YOU STEAL MY MIND (FF-H.S. SR)

1. Mama ako colník

1.

   ♛♛♛

V dome bolo zvláštne ticho. U nás také niečo nebýva. Až na chvíle, kedy som doma sama.

„Mami?" vykríkla som tak, aby to bolo počuť v každom kúte domu. Chvíľu som zadržiavala dych, a keď sa ani po minúte nič neozvalo, vedela som, že som v dome sama. S mamou som mala dobrý vzťah. Už dopredu vedela, že jej na niektoré otázky neodpoviem, keď som nemala deň, radšej sa ku mne ani neozývala, no stále vedela, ako na mňa.

Vyšla som teda hore schodmi a zamierila som k mojej izbe. Cez škáru pootvorených dverí som videla neporiadok v mojej izbe, čo ma zarazilo. Rýchlo som rozrazila dvere do izby, až sa tabuľky s nápismi nevstupovať, súkromný pozemok, kto vstúpi ide si po smrť, zatriasli. Mama stála pri okne, zamyslená, no stále dosť pri zmysloch na to, aby si všimla, že som vošla. Otočila sa na mňa a na tvári mala pohľad, ktorý nemám rada. Tak, ako ona vie ako na mňa a kedy sa mi mám vyhýbať, tak ja viem, že pri tomto druhu pohľadu by bolo najlepšie vyčistiť bojové pole a nechať ju, nech z nej hnev vyprchá. V týchto chvíľach jej mohlo behať po rozume hocičo.

„Čo tu robíš, mami? Dobre vieš, že nemám rada, keď sa mi niekto hrabe vo veciach. Ak si niečo chcela mohla si ma počkať. Nie rozhádzať mi celú izbu," dívala som sa na to ako mama neveriacky pokrútila hlavou a ironicky sa zasmiala.

„Ty mi klamať nebudeš, ale tiež mi nepovieš pravdu. A ja som chcela vedieť niečo, čo by si mi ty sama od seba nepovedala," na potvrdenie svojich slov zdvihla do úrovne očí malý balíček so šiškami marihuany. Cestovné tašky mi vypadli na zem a ja som so zdvihnutými rukami kráčala pomaly k mame.

„Mami, ver mi, to nie je tak, ako to vyzerá," obraňovala som sa, aj keď som nevedela prečo. Bolo to tak ako to vyzeralo.

„No tak ma pouč, o tom ako to je? Stavím sa, že tá mariška ti cez okno, sama od seba, vošla do izby a skryla sa ti do bielizníka!"

„Nie ... ja... ach mami, ty si nikdy neurobila nič zo zvedavosti?" podvihla som obočie. Dobre som vedela, že si mama niekedy sama zapáli, keď je otec na služobnej ceste. Zasa až taký anjelik nebola.

„Prestaň tu vyťahovať to, čo som robila ja! Nemusíš byť rovnako hlúpa ako ja. Nikdy som nechcela, aby si sa dostala medzi takéto veci. Minule si prišla domov opitá. Som matka, je jasné, že sa starám," povzdychla si mama a pomaly začala dávať knihy, ktoré povyhadzovala na stôl, aby mohla vidieť, či v nich alebo v poličke niečo nie je, späť do poličky.

„Nemáš sa čoho báť, mami. Aj napriek tomu, že si niekedy s kamarátmi sadneme a trochu sa odviažeme, som stále zodpovedná a mám čistú hlavu aj v takýchto situáciách. O tomto vieš aj ty," poukázala som na pravdu a ukázala ukazovák k jej potvrdeniu.

„Ja viem, viem. A prečo si vlastne tu? Už si mala byť vo svojom byte."

„Auto. Zdochlo pred Tim's barom, chvíľu chrapčalo, potom začalo spomaľovať a nakoniec už ani nenaštartovalo," zvesila som ramená a povzdychla si. O novom aute hovorím od svojej osemnástky ale ešte ku mne nedocestovalo. A to, že nedocestovalo znamená, že ani nevyrazilo a rodičia ho ešte ani nekúpili.

„Dobre, opýtam sa Boba, či sa naň nepozrie, keď bude mať čas. Vezmi si veci, odveziem ťa," ukázala na tašky a balíček marihuany si skryla do zadného vrecka jej riflí. Šokom som otvorila oči aj ústa pripravená niečo povedať, no hneď som ich zavrela aj napriek tomu, že som mala námietky.

„Žiadne odvrávanie ani návrhy na dobrý obchod, radšej budem ďalšie tri týždne riad umývať sama akoby som ti to svinstvo mala dať do ruky," povedala úplne monotónne, akoby som domov takéto balíčky nosila stále.

Do čerta!

V mojej cestovnej taške som síce mala ešte jeden balík, ale to bolo asi pre piatich ľudí dokopy. Som stredoškoláčka, ľudia skúšajú aj horšie veci. Ja zatiaľ ostanem pri mariške. A na horšie sa ani nechystám.

„Mami! Nemáš nejaké drobné, chcela by som ešte zájsť do samoobsluhy, je sobota a ja nemienim sedieť celú sobotu len tak na zadku. Chcela som kúpiť niečo pod zub. Tom, Harry a Bethany si chceli dať také menšie stretnutie na izbe, tak sa chceme zabaviť," mama stála pri vchodových dverách, ja som sa opierala s taškou o stenu a pozerala sa ako zareaguje.

„Niečo by som mala mať," usmiala som sa pri jej odpovedi a prešla som von k auta a čakala na mamu kým zamkne a mi nevyrazíme. Mama mi dala peniaze vždy, keď sa dalo, a keď som jej vysvetlila na čo ich potrebujem.

„Ako to, že budete môcť byť tak na izbe. Pochybujem o vašich schopnostiach rozprávať šepkaním a ešte viac o tom, že budete hrať monopoly," ozvala sa po chvíli, práve sme prechádzali okolo West Sidcup Primary School. Žila som tu od narodenia. Sidcup. Približne tri štvrte hodiny od Londýna, a tak keď sa ma mama spýtala, kam chcem ísť na strednú, neváhala som a našla som školu v Londýne. Aj napriek tomu, že som mala moje malé mestečko rada, som chcela vyskúšať žiť inde, medzi novými ľuďmi a v meste, kde budú moje ambície realistickejšie.

„Domovníčka je na dovolenke s chrbticou a zastupuje ju taký dedko, ktorý tam skoro stále spí, síce to znie gýčovo ale vážne," doplnila som to, že ten dedko nie je gýčový ale vážne existuje a nie je to len moja slabá výhovorka. Mama pokrútila hlavou a cestu sme po tejto otázke absolvovali v tichosti.

                                                                                  ...

„Daj vedieť, ako dopadla oprava môjho auta. A na ďalší víkend neprídem domov, to som ti už hovorila tak na to nezabudni," pomaly som kázala mame, počas toho, ako vyberala z peňaženky desať libier.

„Dobre. To ti bude stačiť, nepozeraj sa tak, aj tak viem, že máš dosť peňazí," porazene som si od nej vzala desať libier a na rozlúčku jej ešte naposledy zamávala. Vzala som si tašky a vyšla hore schodmi na šieste poschodie. Je to síce nevýhoda, bývať na najvyššom poschodí a navyše bez výťahu, ale ránami je to slušná rozcvička a keď zaspíte, slušný budík.

Chvíľu som sa pasovala s otvorením dverí, pretože práve v najtmavšom kúte tejto chodby nefungovalo svetlo a ja som sa asi až na piaty pokus trafila do zámky. Otvorila som dvere a konečne zhodila tašky z pliec.

„Ahoj," pozdravil ma Harry. Vyľakal ma tak až som skríkla.

„Harry! Čo tu do pekla robíš?! Ty !!!.... vyľakal si ma na smrť!!!" Harry sa len uchechtol  a hodil po mne môj zošit z chémie, ktorý som mu požičala aby si opísal všetky poznámky.

„Musíme sa porozprávať."

   ♛♛♛

Pozn. autora: Tak, prvá časť na svete. Dúfam, že sa vám páčila a budete čítať aj ďalšie časti. Budem sa snažiť aby bol každý diel o niečo dlhší a napínavý. Tak zatiaľ, a ja dúfam, že čoskoro :)