Rozboľavená som sa terigala do telocvične.Gabriel na mňa uprel svoje modré oči.
"Neboj dnes ťa boj nečaká."
Zvalila som sa na žinienku a uprela naňho oči.
"Michael už o tebe vie a pátra po tebe.Máš šťastie v pekle ťa zatiaľ hľadať nebude.Pôjdem rovno k veci .Patrím medzi svetlých anjelov.Delíme sa na dva druhy.Strážci -strážia ľudí,chránia ich a po smrti odprevádzajú na druhú stranu.Potom sme tu my ako bol tvoj otec, lovci duší.Sem -tam sa niektorá nudí a vráti späť a my ju lovíme."Jeho oči sa rozžiarili a roztiahol krídla.
Prekvapene som zažmurkala .Jeho krídla boli snehobiele.Prešla som po nich dlaňou.Jemné a zároveň dosť pevné.
"Sústred sa El." zahriakol ma Gabriel
"Svetlá duša žiari na diaľku a my ju vdaka zraku vidíme."
"Ako sa jej zbavíte lukom,kušou?"
"Ha-ha-ha ani jedným.Jednoducho ju vnútorným svetlom pošleme späť."
V jeho ruke sa objavil meč,ktorí sa rozžiaril ."Niekedy musíme použiť trochu presviedčania ,ale zvedša poslúchnu a sami sa vrátia."
"Naozaj nezvládnem dnes bojovať ."rozvalila som sa na zemi
"Nebudeš.Budeme meditovať.Snaž sa nájsť v sebe svetlo."
"Fakt?" nadvihla som obočie
Sedeli sme oproti sebe.Zavrela som oči a hľadala svetlo.Sakra som snáť lampa?
Nedarilo sa mi to.
"Na prvý krát to málokto dokáže."utešoval ma
Ku koncu som blikala ako semafor.Takto spôsobím akurát epileptické zachvaty.