,,Tu je pilot lietadla, prosím nech si každý cestujúci zapne bezpečnostný pas. O pár minút pristávame." Poskočila som. Ježiš tento hlas ma tak vystrašil. Normálne som skoro vypadla z lietadla!
'Nestrachuj, iba nám oznámili že už čoskoro pristávame.'
To už sme v New Yorku?! Aha prespala som celú cestu.
'Idiot'
Ty tiež. Takže nepapuľuj. A... potom určite dokážeš vycítiť kde bolo naše bývalé teritórium?
'Áno, aj teraz ho cítim nadýchni sa.'
Hlboko som sa nadýchla a zacítili som známy pach. Ten známy pach. Moja mama a otec. Aj po toľkých rokoch ich cítim ako keby sedeli tu pri mne.
'Ale naše teritórium v Amerike určite není.'
Ako to myslíš?
' Viem iba to že to určite není blízko. A pamätáš naša svorka bola niekde v horách nie v blízkosti mesta. A bolo tam aj chladno.'
Pravda. Ach ale to neznamená že budem musieť prejsť až niekde do Kanady alebo čo?
'Možno.'
Do skysnutých zemiakov. Prečo až tam?!Ale aspoň budem mať lepšiu výdrž.
'Aspoň.'
Lietadlo začína klesať. Hneď ako vystúpim bežím von. Zase mesto. Ale aspoň tu majú väčší park.
' Neboj už onedlho budeme niekde v lesoch Kanady.'
Teraz to už vieš presne?
'Áno cítim to.'
Potom načo čakáme?
'Na teba kedy sa pohneš!'
A s touto idiotkou budem musieť vydržať.
'No dovoľ.'