Leonid ma stískal akoby moja rodina ležala v kritickom stave a mrmlal a zároveň mi šepkal upokujúce slová, akoby mi tým mal pomôcť.
Obaja, bez toho, aby sme to museli vravieť, sme išli spoločne do tichého porozumienia, a tak jediné, čo je potrebné, je vedieť, že mu to pomáha cítiť sa lepšie, upokojuje tým seba, pretože aj napriek tomu, že sa môžem zdať ako necitlivý človek, neviem ponúknuť útechu.
V našej hlave všetko pôsobí lepšie a rozumnejšie, ale akonáhle to vyjde von, všetko je akurát tak ako jedna veľká klamlivá sračka.
Všetko, čo mám v hlave, a chcem mu povedať, sú buď falošné nádeje, prázdne slová alebo až príliš pravdivé na to, aby sa mohli premeniť na skutočnosť.
Niečo ako:
Je mladá, zvládne na to.
Ale je v kritickom stave, záleží na tom, koľko rokov má ?
Bude v poriadku, uvidíš.
A kto som, aby som to vedela ?
Je silná, určite zabojuje.
Hej ? Pretože ja keby som ledva dýchala, určite budem chcieť radšej zomrieť.
A tak len môžem sedieť, radšej mlčím a nechám, aby ma "upokojoval". Pretože ak príde na to, slušnosť a správne slová narobia akurát viac škody.
Je to niečo ako:
Úprimnú sústrasť, je mi to ľúto, nech odpočíva v pokoji.
A naozaj je ti to ľúto alebo si v skutočnosti vďační, že ten, kto neleží v jame, nie je tvoj blízky človek ?
Slušnosť káže, ale úprimnosť maže.
,,Zabijem ho. Prisahám, zabijem ho," ozval sa zo zeme Caleb a netrasali sa mu len prsty, ale aj celé telo.
,,Cal, zlato, poď sem, prosím."
Pozrel na Belly s mokrými očami a pretrel si nos rukou. Namiesto toho, aby sa postavil, natiahol k nej ruku a ona pochopila. Dotkla sa jej a hneď ako sa posunul, sadla si na jeho bývalé miesto, a tak nebude pravdepodobne sedieť na studenej zemi.
Pritisul si ju ochranársky k sebe a venoval jej malý, ale veľmi dôlezitý a milujúci bozk na spánok.
,,V živote nedopustím, aby sa ti niečo stalo. Nikdy, princezná. Nikdy. Budem ako tvoj zasratý tieň a bude mi úplne jedno či sa kvôli tomu so mnou pohneváš alebo nie. Dokonca rozídeš. Aj tak budem tvojim tieňom. Nič sa ti nikdy nestane."
Stisla jeho ruky a chcelo sa jej plakať.
,,Verím ti," povie mu hlasným, tichým hlasom. Prikývol, a zotrel jej z očí slzy.
,,Milujem ťa, dievča."
,,Ja teba tiež."
Ono.. je to ako bla bla bla. Myslím.. istým okamihom.. som prekrútila očami, je to naozaj hlúposť. Ako sledovanie filmu, v skutočnosti je to až smiešne, ale .. predsa..
,,Potrebujem ísť na záchod," zašepkám, ale počuli ma všetci. Leonid sa postavil v rovnakom momente ako Jordan a v rovnakom ako sa začal vstavať aj Caleb.
,,Idem len na záchod. Nepotrebujem predsa bodyguardov. Hneď som späť."
Emóciálne trosky, ktoré sa rúcajú pre dievča v kritickom stave, no ak by sa naozaj rozhodli, že so mnou pôjdu, nechám ich aj keby ma červená tvár a uši mali od hanby zabi.
Obaja počúvli okrem Leonida.
Hneď ako sa postavím a začnem kráčať, následoval ma.
Dokonca so mnou vošiel aj do dámskych toaliet.
,,Leo.." začnem, ale on iba rázne pokrútil hlavou, otvoril mi dvere a bradou naznačil, aby som vstúpila dnu.
,,Aspoň si zapchaj uši. Nechcem, aby si počul ako cikám. Preboha, to, že som mala v sebe tvojho vtáka a cítila ho pomaly až v žalúdku neznamená, že tu môžeš byť a počúvať ma. Nie je to hudba."
Leonid sa jemne zasmial, čo má veľmi potešilo, ale no tak, stále sme v tejto situácií, správne ? Ale zároveň.. srať na ňu, nie ? Nie sme my ľudia naozaj zvláštny druh ?
,,Máš tam toaletný papier ?"
Vydám zo seba nahnevaný zvuk a buchnem dlaňou do dverí.
Rozosmial sa ešte viac.
,,Pokoj, zlato, len sa uisťujem. Svoje tričko mám totiž veľmi rád."
,,Fuj, si nechutný. Neverím, že ti dovolila, aby si bol vo mne."
,,A hlboko, všakže ?" Svojim spôsobom to zdôraznil, aby som si dostatočne uvedomila svoje vlastné slová.
,,Áno, ani zachránna služba by ma z teba nedokázala vysunúť, kým si si to sám nechcel, tak presne hlboko."
Znova sa zasmial. Je to.. veď viete.. ako keď vám blízky človek zomrie, ale napriek tomu si z neho dokážete urobiť srandu. Je to haha, ale srdce nemá rád mizerné vtipy, ale hlava mu dohovára, aby sa upokojil, svojim spôsobom je to úľava od bolesti v žalúdku a prázdnoty na duši po človeku.
,,Teraz vážne. Vidíš ? Nič by sa mi nestalo ani keby tu nie si, Leonid."
Vyjdem z kabínky a zapravím si jeho tričko do nohavíc. Chcel mi svoju mikinu stiahnúť dole, aby pomohol, ale len pokrútim hlavou.
,,Odteraz budeš za mojim zadkom ?"
Nemyslím to zle, sranda sem, sranda tam, ale Leonid si to však zobral po svojom, stále jeho emócie klesajú a stúpajú.
Odvrkol si.
,,Ak by som bol tvojim zasratým tieňom, prekážalo by to ?"
Rázne prikývnem a odsuniem ho, aby som si mohla umyť ruky.
,,Ja nepotrebujem tvoju ochranu ani pomoc, Leonid. Viem sa o seba postarať sama."
Čo je klamstvo, nie je to tak, že to dokážem, ak príde na akýmkoľvek čin, ktorý môže mať dopad na môj ohrozujúci život, ale.. je lepšie sa nespoliehať na niekoho, s kým môžem emóciálne dopadnúť ešte horšie, čím viac času a života spoločne budeme žiť. V tomto prípade ma to straší oveľa viac.
Chytí ma za ruky a prudko otočil k sebe.
,,To nepotrebovala ani Neoma a rada sa stará o seba a ako dopadla ? Nejaký skurvený hajzel, ktorý ma na čele vlastného vtáka, ju zdrogoval na jej prvej párty. Obaja vieme, čo urobí extáza v alkohole. Mala kurva a zpekla sťastie, že neumrala na tej skurvenej krvavej posteli, kde ju po znásilnení a predavkovaní nechal. Tak mi, dopekla, nehovor, že nepotrebuješ pomoc, Ally. Budeš ju mať aj keby máš nosiť putá, ktoré ja sám kúpim."