pussy slayer

39

o 5 rokov

Zobudím sa na sladkú vôňu, ktorá sa nachádza v našom malom dvojizbovom byte. S úsmevom na tvári vyjdem z postele a namierim si to rovno do kuchyne, kde si všimnem Kevina ako spokojne robí palacinky.

"Dobré ránko" s úsmevom na tvári si ruky obmotám okolo jeho bokov a cez plece sa pozriem ako mu ide varenie.

"Dobré ránko láska" automaticky mi venuje rýchly bozk na temeno hlavy.

"Bol si behať?" spýtam sa ho keď si sadnem na kuchynskú linku.

"Hej a rozmýšľal som, že by som mohol spraviť raňajky keďže ideš hneď do práce" položí poslednú palacinku na tanier a svoju pozornosť začne venovať už len mne.

"Som neskutočne rada, že si ich spravil" rýchlo ho pobozkám a s palacinkami v ruke sa vyberiem k stolu. Automaticky si začnem naberať a polievať ich čokoládou. V tomto je on neskutočný každé ráno ma niečím prekvapí, keďže vie, že nemám až tak veľa času.

"Čo ťa dneska čaká v práci? " spýta sa ma s palacinkami v ústach.

"Mám zopár pacientov a asi budeme vyberať zopár nových" keď som doštudovala psychológiu tak som mala neskutočné šťastie, že sa mi podarilo založiť si svoju vlastnú ambulanciu, ktorá mi funguje už pár mesiacov a musím povedať, že ma to neskutočne baví. Každý deň si vypočujem niekoľko príbehov, problémov alebo ťažkostí nejakých ľudí. Niekedy si myslím, že ma už nemajú čím prekvapiť ale stále príde niekto nový s nejakým iným problémom. Väčšinu ľudí, ktorí mi chodia na sedenia majú podľa mňa dosť veľké problémy a skoro všetkých mi je ľúto. S čistým svedomím môžem povedať že lepšiu prácu som si vybrať nemohla.

"Tak to budeš mať zaujímavé" usmeje sa na mňa a odloží tanier bokom. Toto na ňom nechápem vždy zje menej ako ja. Je to vôbec normálne.

"A čo ty?" spýtam so zo slušnosti. Hneď mi začne hovoriť o svojej práci, ktorá ma až tak veľmi nebaví lebo ja mám niekedy pocit, že hovorí stále len to isté. Celkovo konverzácia s ním nie je až tak zábavná ani veľmi netradičná. Možno aj preto s ním netrávim veľa času myslím rozprávaním. Lebo veľmi dobre viem, že po pár minútach ma to prestane baviť. Ako aj teraz po dvoch minútach so vypla a po asi piatich som sa ospravedlnila, že musím ísť do práce.

"Držím ti palce v práci" rýchlo ma pobozká. Iba tak jemne na pery.

"Aj ja tebe. Ahoj" rozlúčim sa s ním a hneď sa vyberiem do svojej ambulancie, kde ma už čaká pár ľudí. Všetkým sa s úsmevom na tvári pozdravím a vôjdem dnu kde ma privíta moja asistetka, ktorá ma na starosti pacientov.

"Ahoj" usmejem sa na ňu.

"Ahoj, už máš vonku šoru" zhodnotí s úsmevom na tvári.

"Ani nehovor. Vidím to tak, že dneska budem veľa počúvať" sadnem si za svoj stôl a automaticky si zapnem počítač kde ma už čaká pár notifikácií ktoré musím do konca dňa ešte vybaviť.

"Máme nejakých nových?" spýtam sa keď spravím svoje typické veci čo robím vždy keď sem prídem. Najdôležitejšia je káva, ktorá sa za tú dlhú dobu stále nezmenila. Vždy je to rovnaké a moje typické latte.

"Jeden chlap iba. A ten príde zajtra" povie rýchlo a položí mi spisy pacientov, ktorí už čakajú v čakárni.

"Vieš jeho meno?" pozriem sa na ňu spoza papierov.

"Nie nepovedal" iba nad tým mykne plecom.

"Takže možno ani nepríde" zhodnotím. Veľmi dobre poznám týchto ľudí, ktorý sa len objednajú a potom ich človek v živote nevidí. Ale aj taký ľudia musia byť.

"Môžeš zavolať pani Robinsovú" poviem rýchlo. Iba prikývne a vyjde von. O pár minút už predo mnou sedí staršia pani, ktorá mi rozpráva svoje problémy s manželom. Celý deň si vypočujem neskutočné množstvo ľudí, ktorým sa snažím aspoň§ trošku pomôcť ale väčšina z nich odchádza úsmevom na tvári.

"Tak toto bol deň" z hlasným výdychom zhodnotí Emily.

"Ani nehovor. Potrebujem už asi aj oddych" začnem si baliť všetky svoje veci. So stoličky si vezmem kabát a vyberiem sa domov, kde ma už čaká Kevin.

"Ako bolo v práci?" spýta sa hneď ako vojdem dnu.

"Náročne nedáme si víno?" hodím si tašku na gauč a spýtavo sa naňho pozriem.

"Vieš že nepijem" zamračí sa na mňa. Neviem ako mi to mohlo vypadnúť.

"Veď hej ja som ťa len skúšala" usmejem sa naňho.

"prešiel som?" spýta sa s úsmevom na tvári.

"Jasne že si prešiel. Idem si ľahnúť" ukážem na spálňu. rýchlo mu dám pusu a vyberiem sa do kúpeľne kde si hodím rýchlu sprchu a potom si spokojne ľahnem do postele kde do pár minút zaspím.

Majetnícke ruky sú obmotané okolo môjho pása. Jeho teplý dych cítim na krku. Jemnými bozkami mi posýpa celý krk.

"prečo si taký komplikovaný?" spýtam sa ho potichu popritom ako sledujem výhľad na more.

"prečo by som nemohol byť?" potichu mi zašepká do ucha s tým svojím hrubým hlasom.

"prečo by si mal byť?" odpoviem mu otázkou.

"Stále až príliš zvedavá" zhodnotí s úsmevom na tvári.

"No čo už" otočím sa k nemu tvárou a pozriem sa do jeho tmavých očí.

"Ja som ti hovoril, že to dokážeme" pozerá sa na mňa so svojím dokonalým úsmevom.

"Aspoň raz si sa nemýlil" zhodnotím so smiechom.

"ja som sa nemýlil nikdy" jemne na mňa zazrie a chytí ma za zadok.

"No o tom by sme mohli polemizovať" uškrniem sa naňho. S úsmevom na tvári mi venuje jeho typický sladký bozk, z ktorého mi prejdú po tele zimomriavky. Zdvihne si ma do náručia v ktorom sa strácam a v ktorom sa cítam tak v bezpečí.

"Čo keby sme pokrstili náš nový dom princezná"

Celá spotená sa vytrhnem zo sna. Nechápavo sa obzerám okolo seba aby som vedela kde som. Keď zbadám vedľa seba ležať Kevina bezpečne si vydýchnem. Opatrne si ľahnem čo najbližšie k nemu a pokúsim sa všetky svoje myšlienky zahnať, keďže veľmi dobre viem, že nad týmto rozmýšľať určite nemôžem. Mám predsa Kevina. Kevin je môj frajer a aj ním bude. Všetko je to len v mojej v hlave. Len v hlave.