"Pane, môžeme vyraziť ? " oslovil ma správca
Odpútal som sa od vedra a nasadol na pripraveného koňa.
"Chcem vás upozorniť .Panstvo vám ukážem ale o účty sa stará pani Elena."
"Ved je to žena?" prekvapil som sa
"žena ale veľmi schopná. Sama sa o panstvo stará už od dectva ."
"Dobre teda preberiem to s ňou."
Cválali sme krajom .Bol som príjemne prekvapený .Všade úrodná zem a lesy plné zvery. Dokonca aj ľudia vyzerali spokojne .Domčeky v dedine pôsobili čisto a udržiavane.
"Pane toto je starosta dediny."
"Je mi cťou . Volám sa Emet ."
"Povedz mi Emet ako si tu žijete?"
"Pani je veľmi láskavá .Všetko si tu dokážeme vyrobiť sami . Sme úplne samostatný .To čo nám zvýši predávame v meste .Takže si tu žijeme veľmi dobre ."
Videl som po ňom že je hrdý na svoj domov a svoju pani .Začína ma zaujímať ,čo je to za ženu.
Na panstve som nenašiel takmer žiadne chyby .Možno v obrane, ale o to sa postarám s mojou družinou . Vracali sme sa takmer za tmy. Správca sa rozlúčil a kráčal k svojmu domčeku .Ja som šiel do siene.
"Artur konečne späť ?"usmieval sa Martin
"Deje sa niečo?"
"Nič zvláštne ,čo si zistil?"
Všetko som mu rozpovedal.
"Tak čím začneme?"
"Vybudujeme okolo hradu ešte jednu ochrannú hradbu a priekopu."
"Vycvičíš zopár domácich v obrane"
Martin so všetkým súhlasil.
"Nateraz by to stačilo . Idem za Elenou."
"Nehovor, dostala ťa?" valil okále Martin
"Musím si s ňou pohovoriť."