Drahá Laura,
Prepáč mi, že tento rok bol jeden z najťažších cez ktoré si sa ako tak predrala.
Prepáč mi, že aj napriek tomu, že ty si zašívala rany iným, tie tvoje pomaly vykrvácali.
Prepáč, že zatiaľ čo ty si rozdávala lásku ľuďom, nikto, a už vôbec nie ja, nerozdával lásku tebe.
Prepáč, že si musela všetky tie tmavé a bolestivé dni zažívať sama, bez nikoho nablízku kto by ťa pochopil.
Prepáč, že som sa k tebe nesprávala tak ako som mala a nechávala som ťa bezočivo utápať sa vo vlastnej hlave plnej nezmysluplných vecí, o ktoré tvoje myšlienky nemali ani len pomyslieť.
Je mi to všetko tak nesmierne ľúto.
Preto v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch sa budem snažiť o to, aby sa ti všetko vrátilo naspäť.
Aby si bola znova plná života, smiechu a napĺňalo ťa to čo ťa baví bez názoru ostatných.
Všetky tvoje nedostatky prijmeš s úsmevom a každý deň budeš milovať samú seba takú aká si.
Budem bojovať za to aby si bola stále v radosti a aby ťa nič, a hlavne nikto, netlačil ku dnu.
Buď sama sebou a hlavne si užívaj každý jeden deň, ktorý budeš od dnes prežívať.
Zaslúžiš si byť konečne šťastná.
Mám ťa rada❤️
/list mne
YOU ARE READING
stratená v myšlienkach // sk
Poetrymyslela som si, že je po všetkom. no potom to znova prišlo, a stratila som sa.
