Throne of Lies [POZASTAVENÉ]

1. Kapitola

×××

Koč s korunným princom Valory sa nekontrolovateľnou rýchlosťou blížil do kráľovského paláca v Rialine. Enzo De Marco sa konečne rozhodol posunúť dohodu, ktorú uzatvoril s kráľovnou do cieľovej roviny. Poslal tak svojho najstaršieho syna s jeho manželkou Isabellou, aby pobudli niekoľko dní v Rialine a priniesli tak jeho budúcu nevestu na jeho územie, len čo to bude možné. Prišiel čas, kedy sa princezná spozná s princom. Koč prešiel cez územie Birchwellu, madému korunnému princovi už bolo dlho v koči a v duchu počítal diaľku, ktorá ho oddeľovala od vytúženého cieľu. Nenávidel, keď ho otec poveroval týmito hlúposťami. Lorenzo vedel, že stačilo vyslať posla, ktorý by odovzdal odkaz a princezná by dorazila do Valory. Ale nie, ako korunný princ musí nadobúdať skúsenosť a vraj čím skôr začne jednať s inými panovníkmi, tým skôr bude vedieť ako na nich má ísť. Prišlo mu to ako strata času, na čo sa má stretávať s kráľom Rialinu? Veď s ním nebojuje. Sú spojenci, vari sa spojenci musia stretávať a priateliť. Najstarší De Marco nerozumel medzinárodnej politike, pre neho to bolo zbytočné. Pre krajiny nie. Mnoho šľachticov vo Valore kritizovalo laxný prístup následníka k politike, najradšej by na tróne po smrti Enza videli jeho mladšieho brata Damiana. Bol by rozhodne lepšou voľbou, jeho vedomosti v politike a jednanie s politicky dôležitými ľuďmi bolo omnoho lepšie, ak nie profesionálne. 
,,Vyzerá to tu tak chudobne a vraj najbohatšia krajina," povýšenecky riekla Isabella, zatiaľ čo sa v koči ovievala vejárom farby zladenej k jej šatám, ktoré boli najnovšia móda vo Valore. Lorenzo reči svojej ženy väčšinou opomínal, teraz však teatrálne pretočil očami a povzdychol si. Svoju manželku si vzal s povinnosti a dokonca sa mu ani nepáčila. 
,,Zdanie môže klamať, drahá..." Prehodil len tak medzi rečou zatiaľ čo sa díval na pribrižujúce sa kráľovské mesto. 
,,Zdanie, či nie... ako v takomto zapadákove môže niekto vládnuť?" dievčina bola síce dcérou grófa, no v hlave mala s určitosťou len piliny, ktoré Lorenzovi bránili slobodne dýchať. To dievčisko bolo na nevydržanie a sedieť s ňou v koči bolo pre neho trestom. To bude za to, že nemal toľko síl sa rozhodnutiu svojej matky a otca vzoprieť. Pritlačil si palec a ukazovák o koreň nosa a snažil upokojiť jeho nervozitu už len z jej piskľavého, odporného hlasu. 
,,Isabella," oslovil ju takmer akoby rezignoval a pozrel sa na ňu. ,,Nenúť ma, aby som ťa vyhodil z koča a do paláca pôjdeš pešo. A prosím, neotváraj radšej tie svoje hlúpe ústočká pred kráľom a kráľovnou."  Žena s vlasmi medi si len namyslene odvrkla a urazene sa pozrela z okna. 

Dvorná dáma v ľevanduľových šatách utekala cez dlhú chodbu paláca. Kľučkovala pomedzi všetkých tých šľachticov, ktorý zotrvávali v hlúčikoch na chodbe a siahodlho debatovali o domácej politike, poniektorí sa prechádzali a niektoré šľachtičné si len užívali príjemný chládok, ktorý na chodbe vládol. Takmer sa jej za behu rozpadol jej účes, na ktorom sa nadreli ráno jej služobné. Zadýchaná otvorila dvere komnaty. Adelaide ako vždy prečesávala kráľovnej Beatrice vlasy. Diana vyberala šperky a ostatné posedávali okolo a zabávali sa nejakou z činností. Neďaleko skupinky spoločníčok sedela pri okne princezná Margareth s Annou - obe vyšívali rôzne vzorované tvary do látky.  Zelené oči kráľovnej okamžite dopadli na svetlovlasú dievčinu, ktorá do jej služieb nastúpila len pred mesiacom.
,,Čo sa deje Leila, vyzeráš ako keby si videla ducha." Poznamenala Beatrice. 
,,Niečo oveľa horšie, Veličenstvo," stále zadáchaná Leila odpovedala. Beatrice zdvihla mierne ruku, aby Adelaide prestala v česaní. S vážnym pohľadom sa otočila k dvornej dáme.
,,Počúvam, hovor, niečo s princom?" otázala sa, ako matku ju hneď napadol ten najhorší scenár práve s jej synom. Micheil bol vo veku, kedy vytváral problémy a jediný kto si s ním poradil bol jeho otec a jeho najstaršia sestra. Beatrice vôbec nerešpektoval, pri každej príležitosti jejdokazoval, že už nie je malý chlapec. Leila pokrútila okamžite hlavou a kráľovnej odľahlo. 
,,Jeden z poddaných videl na ceste valorský koč, vraj smeruje do paláca." Informovala svoju pani. Beatrice len zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. To nestála De Marcovi ani len za nejaký hlúpy list, v ktorom sa zmieni o tom, že dorazia. Pozrela sa na Adelaide. 
,,Zariaď nech pripravia nečakaným hosťom komnaty, a zisti kde je Victoria."
,,Samozrejme, Veličenstvo." S porozumením kývla brunetka a odkráčala z komnaty. Princezná Margareth už od slova "valorský" zbystrila.