sa zobudil v obývačke na gauči vedľa Mii. Ani neviem ako som zaspal. Pomaly som sa snažil postaviť aby som Miu nezobudil. Moje nohy ma zaviedli do kuchyne. Dosť ma prekvapilo keď som tam zbadal Lauru ako sedí za stolom a prezerá si nejaký papierik.
,, Laura? Čo tu robíš?'' zvedavo som sa spýtal.
,, Bývam tu?'' ani sa na mňa len nepozrela.
,, Dobre len som sa spýtal.'' dosť ma zaujímalo čo to tam číta.
,, Je od Beccy. Píše, že odchádza späť do Londýna.'' podala mi papier do ruky. Srdce sa mi rozbilo na malé kúsky. Kam že ide?
,, Č-čo? D-do Londýna? To prečo?'' rýchlo som si prečítal čo písala. Nič som sa nedozvedel, len že odchádza a nevie či sa vráti. To si zo mňa robí srandu?
,, Toto ja nedovolím.'' rozutekal som sa do izby a s rýchlosťou blesku som sa obliekol.
,, Kam ideš preboha?'' Laura mala sánku na podlahe a len sa pozerala ako sa chystám preč.
,, Zastaviť ju.''
,, Zbláznil si sa Martin? Čo ak tam už je?'' počul som ako za mnou kričí..
Neodpovedal som a pokračoval v ceste. Ak je už v Londýne je mi to jedno. Poletím za ňou. Chcem vedieť dôvod prečo sa tak rozhodla.
***
Nevnímal som okolitý svet. V hlave som mal len ju.
Konečne som zastal pred Rebeccinym domom. Nestál som tam dlho, rýchlo som šiel k nej.
Zaklopal som na dvere no nikto mi neotváral. Nemal som náladu a ani nervy tam stáť pokiaľ mi ich niekto otvorí. Otvoril som si sám.
,, Haló? Dobrý. Je Rebecca doma?'' hneď ako som otvoril dvere sa predo mnou zjavila Beccina mama.
,, Oh ahoj Martin. Ty o tom ešte nevieš?'' takže je to pravda?
,, Rebecca šla za svojim bratom do Londýna. Našla som papierik od nej. Som dosť nahnevaná že mi to nepovedala osobne, určite by som jej to nedovolila.'' celý čas ako hovorila, som nedýchal.
,, Aspoň zavolať mohla..'' smutne som sa pozrel do zeme.
,, Ani mne odvtedy ako som ho našla nezavolala. Asi je v lietadle inak si to vysvetliť neviem. Keď sa ozve dám ti vedieť.''
,, Dobre ďakujem vám pani Haynesová. Dovidenia.''
Odchádzal som už s lepšou náladou. Aj keď stále by som rád vedel prečo nám poslala listy. Prečo nám to nepovedala osobne?
Z pohľadu Rebeccy
,, Haló! Počuješ ma? Koľko prstov ti ukazujem?'' kto to na mňa hovorí? Ten hlas nepoznám.
,, Au.. moja.. hlava..'' klipkala som očami. Kde to preboha som? Čo sa stalo?
,, To je dobré. Za chvíľu tu bude sanitka.'' hovoril mi neznámy muž.
,, Čo? Prečo? Čo sa stalo?'' stále som bola mimo.
,, Čo si pamätáš ako posledné? '' počula som ako sa ku mne priblížil.
,, Ja.. ja neviem.. ''
,, To bude dobré neboj. Máš zranenú hlavu to asi preto.. Vydrž chvíľku.'' Pár krát som zaklipkala očami. Konečne som videla pred seba.
,, Kde to som?'' spýtala som sa neznámeho muža.
,, U mňa doma. Teda pod mostom. Vlastne je to môj domov takže u mňa doma.'' s toho som pochopila, že je to nejaký bezdomovec. Ale prečo som ,, uňho doma'' ?
,, Našiel som ťa medzi stromami v parku v bezvedomí. Nemohol som ťa tam len tak nechať zobral som ťa ku mne. Vedel som, že potrebuješ pomoc. Zavolal som pomoc v neďalekej telefónnej búdke. O chvíľu sú tu. Ja sám ti neviem pomôcť. Nechcem aby si kvôli mne ...'' nedopovedal to. Je to od neho milé, že ma tam nenechal.
,, Nič mi nie je. Chcem ísť domov.'' snažila som sa postaviť no márne. Celé telo ma neskutočne bolelo. Čo sa mi to preboha stalo? Musím si spomenúť. Rozmýšľaj Becca. Posledné čo si pamätám je, ako som odchádzala z domu.. ale kam.. to neviem..
,, Sanitka je tu..'' to bolo posledné čo som počula....