Ostiarius [pozastavené]

Aerdon

"T-T-Ty b-budeš Aerdon?!", sotva som to dostal zo seba už som cítil ako sa o moje čelo opiera ešte stále horúca hlaveň zbrane po predošlom výstrele. "Čo tu chceš!", opýtal sa ma a ja som uvidel ako odistil poistku na zbrani. Zvláštne bolo to, že používal zbraň ktorú už takmer päťdesiat rokov ľudstvo nepoužíva. " Dobre máš poslednú možnosť! Čo tu chceš?", prehltol som a zhlboka som sa nadýchol. "V-Volám sa Richard Newton a ja.......", " Máš posledných pár sekúnd než ťa zastrelím tak hovor!". Zdesením som onemel, no keď som si uvedomyl význam jeho vyhrážky začal som hovoriť. "Zsuzsana chcela aby som Vám dal toto!" , vytiahol som vtáčika ktorý sa medzitým vybil a stlačil som mu zobák. Tým som manuálne otvoril jeho krit. Zrazu sa spoza Aerdona vynoril robot v tvare ženy. Povedal: "Aerdon to je Tweet! Je to ten istý aký patril Zsuzsane! Ako si sa k nemu dostal?", v sekunde ako to dopovedala, tak Aerdon odložil zbraň no ona zas na mňa namierila niečim čo vyzeralo ako Bladerox. (Bladerox je špeciálna zbraň s guľkamy obsahujúcimi kyselinu. Viem to lebo Katarína bola pri výrobe tej kyseliny). "Prisahám, že som jej nič nespravil! Ja som jej chcel pomôcť! Ona ma zachránila! Keď vtrhly do môjho bytu nápomocný a išli po nej tak ma omráčila aby ma nezobrali!", okamžite sa to dievča čo riadi tú robotku ukludnilo. No v zápätí sa za ňou zjavil bojový droid. "Aerdon musíme jej pomôcť!", výkríkli naraz droid i robotka a mne došlo, že pilotom droida je taktiež žena. "Nie ona si zvolila cestu! Tak nech za ňu piká! Vezmite mu tú ampulku!", povedal a v tej sekunde som si predstavil ako zabijú Zsuzsanu. " Idiot! Okamžite ju choď zachrániť! Inak to spravím JA!", bože čo to hovorím? Kto to hovorí? Veď to niesom ani ja. Všetci zmrzly v sekunde ako som ho nazval idiotom. No ja som len rýchlo zchitil ampulku z vtáčika ktorý sa zrejme volal Tweet! Otočil sa a rozbehol. Zsuzsanu zadržali pri mojom dome. Ak sa nemýlim najblyžšie micro stredisko sa nachádza o štyri ulice ďalej. Tam začnem! Aaagrh! Cítim bolesť a uvedomujem si, že ma zrazil bojový droid. "Prvý krát sme ho neposlúchly Ren!", uvedomyl som si, že za droidom stojí robotka. "Zsuzsanu väznia na 303!", dodala droidka, zaujímalo by ma kde alebo čo je 303!? " Poďme!", zavelila pilotka droidu. Zrejme sa volá Ren!(#) "Ideš s nami?", opýtala sa robotka a ja som len hlúpo prikývol. Život je ako dážď! Milióny kvapiek no každá z nich znamená kus z neho. V tom prípade toto kývnutie nahradilo tísícky kvapiek môjho života doposial. Droid sa zapojil do jazdného módu a robotka si naň vystúpila a sadla si ku mne. Bolesť ma už prešla no musel som sa držať ako som len mohol, kôli rýchlosti akou sme išli. O pár minút sme stáli tri ulice od micro základne kam som pôvodne chcel ísť ja. " Ja po ňu pôjdem!", zase zo mňa vyletela hlúposť no ani jedna z nich nezareagovala proti môjmu návrhu. "Ja sa zbavím stráží!", povedala robotka a hneď ju dodala droidka: " Ja sa postarám o tých droidov čo to teraz strážia", len sme všetci kývli hlavou a ja s robotkou sme zliezli z droida. A je to tu! Čo to robým veď ani neviem použiť zbraň! Dočerta! Nie! Len tam pôjdem, vezmem Zsuzsanu a odýdem! Potichu sme sa preplýžili na vedlajšiu ulicu od základne a postavili sme sa do špáry medzi dvomi budovami tak, že sme videli perfektne na základňu Nápomocných. Zo sekundy na sekundu sa robotka rozbehla a začala strieľať a ja som len počul krik vojakov a videľ som ako všade navôkol lietajú guľky. O stotinu na to okolo základne preletel napoli rozdelený droid DNA. "K*rva!", lepšie slovo ma nenapadlo na tú situáciu, keď v tom som začul: " Stráž je odstavená! Bež Newton!",zakričala robotka a ja som sa rozbehol ako o život. Keď som sa dostal na ulicu uvidel som ako tam pät droidov DNA striela na tu droidku a ona sa im vyhýba. No nebol čas im pomôcť! Zsuzsana! Ona je to prečo som prišiel! "Zsuzsana!", ako náhle sa otvorili dvere na základni ktorá mala vyzerať ako kamión, tak som vbehol a stále som kričal: "Zsuzsana!", v tom som ju uvidel! Keď sa na mňa pozrela.... Ja ...... Proste dodala mi silu a prebudila vo mne energiu. Vytiahol som si z vrecka ampulku čo mal v sebe Tweet a ukázal som jej, že ju mám! Ona sa len postavila a ja som videl, že všetky rany má ošetrené. Nechal som ju nech víde prvá z dverý. V tej sekunde! Preletel okolo dverí droid ktorý ju schytil a zastavil sa až u steny postavenej z ostatných droidov DNA. Rýchlo som vybehol na ulicu. " Je koniec!", povedali naraz a vo mne sa niečo zlomilo. To som vtedy nebol ja ale niekto lepší! "Nie! Zsuzsanu nevezmete!", ajkeď som z vyčerpania klačal zrazu som vstal a rozbehol sa proti tej bariére. V prvej sekunde behu som zovrel päsť a spustil na spodku ampulky ihlu. Zabodol som si ju do nohy. V stotine som pocítil bolesť no potom silu. Bol som rýchlejší! Nielen to ja zrazu som sa posunul o tri metre ja som sa premiestnil! A v tom som päsťou narazil do droida čo držal Szuszanu. Letel som s ním až kým ho nezastavila budova. Schmatol som Zsuzsanu na ruky a otočil sa od budovy. Vtom som to uvidel! Bol som obklúčený droidmy DNA. Potom som to začul! "Palte!"