FALL IN LOVE✔

1.

Vstanem na zvuk budíku, zamierim do kúpeľne. Chvíľu sa tam zdržím a potom sa odšuchtám zas späť do izby. Kde sa už pred zrkadlom zvŕta moja sestra Zoe.

Zoe je odo mňa o dva roky mladšia, má čerstvých pätnásť a život s ňou je naozaj len pre silné povahy .

Keď sme už pri súrodencoch, tak mám ešte strašieho brata. Vychádzam s ním lepšie ako so Zoe, to bude ale asi vekom.

Dobre, teraz späť do reality.

Zamierim pred našu skriňu a chcem si vytiahnúť svoje obľúbené tričko, ale to tam jaksi nevidím. A to mám v skrini poriadok.

Zúrivo sa nadýchnem a otočím sa na Zoe, ktorá si kreslí obočie a popri tom má zrak v jej iPhone.

"Ehm,"odkašlem si.

"Hmmm?"zazne od stolíka. Zoe sa na mňa ani len nepozre a sústredene si domaľovavá obočie.

"Kedy si mi chcela povedať, že si mi zobrala tričko a kde je?"vyštekla som.

"Och sorry, zabudla som. Včera som si ho požičala a je v koši na prádlo,"odvetila mi s kľudom a ja som mala čo robiť, aby som nevybuchla. Ráno bývam obzvlášť podráždená.

Nakoniec som si len s hlbokým povzdychom vytiahla modré široké rifle a čierny top.

Po ceste do kúpeľne stretnem Olivera, ktorý tiež ako Zoe ťuká do mobilu.

"Dobré ráno,"pozdravím s úškrnom.

"Melody?"zdvihne hlavu.

"No?"spozorniem. Oliver ma málokedy volá celým menom.

"Môžeš na slovíčko?"spýta sa a mobil zasunie do vrecka.

Zničene si vydýchnem a poberem sa za ním do izby. Asi tuším o čom bude reč.

Oliver zavrie dvere a potom sa spýta: "Kde mi zmizli moja krabička Davidoffiek?"

Sklopím pohľad a skúmam straaašne zaujímavú podlahu.

"No takže si ju zobrala,"odpovie si sám.

Len tak stojím a som ticho. Nechcem to nahlas priznať, pred Oliverom mám istý rešpekt.

"Prečo si sa nespýtala?"pokračoval.

"Pretože by si mi ich nedal,"jednoducho som odvetila.

Oliver sa na chvíľu prestal prechádzať po izbe, zastal a chvíľu bolo ticho.

"Nechcem aby si fajčila a celá krabička je pre sedemnásť ročnú trocha dosť, nie?"

"Hlavne, že ty môžeš,"ohradila som sa.

Túto tému sme prebrali aspoň milionkrát.

Oliver fajčil od pätnástich, začal ešte mladší ako ja a aj tak sa nevedel vysporiadať s tým, že pokračujem v jeho nikotínovej zavíslosti.

Keď nič nepovedal, ozvala som sa zas ja: "Dobre musím ísť do školy. Už aj tak nestíham."

"Koľko je hodín?"spamätal sa.

"Sedem," odvetila som s pohľadom zabodnutým do jeho budíku.

"Kurva,"zanadával a vybehol z izby.

Chcela som tiež výjsť, avšak pred dverami som sa zastavila.

Spravila som otočku, otvorila skrinku a potiahla mu jednu cigaretu. S úsmevom som potom vbehla do mojej izby.

Zastrčila som ju do peňaženky a zmizla v kúpeľni, kde som dokončila posledné úpravy.