Cyklus Inheritance kniha V: Wyrda

Kapitola štvrtá: Stretnutie

Prešiel týždeňvyčerpávajúcej cesty za Eragonom a Arya z Fírnenom nevideli ešte ani náznakEragonovho domova. Počas toho týždňa prelietali len cez holú planinu ale občasnarazili aj na kúsok lesa. Kde sa zväčša utáborili. Slnko práve vychádzalo azačínal sa ôsmi deň ich cesty. Arya práve sedela opretá o Fírnenov osteň a rozmýšľalaako dlho im ešte cesta potrvá keď sa zrazu ozval Fírnen.„Arya pozri" a poslaljej myšlienkove obrazy.Arya najprv ničnevidela keď nakoniec zbadala slabé trblietanie na vrchole hory okolo ktorejtiekla rieka Edda po ktorej sa Eragon vypravil do neznáma a ktorú Aryasledovala..„Myslíš že už tambudeme?" opýtala sa Arya.„Áno," poznamenal Fírnenradostným tónom „čo iné by tam tak žiarilo?"Arya neodpovedala alelen sa usmiala. Obaja boli šťastný že ich cesta už pomaly končí.Slnko stúpalo alesknúce sa svetlo sa stále zväčšovalo.Až na koniec zbadaliuž celú stavbu. Arya otvorila ústa a od úžasu ich nevedela zavrieť. Na hore kdenajprv videli len odraz svetla teraz stál veľký palác. Arya ako prvé uvidelapäť strieborných striešok ktoré boli tak veľké ako ešte nikdy nevidela. Štyristriešky boli postavené v rohoch zarovnaného priestranstva hory a spojovala ichveľká a mohutná hradba. Piata strieška bola v strede čo si Arya najprv myslelaže je vrchol hory. Za hradbami bolo veľké námestie zo zasadenými stromami.Všetky veže spojovali chodby ktoré boli veľké aby nimi mohol prejsť drak ak nieaj dva. Chodby ale viseli vo vzduchu neboli nijako podopreté z námestia a to Aryivyrazilo dych. Potom zbadala že v strednej veži je veľký otvor ktorý akopredpokladala bola hlavná miestnosť. Arya nasmerovala Fírnena do vnútra apovedala mu aby sa snažil byť čo najtichšie. Ale než to dopovedala začula dračírev. Fírnen sa zarazil a Arya tiež . Po chvíli zbadali ako draci vylietavajúvon z hory a rozlietavajú sa na všetky strany. Boli to diví draci ktorý zostalispolu z Eragonom. Aryi sa nahrnuli slzy do očí, ešte nikdy nevidela toľkodrakov po hromade.„Je ich toľko"zašepkala Arya.„Nádhera" poznamenal Fírnen„konečne sa môžem zbaviť pocitu prázdnosti ktorý ma obklopoval."Arya sa usmiala a pohladkalaho na krku. Keď už boli pár míľ od hraby Fírnena niečo zastavilo. Arya sispomenula že Eragon rozostavil zábrany aby k nim nikto nezvaný nemohol vojsť.Arya si spomenula čo musí povedať aby mohla vojsť. Fírnen visel vo vzduchu ačakal. Arya sa nadýchla azašepkala. „Eka aí fricai un Šur'tugal."Keď to dopovedala Fírnensa znova pohol. Po pár minútach pristáli v hlavnej chodbe ktorá bola vyzdobenádrahokamami a obrazmi. Arya pomaly zliezla z Fírnena. V tom k nej pribehlo šesťelfov vrátane Blödhgarma. Elfovia odúžasu otvorili ústa ale potom sa spamätali a uklonili sa. Arya sa na nichpozrela a zašepkala. „Ako ste vedeli že som prišla?"Blödhgarm si položil prsty na tvár a chcel sapozdraviť keď ho Arya prerušila „Nie už nie som kráľovná elfov a tieto formálnepozdravy pokiaľ sme preč z Alagaëzie budeme vynechávať."Blödhgarma to zarazilo a opýtal sa „Ako to že už nieste..."Arya ho zase prerušila „To vám vysvetlím neskôrteraz mi odpovedz na moju otázku , ako ste vedeli že som prišla?"Blödhgarm vyceril tesáky ale potom sa upokojil apovedal: „Zacítili sme že niekomu sa otvorila Eragonovabrána, nevedeli sme že to budeš ti, nový jazdec tiež nemal prísť a tak sme sabáli najhoršieho. Ani vo sne by nás nenapadlo že to budeš ty. Ale teraz totonie je čas musíme hneď informovať všetkých že si k nám zavítala a hlavneEragona."„Nie" vyhŕkla Arya „Eragona zo Zafírov chcemeprekvapiť až potom to môžete vyhlásiť."Blödhgarm sa usmial a spomenul si na jeden rozhovoro Aryi ktorý mali z Eragonom. „Takže sa Eragon len zbytočne nesnažil."prehovoril Blödhgarm a všetci sa na neho pozreli. On sa ale stále len usmieval.„Dobre ako chcete nech to vyhlási potom Eragon my sa zatiaľ budeme tváriť žesme vás nevideli. Ale je tu ešte jeden problém Eragona prekvapíte ale Zafírunie."Arya sa zarazila.„Prečo ju nie?" opýtal sa FírnenUsmial sa otočil sa a pomaly začal kráčať preč spoluz ostatnými.„Prečo ju nie?" zopakoval svoju otázky Aryi.„Ja neviem" zašepkala Arya.„Neprekvapíte ma lebo ja stojím tu za vami už peknúchvíľu." ozvalo sa spoza nich.Obaja sa mykli a obzreli. Videli ako za nimi stojí Zafiraktorá upiera na nich zvedavý pohľad.„Zafira!" vykríkli nahlas obaja a Fírnen ešte ajradostne zatrúbil.„Ak chcete prekvapiť Eragona musíte byť po tichšie."zasmiala sa Zafira a potriasla pobavene hlavou.„Ani neviete ako rada vás vidím ako rád bude ešte ajEragon. Máte šťastie že preplakal polovicu noci ináč by zistil že mu niektonarušil bránu tak ako som to zistila ja a Blödhgarm." poznamenala Zafira.Arya cítila ako si Zafira spolu z Fírnenom vymieňajúobrazy rýchlosťou akú nestíhala vnímať. Ale zmohla sa na otázku. „Čo sa mustalo keď je taký?" Zafira neprerušila spojenie z Fírnenom, natiahla krk kuAryi dotkla sa jej čela ňufákom apovedala „Ty si sa mu stala." odtiahla hlavu a vypustila obláčik dymu. „Ale akomy ukazuje Fírnen. Boli ste na tom asi rovnako. Navzájom ste si chýbali tak akosme si chýbali ja z Fírnenom. Ale teraz poďte rýchlo za mnou až ho chceteprekvapiť. Eragon zvykne vstávať keď sa svetlo z veľkej-ohnivej-guli dotknejeho líca a to je za pár chvíľ." A rozbehla sa nečujne po jednej z chodieb.Arya a Fírnen ju nasledovali. Arya stále obdivovala krásy toho čo tu postavili.Chodba z vonka vyzerala veľká ale teraz keď bola v nej sa zdala obrovská.Nedalo jej to a opýtala sa.„Zafira kto to všetko postavil?"Zafira si pobavene odfrkla. „No kto asi maličká? Alepredsa ti to poviem. Všetko to postavil Eragon za pomocí kúziel na ktoré smemu, ja a ostatné eldunarí, prepožičiavali energiu." Ako to dopovedala objavilsa pred nimi kryštál. Arya pozrela naň a povedala. „Cítim z neho veľkú energiu."Všetci zastavili. „Aj musíš naplnili sme ich energiou aby dokázali udržať tietochodby vo vzduchu bez nich by spadli. Ale používame ich aj na iné veci ale továm postupom času všetko poukazujeme teraz poďte." Znova sa rozbehli. Arya ažteraz chápala čo všetko tu Eragon dokázal vytvoriť.Po chvíli sa pred nimi objavili obrovské dvere. Ažteraz si Arya uvedomila že Zafira je stále od Fírnena väčšia. Dvere boli vysokéniekoľko metrov.Zafira sa ich dotkla ňufákom a pomaly a nečujnesa dvere otvorili. Zafira sa otočila k Aryi a povedala: „Bež prvá potom pôjde Fírnena ako posledná ja a zavriem za nami dvere." Arya prikývla a vošla. V izbezbadala jedno obrovské okno otočené na Juhovýchod cez ktoré sem prúdili prvéúlomky svetla. Izba bola skoro prázdna až na stolík na ktorom boli dva fairthi.Na jednej bola ona a na druhom bol Fírnen. Rukou prešla po tom na ktorom bolaona a spomenula si že aj Fírnen má niekoľko fairthov v brašnách. Za stolíkom bolaposteľ na ktorej ležal Eragon. Potichu podišla k nemu. Zafira si sadla k oknutak aby zabránila slnečným lúčom dotknúť sa jeho líca. Fírnen si sadol vedľa.Zafira si oprela hlavu o jeho krk a spokojne obaja zapriadli. Arya sa posadilana posteľ vedľa Eragona.„Arya" zašepkal Eragon zo sna.Arya sa usmiala zohla hlavu k jeho uchu a zašepkala.„Som tu."Eragon otvoril oči a keď uvidel usmiatu Aryu ktoráho drží za plece trhol sa a zašepkal: „Už mám aj vidiny." Arya chcela niečopovedať ale Zafira ju hlasným zatrúbením predbehla. „Nie, maličký toto nie súpredstavy toto je skutočnosť je tu aj Arya aj Fírnenom."„Zdravím, Eragon" pozdravil ho Fírnen.Eragon rýchlo otvoril oči posadil sa na posteľ avykoktal zo seba.„Ar.. Ar.. Arya?"„Áno Eragon som to ja." Jejúsmev sa ešte viac roztiahol a oči sa jej zaleskli.„No tak vstávaj a privítaj nás tak ako sa patrí tyjeden ospalec." povedala Arya a postavila sa z postele. Zafira z Fírnenom saposunuli ďalej aby do izby prenikalo slnečné svetlo. Eragon sa rýchlo postavila pretlel si oči. Arya mala na sebe krásne zelené šaty ktoré sa jej zaleskli naslnečnom svetle.„Ani neviete ako som rád že ste tu." zvolal Eragon.„Ale vieme, pretože sa cítime rovnako." keď todopovedala hodila sa mu okolo krku.Eragon bol taký prekvapení že sa nevedel pohnúť alepotom sa spamätal a pevne ju objal. Aryi a Eragonovi tiekli slzy políciách.„Chýbal si nám, Eragon" zašepkala mu do ucha „Chýbalsi mne."„Aj ti si mi chýbala, Arya."Dlhšie než minútu sa potichu držali v objatí. Obajaboli šťastný že sú pri sebe. Potom sa naraz pustili ako keby boli prepojení.„Ako to že si tu?" opýtal sa Eragon a ukázal na jejčelenku.Arya sa usmiala dala si dole čelenku a povedala:„Už nie som kráľovná elfov Eragon, rozhodla som saprenechať trón Däthedrovy, aby som sa mohla pridať k tebe a k jazdcom. Tritýždne nám trvalo pokým sme to všetkým oznámili a pokým to všetci schválili,ale teraz som tu pri tebe. Čelenku mi len podarovali." „Asi nie som prvý kto vie že si tu, alebo áno?"opýtal sa Eragon.„Nie, vie o tom Blödhgarm a štyria ďalší elfovia,chcela som aby si bol prvý kto to bude vedieť, ale oni tak ako aj Zafirazacítili že niekto prešiel cez zábranu."„Chápem." povedal Eragon a začal prešľapovať zjednej nohy na druhú. „Tak ale pred tým ako čokoľvek spravíme ďalej, chcem saopýtať, nemusíš na to odpovedať ak nebudeš chcieť..."Arya mu položila prst na pery aby už viacejnehovoril a pomaličky mu povedala. „Prišla som kvôli tebe Eragon." Eragonovivyhŕkli slzy. Arya mu zložila prst z úst a položila mu ruku na líce, a znova hoobjala. Zafira sa zasmiala a povedala„No poďte vy hrdličky musíme oznámiť váš príchod."Arya sa odtiahla od Eragona a povedala „Mám tivynadať od Orika že ho ignoruješ a ešte k tomu mám ti dať od neho pár po hlave."Eragon sa usmial. „No budem to musieť odčiniť."„Pred tým než pôjdeme môžete mi zložiť sedlo?"spýtal sa Fírnen.Eragon aj Arya prikývli a podišli k Fírnenovi aodpútavali mu sedlo aj brašne.„Ej, ale si vyrástol za ten čas." poznamenal Eragon.„Čo by som bol za draka keby som bol stále malý."pobavene odfrkol. Arya sa zasmiala ale uvidela že Eragon sa nezasmial, aletrocha zamračil.„Čo sa stalo?" spýtala sa Arya.„Nič, len Fírnen už viacej nehovor že drak nie jeten kto nie je veľký."Arya aj Fírnen sa na neho pozreli a on im povedal žedrak trpaslíka nerastie tak ako normálny drak.„Chápem" povedal Fírnen „Už sa to viac nestane,Eragon."„Ďakujem, nechcem aby jazdcami nastali nejaképroblémy." povedal Eragon z úsmevom. A pokračovali v odopínaní brašien. Eragonnáhodou zazrel odlesk fairthu v jednej z brašny. Vytiahol ho zbadal že je naňom on a Zafira v deň obliehania Dras-Leony. Eragon sa usmial a zo slzami vočiach povedal „Až tak veľmi som ti chýbal?" Arya pristúpila k nemu oprela sijej čelo o jeho a premietla mu všetky jej trápenia kvôli nemu. Eragon bol prekvapenýich silou a tak jej aj on ukázal jeho trápenie ktoré prežíval za ten čas. Obetrápenia boli rovnako silné. Potom prerušili spojenie a usmiali sa na seba apozerali si navzájom do očí. Videli sa úplne v novom svetle ako doteraz. Arya ztej istej brašny ešte vybrala sklenenú guľu v ktorej bol zlatý kvet. „Pamätáš si ho?" spýtala sa.„Samozrejme. Ako si ho našla?" zvolal Eragon.„Raz na ceste do Surdy, od vtedy ho v Ellesmérepestujem, na pamiatku som si zobrala aspoň tento. No nebyť Fírnena nezobrala bysom si ho. Á, ešte niečotu pre teba mám" zvolala Arya a vytiahla z brašny šesť fliaš.„Túto, medovinu ti posiela Orik a povedal že je totá najlepšia z jeho pivnice. Potom toto ti posiela Roran je to jehovlastnoručné pivo. A nakoniec kráľ Orrin ti posiela fľašu vína, a ja som simyslela že sa ti už určite minuli zásoby faelnírvu tak som ti doniesla tri fľaše.Nie je to moc ale pre nás dvoch, teda štyroch to stačiť bude."„Kedy si to tam dala?" opýtal sa Fírnen zvedavo.„To by si chcel vedieť." odpovedala a všetci sa zasmiali.V tom zaznel zvuk rohu. „Čo to znamená?" spýtala sa Arya. Eragon sa usmial apovedal: „Draci sa vracajú z lovu, a to znamená že nás čakánový deň." Keď už končene zložili Fírnenovi sedlo Eragon povedal: „Teraz uvidíte ako sme strávili tých desať rokov."Podišiel k dverám a Arya kráčala vedľa neho. Zafiraa Fírnen kráčali za nimi vedľa seba. Keďotvoril dvere cez sklo prúdilo slnečné svetlo do chodby a rozžiarilo drahokamyna stenách. Pomaly kráčali cez chodbu a Eragon sa postupne pýtal Aryi že ako samajú ostatný. Najviac ho zaujala Ismira a jej zvedavosť na Eragona. Potom mupovedala čo musela prisahať pred snemom. Potom mu povedala o čo ju požiadala Nasuada.Rozhostilo sa medzi nimi ticho.„Tak čo na to povieš?" opýtala sa Arya.Pozrel sa na ňu a povedal: „Neviem, porozprávame sao tom večer, áno?"Arya prikývla. V tom čase práve prišli do hlavnejsály kde už stál Nar'razok a Durin aj zo svojimi drakmiŠairakom a Varindou. Keď zastavili prednimi Nar'razok a Durin sa uklonili aspoločne povedali: „Dobré ráno, ebrithilar."„Dobré ráno Nar'razok a Durin. Dovoľte mi vám predstaviť Aryu, Islanzadíinu dcéru ajej draka Fírnena. Arya, Fírnen toto sú naši nový jazdci Nar'razok, Syn Garzhvoga a Durin, Syn Kiliho."Počas predstavovania sa navzájom uklonili. „Dneska máte prvú výuku so mnou a zo Zafirou, jetak?" Opýtal sa Eragon. Nar'razokaj Durin prikývli.„Dobre, Zafira a Fírnen zoberú vaše draky na lekciuvrátia sa sem za dve hodiny a vy pôjdete zatiaľ so mnou a z Aryou."Zafíre ani nič nemusel hovoriť a ona vyletela von aza ňou vyletel Fírnen potom Šairak a ako posledná Varinda. Eragon vykročil ku kryštáluv strede miestnosti a dotkol sa ho rukou, pozrel na Aryu a povedal.„Oznámim tvoj príchod buď pripravená niektoré drakyako aj eldunarí ťa budú chcieť spoznať." Arya z úsmevom kývla.Eragon sa nadýchol a myšlienkovo hovoril do kryštálaa jeho myšlienky sa ozývali nahlas z každého jedného kryštálu v paláci.„Dneska je výnimočný deň dnes k nám zavítala Arya, Islanzadíinadcéra." V tom Arya zacítila ako sa do jej vedomia tlačí niekoľko myslí. Púšťalaich dnu po jednom a ukazovala im len to čo chcela. Eragon vedel že to budechvíľu trvať tak k nej priniesol stoličku a posadil ju na ňu. Ona to aninevnímala lebo nechcela aby sa niekto dozvedel to čo nemal. Eragon sa usmial aodišiel spolu z Nar'razokom a z Durinom na ich lekciu. Aryasa zoznámila z niektorými divými drakmi a z niektorými eldunarí ktoré sa spamätaliz Galbatorixového útlaku. Nakoniec ju oslovili aj známe eldunarí ako prvý juoslovil Umaroth a potom Valdra a nakoniec Glaedr. Keď sa prebrala zbadala ževedľa nej niekto sedí bol to Eragon pozrela sa na neho usmiala sa a povedala: „Akodlho som tu sedela?"Eragon sa tiež usmial a povedal „Cez dve hodiny."Arya zostala prekvapená že tak dlho sa rozprávala zostatnými a potom sa opýtala: „Čo si robil za ten čas ty?"„Trénoval som našich dvoch jazdcov tak akoposledných 10 rokov. Požiadal som Zafíruaby pristála aj z Fírnenom hneď ako docvičia zo Šairakom a Varindou ale veľmi saim pristáť nechce." Arye zažiarili oči lebo sa jej v mysli objavila myšlienkaod Fírnena. „Tak som si myslel že by sme zatiaľ mohli ísť niečo zjesť čo ti nato?"„Budem rada." povedala Arya z úsmevom.Eragon sa postavil a Arya sa postavila za ním ale podvoch hodinách sedenia jej stŕpli nohy a zapotácala sa. Eragon to zbadal a hneďju podoprel.Arya mu z úsmevom poďakovala a spolu sa pohli dojednej z chodieb. Bola taká istá ako tá ktorou išli do Eragonovej izby akurátže táto chodba sa ešte rozdeľovala na tri podlažia.V strednej je jedáleň, vo vrchnej je časť knižnice aspodnou sa ide k dračím hniezdam a k niektorým z eldunarí. Vysvetľoval jejEragon.Keď prišli do jedálne uvidela všetkých elfov ktorýsa sem vybrali z Eragonom. Všetci si sadli za jeden stôl a čakali kým im Aryanevysvetlí prečo už nie je kráľovnou a prečo má ešte stále korunu. Arya im to pomalyvysvetlila a elfovia boli spokojní z jej vysvetlením. Tak sa spolu zhováraliešte dve hodiny a postupne už začali elfovia odchádzať. Eragon sa ako tretípostavil ospravedlnil a odišiel, keď to Arya zbadala postavila sa tiežospravedlnila sa a odišla z Eragonom. Eragon ju zaviedol naspäť do hlavnej halya išli do ďalšej chodby. Tá viedla doveže v ktorej boli točiace schody až na námestie. Zišli po nich a vstúpili nanámestie ktoré bolo vykladané striebrom vedľa seba sa tam prechádzali draci astromy ktoré tam rástli kvitli a krásnymi ružovými kvetmi. Aryi sa nahrnulislzy do očí. Eragon to videl a povedaljej „Čo na to hovoríš?"„Je to... nádherné." odpovedala mu Arya.„Ako si to všetko dokázal?" spýtala sa ho.„Za pomoci mena starodávneho jazyka to nebolo ažtaké ťažké ale stálo to veľa energie bez eldunarí by som to nikdy nedokázal."Prechádzali sa po námestí až kým slnko nezačalo klesať. Potom pomaly išli dohlavnej sály čakať na Zafíru a Fírnena ale než tam prišli oni ich tam užčakali. „Tak ako sa majú naše dve hrdličky?" povedal Eragonnahlas z úsmevom.Obaja radostne zatrúbili a vypustili obláčky dymu.„Ale my tu nie sme jediné hrdličky." odfrkla Zafiraa drgla Fírnena ňufákom do pleca.„Zafira má pravdu." pripustil Fírnen a vrátil jedrgnutie.Arya aj Eragon sa začervenali. Ale Eragon ponáhľaldodať.„Možno, ale vy ste behali skoro celý deň sami a mysami a teraz už slnko pomaly zapadlo a my sme ešte neubytovali Aryu a Fírnena."V tom ho prerušil Fírnen: „Ak ti to nebude vadiť rádby som bol vo vašej izbe je aj tak dosť priestranná pre nás všetkých."Aryu aj Eragona to prekvapilo letmo na seba pozrelia potom odvrátili pohľad. Potom Eragon povedal : „Ak to nebude vadiť Aryi takto nebude vadiť ani mne." Arya nevedela čo povedať a potom povedala. „Prečo nie mohlo by to byť fajn." a usmiala sa keďto Eragon zbadal usmial sa tiež a povedal. „Keďže sme vás nečakali tak musímeteraz konať rýchlo, Zafira vezmi Fírnena a vieš čo mi treba priniesť, leťte anech ste do východu mesiaca tu. Ja z Aryou vás počkáme v izbe."Zafira ihneď vyletela von a za ním Fírnen. Arya sa knemu otočila a z úsmevom mu povedala: „Zmenil si sa."„To bude tým že som o desať rokov starší alebo týmže som tu bol desať rokov sám len z pár elfami a drakmi." odpovedal je zúsmevom.„Alebo kvôli obom dôvodom" poznamenala Arya.„Alebo" pripustil Eragon a vykročil smerom do izby ašla vedľa neho.