Only Angel [h.s] *sk*

The River Café

"Beau!" Môj šéf na mňa volá zvnútra svojej kancelárie. Nevedela som celkom rozlúštiť tón, ktorý konkrétne použil, ale znelo to zdôraznene so zmesou šťastného? Vstanem od stola, prejdem okolo svojich priateľov a dostanem sa do kancelárie pána Robertsa. Sedel za stolom a čítal nejaké papiere, ktoré mal v ruke, a keď ma zbadal, požiadal ma, aby som vošla a sadla si.

"Áno?" Spýtala som sa, trochu nervózne, o čo ide. Očividne to nemôže mať nič spoločné so mnou. Chcem tým povedať, že som hrdá na svoje úspechy a s touto prácou som toho veľa dosiahla a som rada, že sa mi celkom darí. Sledujem, ako sa na mňa pán Roberts usmieva.

"Beau, si s nami asi mesiac, však?" prikývnem. "Tvojou úlohou bolo nájsť niekoho, kto by bol ochotný stať sa súčasťou tohto časopisu. To, ako si to plánovala, bolo mimo mňa," povedal a ja som sa pozrel dolu na jeho stôl, mysliac si, že Harry možno zabudol. "Ale nečakal som, že na to nájdeš najúspešnejšieho obchodníka." Položil predo mňa časopis muža v strednom veku na obálku VOGUE. "Joseph Fox - kto by si bol pomyslel, že naša mala Beau dosiahne takýto cieľ?"

Chvíľu som nereagovala, nebola som si istá, či som o tomto mužovi niekedy predtým počula, ale som si istá, že toto všetko urobil Harry. "H-ako?" koktám.

"Sam som tomu nemohol uveriť, keď som dostal e-mail. Bude to spolupráca s jeho synom, ktorú nikdy predtým nerobil, v e-maile bolo napísané, že toto je jeho posledný projekt pred odchodom do dôchodku, takže to musíme urobiť veľkým." Stále som strácala slová. Harry mi presne nič nepovedal, no nie tak, že by úplne nič povedal, ale myslím, že som od neho očakávala text alebo tak niečo. Toto ma úplne zaskočilo. "Už nebudem zdržiavať tvoj čas. Ospravedlňuješm sa."

S posledným úškrnom smerom ku mne sa postavím, opustím jeho kanceláriu a vrátim sa k svojmu stolu, kde vytiahnem telefón.

BEAU:
Neviem, ako si to dokázal, ale môj šéf ma pochválil, že som do tímu dostala niekoho naozaj dôležitého. Nechcela som si pripisovať zásluhy, tak som nič nepovedala, ale veľmi pekne ďakujem, ani nevieš, ako veľa to pre mňa znamená, Harry.

Odoslala som text a v úžase som si sadla na stoličku, chvíľu som hľadela na obrazovku svojho počítača, kým som nedostala správu späť.

HARRY:
Môžeš mi poďakovať tým, že sa so mnou dnes večer o 21:00 navečeriaš. Tvoj úspech sa počíta za prípitok. X

"Vyzeráš, akoby si spala s vešiakom v ústach, kto ťa tak rozosmial?" Leah sa posmieva, udiera do mňa lakťom, aby som zdvihla zrak. "Priateľ?"

Rýchlo strácam úsmev, uvedomujúc si, že s Williamom sme sa presne nerozprávali asi týždeň, mala by som mu zavolať. "Nie," hovorím.

"Hmm," bzučí. "Mohla si ma oklamať? Počula som, ako sa s tebou rozprával Dave, pekná práca, ako prinútiť newyorského obchodníka, aby sa k nám pridružil."

"Keď hovoríš o počúvaní, myslíš odpočúvanie?" žartujem.

„Je to požehnanie, že ma to natoľko zaujalo,“ smeje sa. "Ale úprimne, väčšina z nás je tu už roky a ani jeden niečo také neurobil. S kým spíš?" Hravo na mňa prižmúri oči.

"S nikým," pokrútim hlavou. "Iba som si našla pár naozaj skvelých priateľov, odkedy som tu." Moja myseľ smeruje k Harrymu. Leah na mňa kývne skôr, než sa otočí, aby pracovala na čomkoľvek, čo práve robí, tým ma nechá si robiť svoju prácu. Po práci si dávam za úlohu ísť nakúpiť do najbližšieho obchodu. Dostala som chuť na sushi, tak som sa cestou domov zastavila v kórejskom obchode, práve keď som išla k mrazenej časti, stretla ma Nes s červenou hlavou.