Family? Friends? Lovers?

Časť tretia- Prišli ste!

Zobudila som sa ďalšie ráno s Elijahom vedľa seba. Mala som hlavu na jeho hrudi a on bol už určite dávno hore a hladil ma po vlasoch.

,,Dobré ráno srdiečko"
Pošeptal a ja som sa len usmiala a trochu som sa natiahla a sadla som si na posteli.

,,Dobré ráno Elijah"
Hneď sa posadil na posteli a prešiel mi prstami pod okom a hneď som uhla hlavou.

,,Bože prepáč mi, moc som ti ublížil, ospravedlňujem sa ti vážne.."
Nevedel sa mi ani pozrieť do očí a ja som sa pozrela do zrkadla ktoré som mala oproti posteli. Mala som veľkú modrinu pod okom. Otočila som sa znova na Elijaha a chytila som mu tvár do rúk a prešla mu po čeľusti.

,,To nevadí, vôbec to nevadí, aj to je súčasť tréningu predsa a nebolo to naschvál, za nič nemôžeš"
Zľahka som sa usmiala a potom sa postavila z postele.

,,Počkaj na mňa dolu áno? Prezlečiem sa a hneď som pri tebe."
Šla som do môjho šatníka a začala som si vyberať oblečenie, Mala som ho vážne veľa a aj tak som si nemala nikdy čo obliecť.

Keď som si našla vhodné oblečenie som otvorila dvere od izby a šla pomaly dolu po schodoch.

,,Elijah myslím ze by som mala ísť znova na nákupy nemám čo na seba."
Zasmejem sa a šla som cez nádvorie do jedálne.

,,Prečo brať Elijaha keď môžeš zobrať mňa?"
Počula som ten známy hlas. Ten hlas, ktorý mi tak moc chýbal a ktorý som potrebovala počuť.
Rýchlo som sa otočila a videla som Kola a Finna stáť pri bráne.

,,O môj bože, Prišli ste!"
Rýchlo som sa rozbehla za Kolom a hodila som sa mu okolo krku. On sa so mnou hneď zatočil a objímal ma okolo pása.
Kol bol vždy ten, ktorý mi dával radosť a smiech do života. Vedel si spraviť srandu z čohokoľvek a kohokoľvek. Vždy mi zlepšil deň a dal mi všetko čo som chcela a čo som potrebovala. On bol ten s ktorým som sa neustále smiala a bol to vážne úprimný smiech ktorý mi v živote chýbal. Keď bol preč všetok ten smiech bol zrazu preč, všetka tá úprimná radosť bola preč. Vždy som sa bavila, ale Kol bol jedinečný, rozmaznával ma a nikomu sa to nepáčilo okrem mňa a neho. Strašne mi chýbal, on bol moje šťastie a smiech, od neho som sa vždy naučila humoru a vždy som s ním trávila vážne úžasný a skvelý čas, vždy keď som bola s ním.

,,Neverím že ste späť, Neverím."
Hneď som sa hodila okolo krku aj Finnovi a on ma tiež hneď objal. Finn bol vždy ten najstarší a najmúdrejší. Od neho som sa učila veľmi veľa a preto som vedela čo všetko mam robiť a ako v živote postupovať. Vždy nenávidel to že sú upíri, ale hovoril mi od kedy som prišla do ich života som ako jeho dcéra. Každý má berie ako svoju dcéru a oni sú moja jedna veľká rodina. No a Finna som vždy vždy obdivovala, aký je múdry a rozvážny.

,,Áno kráska sme späť"
Povedal mi Kol a ja som ho znova objala, neverila som ze sú vážne tu.

,,Hneď ako sa privítaš s ostatnými musíme ísť spolu von a dobehnúť všetko všetko čo sme zmeškali jasnee??"
Povedala som mu a výstražne som mu ukázala prst.

,,Áno madam, rozkaz splním"
Zasmial sa a ja tiež a presne toto som potrebovala. Ten smiech mi strašne chýbal, jeho aj môj.
Šla som s nimi do jedálne kde sa začali vítať s ostatnými a uvidela som aj Rebekah.

,,Rebekahh konečne si doma!"
Bežala som za ňou a rýchlo som ju objala. Rebekah bola moja sestra, matka a najlepšia kamarátka. Ona bola moja emocionálna podpora ktorú som vážne potrebovala s tým všetkým čo sa deje medzi mnou a Klausom. Jej som sa mohla vždy zdôveriť a vedela takmer všetko čo sa deje v mojom živote. Strašne som ju milovala a som k nej zviazaná asi aj pre to že ma zachránila práve ona. Bola tu pre mňa vždy keď som ju potrebovala a vždy sa ukázala v ten pravý čas. Keď som mala prvú nevydarenú lásku, keď si zo mňa deti robili srandu, keď som mala prvú menštruáciu, keď som mala problémy, pri všetkom ona bola. Pri každej jednej veci ktorá sa stala v mojom živote, ona tam bola a pomohla mi.
Boli sme tu všetci okrem Klausa, no hneď ako som si toto pomyslela on sa objavil vo dverách.

,,Och aké milé rodinné opätovné stretnutie, teda no skoro"
Pozrel sa na mňa a ja som sa pozrela do zeme a sadla som si na stoličku. Kol sa hneď postavil za mňa a pohladil ma po ramenách. Našu skvelú atmosféru prekazil znova on. Vždy len on a on. Zrazu bolo v jedálni dusno a ja som sa len pozerala na svoje ruky na stole.

,,Musíš mat stále niečo proti nej Nik??"
Ozvala sa Rebekah

,,Je s nami už dosť dlho na to aby si ju aspoň prijal, nikto nevraví že ju musíš mat rád, ale aspoň by si tu s ňou mohol spolunažívať v mieri."
Ozval sa Kol a ja som sa pousmiala, že si ma aspoň bránia.

,,Ja s ňou žijem v mieri, snáď ju týram hm? Alebo trestám? Nič jej nerobím však Tiffany? "
Ja som prehltla a snažila sa mat kľudný tlkot srdca.

,,Áno, nič mi nerobí."
Prikývla som a potom sa pozrela na neho a potom znova na svoje ruky a Kol ma len hladil po ramenách. Zohol sa ku mne a dal mi vlasy za ucho.

,,Chceš vypadnúť? Dnes je náš deň."
Pošeptal mi a potom som sa len usmiala a prikývla som.

,,Tak my sa hneme, musíme to všetko dobehnúť však áno?"
Zasmial sa Kol a ja som sa usmievala no hneď ma úsmev prešiel keď som počula ako sa ozval Klaus.

,,Áno áno rozmaznávaj ju ďalej, bež jej kúpiť plné tašky oblečenia. "
Trochu som si povzdychla a pozrela som sa na Kola.

,,Je to moja vec keď ju chcem rozmaznať nie Nik? "
Zobral ma za ruku a už ma viedol preč z jedálne

,,Ďakujem ti "
Pošeptala som a on mi dal len prst na ústa a ďalej ma odtiaľ viedol preč a ja som vážne potrebovala ísť preč...