Svetlo, ktoré vidím ani zďaleka nepripomína zlaté lúče slnka, ktoré ma kedysi tak fascinovali. Je skôr temné a chladné. Vstúpim doň, nemám na výber.
"Vždy máš na výber, pamätaj nech sa deje čokoľvek, vždy si môžeš vybrať," v hlave počujem starú mamu, ktorá mi tieto slová, ako mantru, opakuje celé roky.
Spomeniem si na mamu, ktorá ma dlhý, predlhý čas trýznila. Rozpamätúvam si znova na starkine slová a odpustím jej. To bola moja voľba.
Svetlo sa mení, víta ma radosťou. Spomínam na to krásne, čo som zažila a sebaľútosť s odsúdením nechávam ďaleko za sebou.
YOU ARE READING
Posledná Spomienka
PoetrySpomienka, ktorá trvala chvíľu alebo celú večnosť? Nezáleží na tom. Podstatnejšia je voľba. Najvyššie umiestnenie: #4 v poézii
