Kate Wilson Kline / Mikaelson

Časť - 10

- Klaus: Pov -

Neskôr večer. „ Spravíme dohodu" povedala mi Kate. „ Akú dohodu?" Spýtal som sa jej.
„ Keď neublížiš Damonovi alebo Stefanovi nezničím ti rituál" povedala mi. „ To znie dobre" povedala Katarína. „ A čo ak neprímem?" Spýtal som sa jej. „ Spravím z Eleny upíra a zabijem každú ďalšiu dvojnicu ktorá sa narodí. Len aby si nikdy nezrušil svoju kliadbu" povedala mi. „ Ona je toho schopná" povedala Katarína. „ Teba som sa nepýtal" vykríkol som na ňu. „ Fajn" povedal som a podal som jej ruku. „ Síce ruky nepodávam ale keď inak nedáš" povedala a podala mi ruku tiež.

Bola už noc a ja som nemohol zaspať. Myslel som na Kate. Prečo som ju rovno nezabil? Aby ma nejaký upír vydieral. Neexistuje. Je drzá a nebojí sa ma. To sa mi páči ale aj zároveň nie. Niečo ma k nej tiahne ale neviem na to prísť čo. Prestaň Klaus! Musíš sa sústrediť. Povedal som si v hlave. Šiel som do obývačky a aj Kate a aj Katarína boli zobudené a hrali karty. „ Myslel som že ju neznáš" povedal som Kate.
„ Neznášam ale nudím sa tu" odpovedala mi.
„ Ha Vyhrala som" vykríkla Kate a Katarína sa zamračila. „ Prečo nikto o tebe nikto nič nevie. Každý vie iba rok tvojho premenenia, ako si sa volala za slobodna a že Elijah je tvoj manžel. Nikto nevie nič viac. Prečo všetko tajíš?" Spýtal som sa jej.
„ Ja nič netajím len oni nevedia na nič prísť. " povedala pobavene. „ A aj tak není čo zaujímavé zistiť" dodala. Katarína počúvala a kopala karty. „ A čo tie tvoje oči?" Spýtala sa jej Katarína. No to úprimne zaujíma aj mňa. Povedal som si pre seba v hlave. „ Neviem prečo ich mám. Ale páčia sa mi sú výnimočné. Také nemá nikto. Iba viem že ma nemôže zabiť žiadny kol v srdci a kusnutie vlkodlaka. Čo dodať mám uznávaných predkov." Povedala a usmiala sa. „ Začínaš" povedala jej Katarína keď jej dala karty. Nemôže ju zabiť kusnutie vlkodlaka? A kolík v srdci? To ako...? Pomyslel som si. Ale nevyzerá že by klamala. Bože ďalšia otázka pre ktorú není odpoveď.

- Damon : Pov -

Kate neprišla. Musím ešte počkať do rána či sa vráti. Ak sa nevráti tak neviem čo mám robiť. Žeby utiekla? Ale veď to by mi povedala.
Čo keď ju niekto zabil? Pomyslel som si. Nie, ona by zabila skôr niekoho ako niekto ju.
Tak neviem potom. Uvidím. Musím počkať.

- Kate - Pov -

Prešlo už niekoľko dní čo som tu. Presnejšie 9 dní. Nemôžem odísť lebo ma tu furt drží to kúzlo. Síce mám s Klausom dohodu ale to pre neho asi nič neznamená. Bojím sa o Damona. Bojím sa že niečo vyvedie. Klaus niekde odišiel s ja som tu s Katarínu. Už sa tu nudím. A nedal mi žiadnu krv. Prišiel Klaus úplne rozčúlený.
„ Toto telo je na hovno" povedal. „ Ale,ale čo sa stalo?" Spýtala sa Katarína. „ Chcem späť svoje telo" povedal a sadol si na stoličku. Postavila som sa a dala som mu ruky na ramená a masírovala som ho. Damon to vždy tak neznášal. „ No tak Ukľudní sa" povedala som mu. Pár krát sa nadýchol a vydýchol. „ No vidíš že to ide" povedala som mu, a poplacala som ho po chrbáte a šla som si späť sadnúť.

- Klaus : Pov -

Aj keď si šla sadnúť furt som cítil jej dotyky na mojich ramenách. No nie úplne na mojich ale chápeme sa.

„ Už by tu mali byť" povedal som a chodil som furt tam a späť po byte. „ Nechceš si sadnúť?" Spýtala sa Katarína. „ Buď ticho" skríkol som na ňu. Zazvonil zvonček. „ Konečne" povedal som a šiel som otvoriť. „ Čo vám tak trvalo?" Spýtal som sa ich hnusne. „ Máš veľa kufrov" povedal môj čarodej.

- Kate : Pov -

Prišli dovnútra nejaký ľudia. Teda čarodejovia.
„ Ahoj. Láska. Pekné telo. Chceš ísť z neho vypadnúť?" Spýtala sa Klausa Gréta. Grétu poznám. Tak trochu som jej kedysi zabila frajera. No čo? Bola som opýta. A aj tak to bol iba človek.
„ Ahoj Gréta" povedala som jej a postavila som sa. Usmiala som sa na ňu. A jej úsmev zmizol.
„ Čo tu robíš?" Spýtala sa ma hnusne. „ Túto Klaus má tu drží" povedala som a ukázala som sa Klausa. „ Dúfam že ti poriadne ublížil" povedala mi nepríjemné. „ Ani nie. A ako sa má Lucas?" Spýtala som sa jej. ( Lucas- jej mŕtvy priateľ) „ Bola ho škoda, taká chutná krv sa len tak nenájde" povedala som jej.
„ Ja ťa zabijem" povedala mi. „ Nikto sa tu zabíjať nebude" povedal Klaus a postavil sa predomňa. Drzo som sa na ňu usmiala a zdvihla som obočie. Otočila som sa a šla som si sadnúť na gauč. „ Kto je Lucas?" Spýtala sa ma Katarína. „ Jej bývali. Raz som ho zabila" odpovedala som jej. Ale tak aby ma počula aj Gréta. „ Kto vie možno by s ním stále bola. No to už asi nezistíme" povedala som a zasmiala som sa. „ Môžme začať?" Spýtal sa Klaus. Ostatný tam kývli hlavou. „ Nemôžeme" povedala som. „ Nevšímajte si ju" povedal Klaus.