Večná krása

I.

Zobudila som sa na neurčitý, istým spôsobom ťaživý pocit v bruchu. Hlad. Vošla som do kuchyne, kde ma na stole čakali kráľovské raňajky. Usmiala som sa a začala jesť. Palacinky s nutellou a kakaom boli tým najdokonalejším jedlom na svete.

Na desiatu som si vzala chlieb s roztierateľným syrom a salámou, ktoré som zbožňovala. Akékoľvek jedlo som si užívala. "Dávaj si pozor na postavu," pozerajúc na mňa ma varovala mama. Nebrala som to nijako vážne, trochu sa ustriedmim a bude spokojná.

V škole to bolo fajn, nemali sme toho veľa a cez prestávku sme sa smiali s mojimi dvoma najlepšími kamarátkami. "Ela, nepribrala si trošku? Už sa nám konečne začínaš zaokrúhľovať," rypla si do mňa Iza. Zasmiala som sa, ale trochu ma to zamrzelo. Pravda však bola, že som vážne pribrala okolo 10 kíl oproti minulému roku. Brala som to však ako súčasť puberty. Ale dve narážky za jeden deň? To asi niečo znamená.

Hneď po obede, kde som takmer nič nezjedla, som sa ponáhľala domov, vyzliekla sa a poriadne poobzerala v zrkadle. Bola som tučná. Teraz som to videla na vlastné oči.