SINGULARITY [Vminkook; TR]✓

42.

„Jungkook? ..... Čo si urobil?"

„Čo tým myslíš, čo som urobil? Bol si tam. Keby som to lepšie zvládol..."

Yoongi si povzdychol a vďakabohu, že Jungkook v skutočnosti nikoho nezabil. Yoongi sedel na lavičke pred obchodom a rozprával.

„Si idiot. Nezabil si ju, Jungkook. V pekle by si sa nikdy nedozvedel, že sa to stalo. Tak prestaň."

Jungkook si sťažka povzdychol. „Nenávidí ma."

„Nie, nemá dôvod. Len sa s ním porozprávaj. Idete mi na nervy. Vždy robíte veci dramatickými. Dokonca aj Taehyung."

„Nesprávaj sa, akoby si ty nebol dramatický."

„Len keď je to nevyhnutné."

Jungkook len čuchol a bolo počuť pohyb. „Teraz tam pôjdem."

„Chytré. Zaujímalo by ma, komu to napadlo?"

„Áno. Ďakujem Yoongi."

Yoongiho pery sa mierne nadvihli. „Áno. Žiadny problém."

Jungkook zavesil a Yoongi len sedel s malým úsmevom. Jungkook bol rovnako ľudský ako ostatní, aj keď sa správal, akoby bol neporaziteľný.

Keď sa dvere otvorili, zazvonil zvonček na čerpacej stanici a Namjoon vyšiel von, držiac igelitovú tašku plnú občerstvenia. Zbadal Yoongiho a usmial sa: „Mám  tvoj obľúbený."

Yoongi vystrčil ruky a nepozorovane našpúlil ústa.

Namjoon si položíl cukrík na dlaň a išiel ho udrieť po líci, no Yoongi mu dal ruku preč. „Kámo, prestaň."

„Si len malé dieťa!" Namjoon sa mierne zasmial.

„Na tomto výlete sa správaš zvláštne. Čo je s tebou?" spýtal sa Yoongi, keď kráčajú smerom k dodávke.

„Ja?" spýtal sa Namjoon a krútil hlavou. „Zmenil si sa. Odkedy si s Hoseokom, stal si sa priateľskejším," vysvetlil Namjoon, keď sa dostali dozadu.

Yoongi si odfrkol. Možno áno, ale pamätal si, čo povedal Taehyung, a vedel, že to, že bol stále tvrdý, nebolo jeho pravé ja. Yoongi bol ohromený, že mohol byť medzi ľuďmi, vďaka ktorým bol pohodlne sám sebou.

Yoongi sa usmieval, keď sa pozeral z okna a hryzol čokoládu.

Jungkook vyliezol na Jiminov balkón a potichu otvoril sklenené dvere. Izba bola prázdna a Jungkook si spokojne povzdychol, keď sa pozrel na známu miestnosť. Sadol si na posteľ a čakal na Jimina.

Plánoval sa s ním poriadne porozprávať. Nikdy neodchádzal nahnevaný ani smutný. Veľmi mu chýbal a Jimin aj tak teraz nepotreboval byť sám.

Jungkook trávil čas na telefóne, očami prechádzal cez Jiminov stôl, takmer si prečítal knihu, no nakoniec si ľahol a zavrel oči.

Čoskoro zaspal.

Bolo veľmi neskoro, keď Jimin odišiel z otcovej izby, pretože jeho otec zaspal pri rozprávaní. Jimin vyšiel po schodoch na poschodie a odišiel do svojej izby pripravený ľahnúť si do postele.

Jimin takmer dostal infarkt, keď uvidel nejaké telo ležať v jeho posteli, ale upokojil sa, keď zistil, že to bol Jungkook, kto spal.

Jimin si povzdychol a išiel ho zobudiť, ale zastavil sa, keď uvidel jeho pokojnú tvár. Ústa mal mierne pootvorené a ruky mal omotané okolo seba.

Jiminovo bruško dostávalo motýle a jediné, čo chcel, bolo maznať sa s ním. Jiminovi sa rozplakali oči a nevedel prečo.

Jimin išiel do svojho šatníka a vytiahol mäkkú prikrývku, podišiel a zakryl Jungkooka. V spánku sa otočil a zaboril si tvár do vankúša. Jimin sa trochu usmial a odsunul mu čierne vlasy z očí. Bol rozkošný.

Jimin prešiel palcom po Jungkookovom líci a potom sa naklonil a pobozkal ho na čelo.

Jimin ustúpil a zo stola si vzal papier, napísal naň, kde bude, a položil ho na stôl vedľa postele. Jimin vyzul Jungkookovi topánky a zapojil telefón na nabíjačku. Zvraštil obočie, keď na svojom nočnom stolíku uvidel knihu, dobre vedel, že Jungkook nerád čítal. Jimin podišiel k dverám a zhasol svetlo, poslednýkrát sa naňho pozrel, kým vošiel do hosťovskej izby, jeho srdce túžilo po chlapcovi, ktorého tak miloval.

Jimin si nechcel priznať, že Jungkook nemal nič spoločné so smrťou jeho matky.

Vedel to.

© taebbyboy
All rights reserved.
Translated by -ryunhae