Posledná Spomienka

I.

Jasne zelená tráva sa jemne ohýba pod váhou mojich malých nôh, kvety ponúkajú svoju mäkkú náruč. Listy stromov pomaly povievajú v príjemnom vánku. Šťavnaté plody z času na čas padnú na zem, kde ich ochutnajú rozmanité živočíchy.

Mravce splašene pobiehajú po zemi a zbierajú drobné kúsky potravy, ktoré nájdu. Veľké zvery ešte nevyliezli z úkrytov. Slnko celú záhradu láska svojimi hrejivými lúčmi.

Všetci sa ženú za prežitím. Ale prečo? Slúžime snáď na nejaký vyšší cieľ? Sme ako obyvatelia hviezdnej lode, ktorí ju nevedomky udržiavajú pri živote, zatiaľ čo ona pláva po hviezdach nevedno kam?

Sadnem si na trávu a zatvorím oči. Moje pery ochutnávajú kyslasté černice, ktoré som si nazbierala na neďalekom kríku. Vnímam svet všetkými zmyslami. Čo by sa stalo, keby som všetko spálila?

Položila by som seba pred neznámu úlohu celku. Aké jednoduché by to bolo! Oheň by krásne plápolal vo svite hviezd, a ja fascinovane pozorovala ako všetko ničí.

Zatriasla som hlavou a odohnala desivú predstavu preč. Ale na obraz ohňa pohlcujúceho život som nikdy nezabudla.