elements [SK]

four

O polhodinu neskôr mieril Ed chodbou do chemického laboratória. Tento predmet vyučoval profesor Malik, ktorý síce žil v predstave, že jeho predmet je ten najdôležitejší a vždy im dal na domácu úlohu kopu chemických rovníc a vzorcov, ktoré na každej nasledujúcej hodine nezabudol skontrolovať, ale aspoň sa s ním dalo rozprávať ako s normálnym človekom. Teda, do istých hraníc. Nikdy nezabudol na hodine vtipkovať, prihováral sa im priateľským tónom a vždy im pripomínal, že sa za ním môžu zastaviť s akýmkoľvek problémom. Občas sa až príliš snažil, ako v ten deň, keď Edovi po hodine navrhol, aby ho volal "Zayn" alebo "kámo", čo ryšavec samozrejme okamžite zamietol, pretože si bol istý, že nikto z jeho spolužiakov profesora nevolal inak, než pán profesor Malik. Alebo tá hodina, keď si od Crystal vynútil high five za správnu odpoveď na jeho otázku – čo u nej vyvolalo zmätený pohľad a u pár spolužiakov zdvihnuté obočie.

Ed celkom nerozumel, ako sa taký človek dostal na post učiteľa chémie - so svojou olivovou pleťou a hlbokými očami vyzeral skôr ako model z časopisu, než niekto, kto sa prechádza v bielom plášti a s ampulkami plnými rôznych roztokov v rukách.

V triede sa usadil na svoje miesto, vytiahol si zošit a čakal, kým sa začne hodina. Všimol si, že Crystal tam ešte nie je, preto mu sem-tam zabehol pohľad k dverám, očakávajúc jej príchod. Keď ju konečne zbadal vkročiť do triedy s knihami v náručí a hustými hnedými vlasmi spustenými na plecia, samovoľne sa mu na tvári roztiahol potešený úsmev. To sa asi stáva, keď sa po dlhom čase konečne s niekým spriatelíte.

Crystal zamierila k vedľajšej lavici, pričom Ed si všimol, že jej zvyčajný partner sa za ňou otočil so spýtavým pohľadom, keď s nevinným úsmevom prešla okolo neho. "Nebude ti vadiť, ak budeme spolu v dvojici?" spýtala sa ho po tom, ako si zložila knižky na dosku stola.

Ryšavec sa pozrel najprv na chalana v prednom rade, až potom na Crystal. "Čo si o tom bude myslieť on?" Hlavou mykol smerom k chlapcovi, ktorý stále z Crystal nespúšťal zrak, zrejme dúfajúc, že ak na ňu bude zazerať dostatočne dlho, rozmyslí si to a vráti sa k nemu.

"Kto, Steve? Vždy sa na všetko vybodol a všetku prácu nechal na mňa," povedala s prevrátením očí.

Ed sa rozhodne nemienil sťažovať. Doteraz bol bez partnera, kvôli čomu sa pri ňom z času na čas objavil profesor Malik s nastavenou päsťou a dožadovaním sa o "ťukes" a všetky nové klebety. Niekedy bolo až zvláštne, ako veľmi sa zaujímal o Edov život a jeho zaujímalo, či by oňho prejavil rovnaký záujem, aj keby nevyzeral ako najposlednejší samotár.

Nakoniec Ed povedal len tiché "jasné" a sledoval, ako sa Crystal posadila na stoličku vedľa neho, pričom sa tváril, že nezachytil zamračený pohľad, ktorý naňho vrhol Steve.

"Ako vieš, že ja sa na všetko nevybodnem a nenechám to na teba?" spýtal sa už tichším hlasom, lebo do triedy práve vošiel profesor Malik.

"Neviem. Dúfam," usmiala sa naňho a otočila sa dopredu, kde učiteľ zastal pred tabuľou a nahlas ich všetkých privítal. Nato mu pohľad padol na Eda s Crystal a Ed by bol prisahal, že v jeho pohľade zachytil čosi zvláštne. Akoby bol na ryšavca hrdý, že si našiel kamarátku – aspoň teda Ed si to nevedel vysvetliť inak. A, samozrejme, len mu to ubralo na sebavedomí, keďže očividne už aj u učiteľov vyvoláva súcit. Len profesorovi venoval rozpačitý úsmev, načo sa Malik spamätal a odvrátil od nich pohľad, no Ed si nemohol nevšimnúť ten potešený úškrn, čo mu pohrával na perách. Bože, tuším naozaj bol doteraz pán Malik jeho neoficiálnym najlepším priateľom.

Všimla si to zrejme aj Crystal, lebo len čo sa k nim učiteľ obrátil chrbtom, aby na tabuľu napísal názov dnešnej látky, naklonila sa k Edovi bližšie a šepla: "Dnes vyzerá ešte veselšie ako obyčajne." Potom sa už nerozprávali, profesor Malik totiž zvýšil hlas, aby prerušil šumenie, ktoré v triede nastalo a povedal im pokyny pre dnešnú hodinu.