Stále som sa viac uzatváral. Ani som si to neuvedomoval. Žil som ako v tranze. Po bratovi mi toho nezostalo veľa; prenajatý byt, ktorý som až niekoľko týždňov po pohrebe vrátil majiteľovi, zopár kusov oblečenia a jeden fotoalbum.
Často som po príchode z práce celé večery popíjal a prezeral si ho. Jeho hlavným motívom ani nebol práve Michael, skôr všetky ženy, s ktorými sa zaplietol. Bol dosť hrubý a neraz som ho v duchu sekíroval a aj chválil za to, koľko ich dostal.
Keby sme si ho prezerali pri sebe, určite by sme sa zhodli, že máme niečo spoločné – schopnosť získať si každú ženu. Listoval som v ňom a ani raz som sa nezameriaval na ženy, ktoré v ňom boli – bežne by som sa bol pozeral len na ne, ale teraz... sledoval som len jeho tvár na každej z fotiek.
Jeho výraz prezrádzal, aký vzťah mal ku každej z nich. S tou poslednou mal najviac spomienok. Tej mrche som ani nedal vedieť, že zomrel. Jeho smrť mala jediné pozitívum... už sa netrápi a nemyslí na to, že sa k nej vráti. Miloval ju. Našiel v nej lásku jeho života, bez ohľadu na to, aká bola. Viem, ako veľmi s ním musela tá láska k nej hýbať. Miloval ju tak veľmi, ako ja Macy.
Tiež som v nej našiel lásku svojho života a v tom čase som musel žiť bez nej. Ani neviem, aký čas po bratovej smrti sme sa rozišli. Z týždňov sa ľahko stávali mesiace a moje uzatváranie sa do seba neprestávalo. Zo začiatku som si vyčítal, že ma opustila, kvôli tomu, že som ju po tej udalosti zanedbal, ale asi to naozaj nebolo tým.
Náš vekový rozdiel sa stále viac ukazoval a aj keď som ju stále miloval, nebolo to najľahšie. Po narodení Darcy som sa so Selmou a jej rodinou stretával viac a Macy mi stále vravela, že oni sú prednejší. Pre moje dobro chcela nech sa venujem svojej pravej rodine a ja som bol stále viac rozpoltený.
Mal som radosť, že môžem konečne tráviť čas s mojimi dvomi vnúčatami, a že moja najstaršia dcéra so mnou opäť našla spoločnú reč, ale stále som cítil povinnosť, ktorá ma zväzovala s Macy a s Kristy.
Cítil som sa byť pre Kristy otcom, aj keď už bola veľká a ony ma nevyhnutne nepotrebovali. Odchádzalo sa mi od nich veľmi ťažko a na život v mojom novom malom byte som si zvykal pomaly.
Občas som jej zavolal a cítil som, že ten cit v nej je, ale riadila sa rozumom, stále sa obrnila tým, že sa potrebujem venovať iným záležitostiam. Už som začínal byť alergický na spojenie ,tvoja rodina je prednejšia', ale Macy bol jediný človek, pri ktorom som sa dokázal ovládnuť a nekričať, cez telefón už vôbec nie.
Zakaždým som si uvedomil, že má pravdu a o mojom živote – teda v mojej rodine sa toho naozaj udialo veľa.
Lance si na mňa začínal zvykať, ale naše puto bolo ešte chladnejšie, ako so Selmou, keď bola v jeho veku. Také isté to vyzeralo byť aj s o tri roky mladšou Darcy. Snažil som sa byť správnym starým otcom, ale až tak sa mi to nedarilo.
A hlavne som ich nenavštevoval často, pretože po svokrinej smrti u nich bola často Jade a odmietala sa so mnou vidieť viackrát do mesiaca.
Nejaký čas po druhých narodeninách Darcy, sa Selma s Lambertom rozviedli. Vraj pil. Ja som ho nikdy opitého nevidel, ale podľa subjektívnych slov členov našej rodiny, si vodil domov opitých kamarátov z krčmy a často aj z ulice.
Krátko po tom sa do rodiny privodil ďalší rozvod. June mala podobné dôvody, ktorým som veril trochu viac, ako pri Selme. Oliver vraj tiež pil, ale nie tak chorobne ako Lambert. U Olivera bolo väčším problémom hranie. Celé večery trávil pri automatoch a občas prišiel domov taký nervózny, že si to vybil na June. Fyzicky.
Dozvedel som sa to až, keď sa rozvádzali, a tak som to nemohol riešiť. Keby mi to povedala skôr, určite by som zakročil, ale moja dcéra sa nedala a zvládla to. Bál som sa o ňu, ako to zvláda, ale videl som, že tie city neboli až také silné a nehynúce. Nebola to láska jej života tak, ako Macy moja.
Vyzeralo to, že jediný člen našej rodiny, ktorý má šťastný vzťah, je Rehor. Mal asi dvadsaťštyri rokov a chodil so skoro o desať rokov mladšou dievčinou. Jetta bola milá osoba, ale veľmi mladá, bola z malej rodiny, ktorá nemala veľa peňazí. Pamätám si, že raz som jej pochválil sukňu a ona mi s jej klasickým slušným úsmevom povedala, že jej je taká veľká, že ju má zopnutú sponkou, aby z nej nespadla. Jade ju nemala rada, lebo si zakladala na pomeroch z ktorých ľudia pochádzali, ale nám to nevadilo a Rehorovi už vôbec nie. Správala sa veľmi pokorne a úctivo. Prial som im to a uvedomil som si, že ich vekový rozdiel je dokonca menší, ako ten medzi mnou a Macy. Hlavne, že sú šťastní.
June ma stále ma uisťovala, že nie je zničená, a že je tiež šťastná. Už počas manželstva si našla iného partnera, s ktorým ma krátko po rozvode zoznámila. Volal sa Pal. Po pár jej pohľadoch na neho, som sa uistil, že toto je tá láska, ktorú hľadala. Bol trochu nižší ako ona, mal husté kučeravé čierne vlasy, ktoré mu začínali vypadávať a smiali sme sa, že pri June mu vypadajú ešte rýchlejšie. Celkom dobre som si s ním sadol a bol som ochotný ho prijať do rodiny.
Veci sa začínali dávať späť do normálnych koľají. Macy som nepúšťal z hlavy, ale postupne som sa vyrovnal z rozchodom. Roky plynuli a ja som nemal na výber. Po práci som si vždy kúpil slaninu, pol krajca chleba a pol litra rumu a vrátil sa domov ubitý ako pes. Teda neviem, či som sa vracal domov. Nebol to môj domov. Bol to byt, ktorý som kúpil a žil som v ňom. Malý jednoizbový byt neďaleko bytu, v ktorom bývala Jade, Rehor a jeho nová priateľka.
Každé popoludnie som trávil rovnako. Ani raz sa nestalo, že by sa mi za tých pár hodín strávených pred telkou, zvýšilo niečo z toho, čo som si kúpil. Niekedy som zaspal bez toho aby som ju vypol. Niekedy som sa budil so suchým hrdlom. Necítil som sa veľmi fit, ale v práci som podával maximálny výkon. Už som necestoval tak často. Väčšinou som len balil nejaké balíky.
Víkendy som trávieval v našom starom dome, keďže postupom času sme sa naučili s Jade existovať vedľa seba. Dokonca niekedy keď ju nemal kto odniesť a nestihla autobus, som ju zobral so sebou. Okrem víkendov som svoj voľný čas občas trávil s Kate. Ostala mi jedinou oporou. Na svete boli len dvaja ľudia, s ktorými som sa mohol stále rozprávať a keď prežívala June ťažké rozvodové časy a krátko na to krásne zaľúbené chvíle s Palom, ostala mi len Kate. Moja najlepšia kamarátka Kate. S Liamom stále bývali v našom starom domčeku, ktorý si krásne prerobili. Mamička stále vládala menej a menej, ale občas som vychytil situáciu, že práve keď som prišiel nespala. Niekedy som mal to šťastie a rozprávali sme sa pár minút, ale väčšinu času som aj tak trávil iba s Kate, ktorá ma stále vypočula a často aj rozveselila. Občas som sa tam stretol aj s Annie, ktorá prišla na kávu, ale to väčšinou boli len rozhovory tvorené formálnymi frázami. Ani ony dve neboli kamarátkami. Ja a Kate sme boli len jej súrodencami. Okrem chorej mamičky sme boli jedinými, ktorý jej ostali. Jej rodina sa jej otočila chrbtom. Mala myslím, že tri deti a tie už mali aj vnúčatá. Nikdy som sa nazaujímal o dôvod, prečo to je tak, ale nečudoval som sa tomu. Annie sa od detstva nezmenila a nebolo ľahké s ňou vyžiť. Nemám sa čím chváliť, pretože som si istý, že ani so mnou to nikdy nebolo jednoduché – to máme s Annie asi spoločné. Zdedili sme to po ockovi.
• • •
Naozaj som pomaly strácal pojem o dňoch. Zabúdal som, kto má kedy sviatok alebo koľko má niekto rokov. Boli to pre mňa nepodstatné veci. Vypúšťal som ich. Vlastne som nerozmýšľal vôbec nad ničím. Už mi odišla z mysle aj Macy. Proste som svoje dni len tak bezhlavo prežíval.
Pri Kate som sa tváril normálne, ale určite na mne videla, že nie som taký, aký som býval kedysi. So zbytkom rodiny som sa vídal len na krátke časové úseky, kedy si väčšinou nikto nevšimol, že som mimo.
