Slytherin boy||SK

Kapitola 119.

 Júl 1996 – Rokfort

„Vieš ako si ma vystrašil?"

Otec naňho v zrkadle prekvapene zažmurkal, následne sa však zamračil.

„Vysvetlíš mi čo sa stalo?"

Acrux venoval jeden pohľad Harrymu, ktorý vyzeral, že nevie či odpadne alebo začne na každého vrieskať v panike. „Pán Zla sa dostal Harrymu do hlavy."

Sirius naňho šokovane zaklepotal viečkami. „U Merlina, je v poriadku?"

Len teraz si uvedomil, že jeho otec a ani nikto z Fenixovho rádu nevedel o tom, že Harry mal priame vízie od Voldemorta. Acrux sa pozrel na Pottera a potom opäť do zrkadielka na svojho otca.

„Je trocha vystrašený, ale inak vyzerá byť v pohode," zhodnotil situáciu.

„ Oh Merlin," zafunel Sirius. „Okamžite choďte za McGonagallovou alebo Dumbledorom."

Pretočil očami. „Šli by sme, ak by tu niekto z nich bol."

Jeho otec si povzdychol a prešiel si rukou cez tvár. Videl, ako je vystresovaný a zrejme ani nevedel čo robiť. Nakoniec však povedal: „Choďte do riaditeľne, hneď som tam. Heslo je určite niečo z cukroviniek."

Týmto jeho otec prerušil hovor a Acrux ostal civieť na zrkadlo v jeho rukách. Tentoraz si povzdychol on a odložil si zrkadielko do vnútorného vrecka habitu.

„Je v poriadku," zopakoval a otočil sa na Harryho, ktorý naňho stále ustarostene pozeral. „Máme ísť do riaditeľne, obidvaja," povedal a otočil sa na Weasleyho s Hermionou. „Vy dvaja sa vráťte do klubovne."

„Čože? To absolútne v žiadnom prípade!" Začala okamžite protestovať Hermiona.

„Ale áno."

„Som prefektka! Môžem si chodiť kam chcem a môžem ti dať aj trest!"

Acrux pretočil očami. „Daj si kľudne trest aj celému slizolinu, ale do riaditeľne s nami neidete ani jeden."

Grangerová šokovane pootvorila pery.

„Poď Harry," položil mu ruku na rameno a nasmeroval ho smerom ku riaditeľni. Počul za sebou protesty Grangerovej a aj to, ako sa ju Ron snaží odtiahnuť preč a vštiepiť do nej aspoň trochu sedliackeho rozumu. Nedal to najavo, no prekvapilo ho, že práve Weasleymu došla vážnosť situácie skôr než Hermione. Zrejme bol zvyknutý na to, že Harry mal vízie hoci nevedel o čo sa vlastne jedná.

„Je Sirius určite v poriadku?" Pýtal sa Harry bledý ako smrť.

„Áno," snažil sa usmiať, hoci mu to veľmi nešlo. „Čo sa presne stalo?" Opýtal sa i keď to zrejme nebol najlepší nápad. Harry naprázdno prehltol a zapozeral sa do zeme.

Zastavil ich oboch a otočil Harryho k sebe.

„Hej," chytil ho za ramená, „všetko bude v priadku."

„Nič nebude v priadku," zafunel Potter naštvane a sadol si na parapetu jedného z okien. Následne spustil hlavu do rúk a jeho hruď sa začala nadvihovať nad vzlykmi.

Acrux si prešiel prstami pomedzi vlasy a hľadel na Harryho,ktorý sa úplne zložil a prepukol v tichý plač. Plač, ktorý sám dobre poznal. Prisadol si k nemu a položil mu ruku na chrbát, nevediac čo povedať, aby ho upokojil.

Po minúte sa Potter upokojil a zvládol zo seba vydať: „Vsunul mi do mysle víziu o tom, ako je Sirius zviazaný na ministerstve a ako ho mučia," potiahol nosom a pozrel sa na Acruxa, ktorého zabolelo vidieť Harryho zelené oči tak smutné. „Vsunul mi víziu do mysle a ja som si myslel, že je skutočná."