čo mi to zas robíš
klamstvo píšeš
a klamstvo
si volíš
voda tichá
drží ma za ruku
skáčem s ňou
na tú lúku
z výšky a diaľky
zaveď ma do hôr
lesy vidím každý deň
nad skalou skalný tieň
vytúžené miesto
eufória
a opäť sa cítim neisto
opäť som iná
stále dopadám
na tú lúku
čo uprostred ničoho
v horách, za ruku
odkiaľ fúka vietor?
pretože taký netvor
čo ich pozváľal všetky
a teraz sa škriepi
o posledné steblá dreva
(tak veľmi ťa to hnevá?)
kašli na to
aj aurum je len zlato
vysadíme spolu
zlaté stromy
a ak jedného dňa
spolu
tak diamantové
a žiadne iné
ani tie zamatové
láskavé stromy sú úplne nové
proti únave, magnesium
kdesi v záplave, osmium
ktosi si zapláve, aurum
no to pravé,
lithium
a všetko ostatné
zostane
celkom smutne
stáť ako posledné stromy.
\\
idk what to write here anymore