Zjazvené srdce

9. Časť - Mikaelson?!

,, Čože? Prečo? Nemám nič s pôvodnými.Prečo by ma chcel zabiť jeden z nich!"

,, Nepočúvaš ma."
Už chytám nervy. Ako môže tvrdiť,že ho nepočúvam keď ho počúvam!

,,Sienna,ja som pôvodný upír."

,, Čože si!" Cúvla som.

,,Nie!"

,,Sienna,ja ti nechcem ublížiť."

,,Tak sa nepribližuj." Vycerila som naňho zuby. Elijah zastal a nechal mi priestor okolo seba.

,,Budem pokračovať.Na svete existuje šesť pôvodných upírov. To som ja,Klaus a Rebekah. Nás troch už poznáš. Ďalší je náš otec a naši dvaja bratia Kol a Finn."

,,Kde sú tí traja?"

,, Náš otec je lovec upírov a práve teraz je pri New Orleans. Ide po nás.Aj po tebe."

,,Aha."

,, Naša matka mala ešte ďalšie dve deti. Henrik je mŕtvy,zomrel ešte ako človek. Mali sme ešte jednu sestru Freyu,ale o nej neviem nič. Je dosť pravdepodobné, že aj ona je mŕtva. Matka bola pôvodná čarodejnica ktorá stvorila upírov. Celá Mikaelsonova rodina je magická."

,,Mikaelsonova!?"

,,Áno. Hovorí ti niečo už to meno?"

,, Takže tvoje celé meno je Elijah Mikaelson?" To nie je možné.

,,Áno."

,,Rebekah a Klaus sú tiež Mikaelsonovci. Ak tomu správne chápem."

,, Úplne presne."

,,Ako sa volá váš otec?"

,,Mikael Mikaelson."
Pri tom mene ma pichlo pri srdci. Môj otec. Môj otec je aj ich otec! Panebože!
Nohy tento nával emócií neudržali. Spadla som na kolená a do očí sa mi začali tlačiť tlačiť slzy.

,,Sienna si v poriadku?" Podoprel ma... môj brat o ktorom som ani nevedela že existuje.

Pohľad Klaus

,,Spi sladko Rebekah." Usmial som sa na svoju sestru ktorá bola v rakve. Prebodol som ju. Chcela Siennu ochrániť a každý kto mi bude stáť v ceste, zaplatí za to.

,, Budeš tu dlho. Takých 70 rokov by mohlo postačiť." Zavrel som veko od jej dočasného domova,a rakvu zatlačil hlbšie do pivnice.

Sienna musí zomrieť. Dozvedel som sa, že s Mikaelom ju videli ešte za našich čias. Keď ešte neboli zrodení upíri.
Je mi jedno, aký má k nemu vzťah. Musí zomrieť. Každý kto pozná Mikaela musí zomrieť. Prečo? Pretože Mikael sa dozvie, že Sienna nás pozná a potom ju bude vydierať. Život za život. To bude od nej chcieť.

Taktiež som sa dozvedel, že Sienna nie je až taká nevinná. Bude rovnako stará ako ja,ale nie rovnako silná. Od Marcela som zistil,že bojovať nevie.
Slabý upír je mŕtvy upír. Som prekvapený,že stále žije.
Sienna je príliš slabá na to,aby sa ubránila mne alebo Mikaelovi. Avšak každého hada vyprovokuješ pri správnej príležitosti.

Poslal som po Siennu Marcelovych upírov. Desiatich. Taktiež som vytlačil jej fotku.

Vzal som 500 hárkov papiera a vyšiel na ulicu. Nie som debil,aby som tu rozvešával jej fotky ako v dvadsiatych rokoch.
Vošiel som do baru. Svojho vlastného baru. Barmanka pribehla ku mne a podala mi kľúč.

,,Nech sa páči pán Mikaelson." Vložila mi ho do dlane.

,, Ďakujem láska." Usmial som sa a odišiel do zadnej časti.
Odomkol som dvere ktoré boli ovládané kúzlom. Nikto bez môjho dovolenia by sa nedostal von.

Vstúpil som dnu a zavrel ich za sebou.
Predomnou bola dlhá tmavá chodba ktorú jemne osvecovali zapálené fakle ktoré boli pripevnené na stenách.
Dlho som šiel pod zem.Už z diaľky sa ozýval krik,praskanie bičom, či hrozivé zvuky.
Onedlho som sa ocitol na pustatine. Nebolo tu nič,len hlina. Hore aj dole. Všade boli upíri ktorí trpeli za svoje chyby.

,,Klaus!" Zrazu všetko stíchlo.

,,Ako sa opovažuješ na mňa vôbec hovoriť?" Otočil som sa na upírku ktorá tu bola už dve storočia. Bola celá od krvi. Na chrbte mala množstvo jaziev ktoré sa jej hojili veľmi pomaly.

,,Chcem slobodu."
Chlap, veľký ako hora,zhodou okolností tiež upír,jej vrazil päsťou rovno do tváre. Chystal sa na ďalší úder.

,, Počkaj." Zastavil som ho. Celé podsvietie plné upírov, obrátilo na mňa zrak.

,, Mám pre vás možnosť, vrátiť sa späť na slobodu."