Twitch:
J_Seagull začal/a stremovať hru: Overwatch
,,Yoongi, Yoongi, Yoongi!" triasol som mojím spiacim spolužiakom, ktorý ležal vedľa mňa na lavici. Nižší blonďatý chlapec nadvihol hlavu a s rozospatými očami sa na mňa pozrel. Vyzeral ako keby ho niekto práve teraz hodil do našej reality a ten pád ho veľmi bolel.
,,Čo sa deje?" pretrel si svoje oči a opäť sa pozrel na mňa. Držal som v rukách mobil a usmieval sa ako slniečko.
,,Pozri, pozri," pchal som mu telefón s upozornením do tváre, ,,streamuje!"
,,Tae, stremuje každý deň, na obed a potom večer," otrávene si ľahol späť na lavicu. Bez rozmýšľania som otvoril Twitter, kvôli ďalšiemu upozorneniu.
,,Yoongi, Yoongi, pozri," začal som s ním opäť triasť. Ani sa neunúval zodvihnúť, len pootočil hlavu na mňa a pozrel sa na telefón, ktorý som mu dal pred tvár.
,,Daj to ďalej, veď nevidím, keď mi to nalepíš na nos," zamračil sa. Možno sa pýtate, prečo je taký, ale to už tak jednoducho je. Nikdy nebol moc priateľský, ale za to, keď už sa s ním priatelíte, nikdy vás nesklame a urobí pre vás všetko.
Telefón som mu oddialil kúsok od hlavy a on zažmúril oči, aby niečo uvidel.
,,Aj subgames dáva každý deň. Tae, prosím, môžeš ma zobudiť až keď niekomu pôjde o život?" svoju hlavu opäť zahrabal do rúk, ktoré mal od lakťov položené na lavici.
,,Fajn," zamrmlal som a zapol si Seagullov stream.
V ruke som držal telefón s pusteným streamom a absolútne nevnímal okolie. Aj keď som nemal zapnutý zvuk, stačila mi web kamera. Mladý dvadsať ročný chalan, aktuálne s blond vlasmi, ktorý hráva moju obľúbenú hru, mi zamotal hlavu. Nepoznal som ho osobne. Nevedel som, ako sa volá skutočným menom. Ako jediné som vedel, koľko má rokov a že je z Busanu. Trávil som veľa času na jeho streamoch. Čo ma ale fascinovalo najviac, bol jeho skill v hrách. A hlavne v Overwatch. Tú hru hrám už tri roky a snažím sa ako najviac len viem, ale bohužiaľ sa z Goldu 5 neviem dostať vyššie. Seagull je aktuálne Dia 3, a tým pádom patrí k tým dobrým. Chcelo ho už veľa tímov v esporte, ale on ich odmietal. Keby začal hrávať profesionálne, tak by nemal život. Aspoň on to tak vraví. Dormy esportových hráčov sú síce krásne a luxusné, ale tento luxus si vyberá daň v podaní neustáleho trénovania, nevídanie rodiny či kamarátov, ba dokonca niektorí tréneri svojím zverencom zakazujú vzťahy. Úprimne sa mu nečudujem, že tieto ponuky neprijal. Za to si to vynahradil na streamoch, kde sa naozaj snaží byť dosť často. Má to ako full-time prácu a podľa čísel mu to celkom šlo. Denne tam mal okolo dvadsať tisíc ľudí, piatky a soboty niekedy aj tridsať. Veľmi som ho obdivoval a posledné mesiace som sa snažil dostať čo najvyššie, aby som tie sub games mohol hrať s ním. So zvyšovaním ranku mi pomáhal Yoongi, i keď ho tá hra v poslednom čase nebavila. Bol som ale rád, že bol ochotný celé večery sedieť so mnou za počítačom a hrať. Niekedy sme hrali uňho, niekedy u mňa, ale väčšinou hrávame každý doma, cez teamspeak. Hrávali sme celé noci, aby som sa dostal tam, kde som chcel.
***
Yoongi to už dnes nezvládal. Poslednú hru sme skončili o tretej hodine rannej a on potom ešte tvrdil, že nemohol zaspať. Aj mňa ťahali oči od únavy, ale chlapec na obrazovke môjho telefónu ma nútil, aby som tie oči nezatváral, aspoň do chvíle, kým neskončí jeho vysielanie.
Bolo pol jednej poobede a nás ešte čakali dve hodiny. Yoongi stále spal a ja som sledoval Seagulla, ktorý ešte streamoval. Úprimne som ani nevnímal, čo za predmet aktuálne máme, keď profesor povedal Yoongiho meno.
,,Yoongi," drgol som doňho, a ten sa hneď prebral.
,,TAE! KTO ZOMREL?!" vykríkol na celú triedu.
,,Pokoj, nikto," začal som sa smiať a položil mu ruku na chrbát.
,,Pán Min, ak sa okamžite nezobudíte a nepôjdete ten príklad vypočítať, dám vám ďalšiu päťku!" zvyšok triedy sa zasmial a ja potichu s nimi. Yoongi iba nesúhlasne zavrčal a postavil sa zo stoličky. Vybral sa k tabuli a ja som sledoval, ako nechápavo pozerá na príklad. Matematika mi išla, podobne ako všetky ostatné predmety v škole, aj napriek tomu, že sa vôbec neučím.
Opísal som si príklad do zošita a začal ho počítať.
,,Pán Min, nemáme tu na to celý deň," poznamenal po chvíli profesor. Yoongi zaťal päste a skúsol si svoje malé ružové pery. Bol nervózny. Bol veľmi nervózny. Nebol to však strach, ale hnev. Otočil sa na mňa a prepaľoval ma očami. Pozrel som naňho a rýchlo sa snažil dopočítať príklad.
,,Ja mám času dosť," nechutne sa usmial profesor a zapozeral sa na triedu. V tej chvíli som vzal mobil položený na stole a odfotil som príklad a na messenger poslal Yoongimu. Ten nenápadne vzal do rúk mobil a hrajúc, že si spomína, ako príklad vypočítať, začal písať na tabuľu. Učiteľ opäť k nemu otočil hlavu a zostal ticho. Yoongi rýchlo skryl mobil a písal, čo si pamätal. Zasekol sa a ja som vedel, že má opäť problém. Viete, Yoongi nie je zrovna ten najlepší študent na škole a matematika je predmet, ktorý mu naozaj nejde. Mal z nej veľmi zlé známky a ak by teraz dostal opäť zlú známku, jeho prospechu by to dosť ublížilo. Musel som nejak odlákať pozornosť profesora a nenapadlo mi nič lepšie, ako dať na mojom zapnutom streame vyššiu hlasitosť.
,,Pozor, ten kokot za tebou!" ozvalo sa celou triedou a ja som sa chytil za hlavu. Seagull často nenadával, ale mne ako naschvál musel práve zanadávať.
,,Pán Kim? To ide od vás?" učiteľ sa sa obrátil na mňa, spolu so zvyškom triedy. Yoongi ma prepaľoval pohľadom, no ja som mu len rukou ukázal aby ďalej písal.
,,T-to bolo omylom, pán profesor," obhajoval som sa, kým Yoongi opäť vyťahoval telefón a pokračoval v opisovaní.
,,Schovajte ten telefón skôr, ako vám ho vezmem!" precedil pomedzi zuby naštvaný profesor, ktorý ma prepaľoval pohľadom.
,,Áno, pán profesor," porazene som sklonil hlavu a mobil odložil do lavice. Yoongi akurát stihol dopísať zvyšok príkladu a víťazoslávne sa narovnal.
,,V poriadku pán Min. Je zázrak, že aj keď večne nedávate pozor, vždy všetko viete," chytil sa za bradu a niečo napísal do triednej knihy. Yoongi sa pomaly vrátil na svoje miesto s úsmevom na perách. Sadol si naspäť ku mne a naklonil sa ku mne aby mi pošepkal: ,,vďaka, znovu."
Usmial sa a ja som mu úsmev opätoval. Naspäť si ľahol a pokračoval vo svojej najobľúbenejšej činnosti počas školy.
***
Keď konečne zazvonil zvonček, ktorý signalizoval poslednú hodinu, Yoongi a ja sme vstali, pobrali si svoje veci a vyšli sme z triedy. Prešli sme menšou uličkou, ktorú tvorili húfy rozprávajúcich sa študentov, predrali sme sa cez dvere a konečne sme sa nadýchli čerstvého vzduchu. Prešli sme brány školy, keď sa Yoongi rozhovoril.
,,Ďakujem ti, že si mi dnes zachránil zadok," začal a popri tom kopal pred sebou menší kamienok.
,,To nestojí ani za reč," pousmial som sa a pozrel naňho, ,,V podstate som za to mohol ja."
,,Čo? Prečo?" ihneď zdvihol svoj pohľad zo zeme na mňa.
,,Keby som ťa včera poslúchol a nešli by sme hrať tú poslednú hru, možno by ťa ani nevyvolal, kvôli tomu, že si spal na hodine."
,,Tae, poznáš ma," povzdychol si, ,,spal by som, či by sme išli spať o jednej, ba dokonca aj keby som zaspal o desiatej večer. Nedávaj si to za vinu," položil mi ruku okolo pliec. Zachicotal som sa nad jeho zdvihnutím sa na špičky. Nebol som o veľa vyšší ako on, ale ramená som mal trocha vyššie. Pustil ma a narovnal si vak, ktorý mal na pleciach.
,,Tak," začal a rukou sa poškrabal vzadu na krku, ,,dnes prídeš ty ku mne?"
,,No, akurát som sa ťa chcel spýtať to isté, ale okej," usmial som sa, ,,donesiem si notebook k tebe."
,,Notebook?" zamračil sa na mňa.
,,Áno, dnes to je pol roka, čo mám u Seagulla sub, ak sa nám podarí dnes to promo, je možné, že ma do subgameov večer vyberie," zaťal som päste a potriasol nimi na znak radosti. Yoongi s úsmevom pokýval hlavou.
,,Jasné, dnes ti to určite výjde," pozrel na mňa a v očiach sa mu pohrával pohľad radosti.
,,Tak ja prídem hneď k tebe, po tom ako si zbalím zopár vecí," odpovedal som mu naďalej s úsmevom.
***
Po príchode domov som si zbalil do tašky notebook a pri odchode som zakričal na mamku, že sa idem učiť k Yoongimu. Vo dverách ma ale zastavil celkom iný hlas.
,,Tae, Tae, kam ideš?" z dverí sa na mňa vyrútil môj malý osemročný brat. Utekal tak rýchlo, že ak by som ho nechytil a nezdvihol ho, spadol by. Gyu sa začal okamžite smiať.
,,Idem za kamarátom," oprel som si ho o bok, on svoje nohy omotal okolo mňa a rukami sa pridržiaval za krk.
"Za Yoongim?" zdvihol obočie, na čo som mu len prikývol, ,,a kedy konečne príde Yoongi sem?"
"Veď tu bol nedávno," Gyu mal Yoongiho veľmi rád. Keď sme hrávali, sedával vedľa neho a fascinovane ho sledoval. Niekedy mu dokonca Yoongi prenechal miesto a Gyu hral zaňho.
,,Ja viem, ale on ma nechá sa hrať na počítači. Ty nie," našpúlil pery a zamračil sa na mňa.
,,Dobre vieš, že nemôžem," pichol som ho prstom do boku, na čo sa opäť rozosmial.
,,Tvoje skóre. Viem," maličkými očkami pozeral do zeme. Prišlo mi ho ľúto. Položil som ho na zem a kľakol som si k nemu.
,,Zajtra príde Yoongi sem a budeš sa s ním môcť zahrať," chytil som mu líčko medzi palec a ukazovák a jemne zaň zaťahal.
,,Sľubuješ?" konečne sa na mňa pozrel. Jeho utrápené očičká na mňa hľadeli a ja s ťažkým srdcom naňho.
,,Prisahám," pri mojich slovách sa mu úsmev opäť vrátil na tvár a silno ma objal. Postavil som sa od neho a vzal si posledné dôležité veci.
,,A nezabudni pozdraviť Yoongiho!!" kričal za mnou Gyu. Prikývol som mu a vybral som sa za Yoongim.
Prichádzal som pred jeho dom. V okolí bolo pár detí, ktoré sa hrali na neďalekom detskom ihrisku. Opodiaľ stáli ľudia so svojimi psíkmi a venčili ich v parku. Zamyslel som sa, či mama vie, že má ísť vyvenčiť Yeontana. Hľadal som pohľadom Yoongiho medzi psíčkarmi, pretože sa už viackrát stalo, že tam akurát venčil Hollyho. Nenašiel som ho tam, tak som sa vybral ku dverám. Na nejaké klopanie som sa vykašľal, keďže som tu častejšie než doma.
Keď som otvoril dvere, Holly na mňa okamžite vyskočil.
,,Holly," radostne som zvýskol a zohol sa k nemu. Malá hnedá kučeravá gulička sa okolo mňa vrtela a ja som sa snažil pohladkať ho.
,,Tae?" z kuchyne sa ozval ženský hlas.
,,Áno, pani Min?" zakričal som naspäť.
,,Jedol si?" spýtala sa.
,,Och áno, mama robila kimchi," odpovedal som jej a začal si vyzúvať topánky.
,,V poriadku, tak vezmi toto Yoongimu. Ten ešte nejedol," zrazu stála vo dverách spolu s tanierom a kovovými paličkami.
,,Jasné, vezmem mu to," usmial som sa na ňu a vzal jej veci z rúk. Namieril som si to do Yoongiho izby, ktorá sa nachádzala na poschodí v menšom rodinnom dome. Ako som vychádzal po schodoch, opäť som si prehliadal fotky na stenách, na ktorých bol Yoongi so starším bratom, rodičmi a starými rodičmi. Na tých fotkách boli ešte malí. Čím ste išli vyššie, tým boli chlapci na fotkách väčší, až na poslednú, kde je Yonngi a Geumjae, ktorý má na sebe námornícku uniformu. Dovŕšil dvadsať sedem rokov a odišiel na vojnu. Yoongi si je s bratom veľmi blízky a takéto odlúčenie ho celkom zasiahlo. Preto sa snažím s ním tráviť čo najviac času.
Už som sa konečne dostal pred dvere jeho izby, kde som zostal stáť.
,,Yoongi? Môžem?" vždy sa radšej ohlásim. Raz som ho prichytil pri ... no pri porne a s rukou v nohaviciach. Sme kamaráti, ale tento obraz už nepotrebujem mať viackrát pred očami. Opäť ma striaslo.
,,Slobodno," zakričal a ja som si voľnou rukou otvoril dvere. Ležal na posteli s mobilom v rukách a neprítomným výrazom v tvári. Vyzeral, že nad niečím premýšľa. Položil som mu jedlo na stôl a začal si vybaľovať notebook. On stále duchom neprítomný sledoval obrazovku telefónu.
,,Nechce sa mi, Tae," namietal Yoongi, keď som zapínal svoj notebook. Vedel som, že ho Overwatch neberie ako predtým, ale ja som sa potreboval zlepšovať.
,,Yoongi, len dve hry," zadíval som sa naňho psími očami. Chlapec ležiaci na posteli si zhlboka povzdychol a zmenil svoju polohu. Vybral sa k stolu, kde zapol notebook.
,,Ďakujem Yoongi," nadšene som ho objal a on sa zamračil. Vedel, čo to pre mňa znamená, vedel, že sa chcem zlepšovať a vedel, že si chcem zahrať práve s ním.
UWU, skúšam niečo nové z tak dúfam, že sa to vydarí. 🙈🙈