Vzdialenosti

2

„Možno by sme si mohli kúpiť novú deku." navrhla zamyslene Karyn. Sedela na posteli a bosými chodidlami hladkala pĺznúcu látku.
„Nechápem, načo sa zaťažuješ takými somarinami, keď sa budeš o pár týždňov sťahovať." Dvere kúpeľne sa otvorili a z oblaku pary sa vynorila Mariannina silueta. S turbanom na hlave vyzerala trochu mysticky.
„Nikam nejdem." odvrkla podráždene Karyn.
„Čo? Prečo nie?" Marianna pristála na posteli vedľa svojej priateľky.
„Pretože na to štipko mi chýba ešte tritisíc."
„Veď si sa o tom bavila s Tobiasom."
Karyn našpúlila pery. „Tobias mi nič nedá."
„To nemyslíš vážne."
Karyn pomaly pokrútila hlavou a ďalej scroolovala homeboard. „Nope. Volala som s jeho sekretárkou, tá mi s ním dohodla obed o týždeň neskôr. Bol so mnou pol hodinu a povedal, že mi nedá ani cent. Vraj nemôže niesť zodpovednosť za moju finančnú situáciu." To bola ešte cenzurovaná verzia. V skutočnosti bol trošku tvrdší.
Marianna ostala chvíľku ticho. „Tomu sa mi nechce veriť."
Čiernovláska vedľa nej pokrčila ramenami. „Povedal, že mi nemôže robiť veľkého brata donekonečna. Mám sa postaviť na vlastné nohy."
Žena vedľa znova stíchla a jej gestá napovedali, že nad niečím rozmýšľa. Duchaplná poznámka však neprišla, iba povzdych, s ktorým sa postavila z postele a zamierila k šatníku.

Neskôr, pri varení večere sa k tej téme vrátila znovu. „Vieš, myslím si, že je to chyba korporátov." Zakričala z kuchyne.
Z Karyn, ktorá sa akurát vedľa prezliekala do pyžama sa vydral otrávený vzdych. Nemala príliš v láske Mariannine sociálne teórie, hlavne keď nimi skresľovala situáciu.
„Dnešná spoločnosť je strašne nastavená na úspech. Školy z detí vychovávajú bezohľadných jednotlivcov a ich hodnota sa odvíja len od tej trhovej."
„Prestaň z neho robiť obeť spoločnosti!" odbila ju Karyn. „Je to proste jeden sebestredný kretén. A dobre vie čo robí. Asi si kompenzuje nejaký komplex menejcennosti z detstva, alebo čo."
Bosá prešla do kuchyne a rýchlymi prstami ukradla z panvice zelený fazuľový strúčik. „Nebavme sa už o ňom, nestojí za to."
Pod ľahostajným tónom Marianna počula hnev a keď sa pozrela Karyn do studených očí, videla, že je niekde celkom inde.
„Mohla by si si zobrať pôžičku v banke." Navrhla pri večeri.
„Na to nemám dosť kreditov. Už som to skúšala." Dodala Karyn. Nechcela pôsobiť príliš demotivovane, ako keby to vzdala vopred. „Stratila som asi 400 bodov vtedy, keď sme boli aj s Jackom v Pariahe."
„Čo?"
Tmavovláska prikývla a natiahla sa po kúsok pity. „Rušenie nočného kľudu." vysvetlila.
Chvíľu jedli v tichosti, vyrušované len bzukotom rádia.
„Počula som, že v tom bistre u Raya zháňajú posily." Marinnin návrh zaznel do prázdna, tupo sa odrazil od stien obývačky. Obidve vedeli, že by to nestačilo.

V noci Karyn nevedela zaspať. Najprv len ležala vedľa Marianny a počúvala jej pravidelné dýchanie. Napriek tomu, že vedľa nej ležalo jej telo, vždy keď zavrela oči, myseľ jej odbiehala k iným ľuďom. Premárnená šanca na štipendium ju ťažila v hrudi ako kus skaly. Večera jej pripadala ako handry nadžgané skrz celú tráviacu sústavu. Nakoniec ju bezsenné ležanie prestalo baviť. Vlastný balkón síce nemali ale na konci ubytovňovej chodby boli dvere vedúce na malý výbežok. Zvyčajne ho niekto okupoval, ale v tú noc mala Karyn šťastie. Stála na studenom nočnom vzduchu, pozerala na stenu náprotivného domu a počúvala hluk nočného mesta skladajúci sa prevažne zo zvukov premávky a občasného pokrikovania opilcov.
Ak by fajčila, toto bol ten moment, kedy by si zapálila. Namiesto toho len nechala chlad betónu, aby jej znecitlivel šľapy na nohách a v myšlienkach sa jej ako veľká ryba na palube prehadzovali udalosti dňa. Rozhovor s Mariannou jej pripomenul, že štúdium na univerzite jej nieje celkom ukradnuté. Rozhodne nie natoľko, aby sa ho dokázala len tak vzdať. Tobias jej dal najavo, že s podporou od neho nemôže rátať a ani vyberaný slovník a elegnatný oblek nemohli zakryť to chrapúnstvo jeho činov. Správal sa k nej ako k psovi, ktorému pán s úškrnom vysvetľuje, že od stola nič nedostane. Karyn pri tej paralele prebehla telom triaška, ktorá nemala nič s ročným obdobím. Na niečo príde. Tým si bola istá. Napriahla telo, odpľula si na nočnú ulicu a myslela pritom na svojho brata.