..DREAM..

Nine :)

,,Alex, ale tu nejde o to či máš alebo nemáš normálny vzťah, ale o to, že ty ho poznáš len deň či dva a už u neho tráviš noc" povedal mi.

,,Aha, tak ty si sa o mňa bál?"

,,Áno bál Alex" povedal mi.

,,Tak vieš čo, už nemusíš, s Tomášom sa mi nič nemôže stať!" povedala som mu rozhodne.

,,Neviem prečo, ale toto ma vôbec neupokojilo."

,,Fajn, tak vieš čo??"

,,Čo??" spýtal sa Matt.

,,Ja mu verím a to mi stačí a keby si mu veril aj ty, tak by som bola rada" povedala som mu a potom som sa pobrala do svojej izby.

Matt prišiel do mojej izby a povedal mi: ,,Mám taký pocit, ako keby Tomáš niečo tajil, ale pokúsim sa mu veriť."

,,Môžem ťa ubezpečiť, že Tomáš nič neskrýva...a ďakujem" povedala som mu a objala som ho.

,,Nie je za čo, Alex."

Ja som sa potom zvalila do vankúšov a zaspala som. Z mojich snov ma prebral zvuk zvončeka pri vchodových dverách.

,,Matt, mohol by si ísť prosím ťa otvoriť??" zakričala som.

Znovu niekto zazvonil.

,,Super" povedala som si popod nos.

Postavila som sa z postele zobrala som barle a išla som otvoriť. Na prahu mojich dverí stál Tomáš.

,,Ahoj" pozdravila som ho a hodila som sa mu do náručia.

,,Prečo si mi nezavolala??" chcel vedieť.

,,Pretože som zaspala" odvetila som.

,,Alex, ty si ani nevieš predstaviť, ako som sa o teba bál, bál som sa či ti náhodou Matt niečo neurobil."

,,Počkať to, ako naozaj??" spýtala som sa zadržiavajúc smiech.

Tomáš nadvihol obočie a prebodol ma pohľadom.

,,Tomáš o mňa sa nemusíš báť, Matt by mi nikdy neublížil" povedala som mu a pobozkala som ho.

,,Nejdeme niekam von?" chcela som vedieť.

,,No, vlastne som sa s tebou prišiel rozlúčiť."

,,Si robíš srandu??" spýtala som prekvapene.

,,Musím odísť na Slovensko."

,,Na ako dlho??" vyzvedala som.

,,Asi na 2 mesiace."

,,To mám ako 2 mesiace vydržať bez teba???"

,,Ver mi Alex, že keby to bolo možné, tak by som ťa zobral so sebou" povedal mi a pobozkal ma na čelo.

,,Fajn, ale sľúb mi, že mi budeš volať."

,,Sľubujem."

,,Kedy odchádzaš??" chcela som vedieť.

,,Za 3 hodinky."

Z tváre mi zmizol úsmev a aj nálada sa mi zhoršila.

,,Naozaj mi ostávajú iba 3 hodiny???...a potom Tomáša neuvidím 2 mesiace??" vŕtalo mi v hlave.

Zrazu som na tvári pocítila slzy. Tomáš ma objal a ja som bola rada, že cítim jeho vôňu, teplo ktoré sála z jeho tela a jeho vyšportované brucho, ktoré sa pritláča na to moje.

,,Alex, prosím ťa, neplač!!" povedal mi a pohladil ma na chrbte.

,,A-a-a-ale keď to n-n-n-nejde" hovorila som mu pomedzi vzlyky.

Tomáš ma objal ešte silnejšie a ja som sa pri jeho objatí upokojovala. Presunuli sme sa na gauč a ja som sa vyvalila do Tomášovho lona. On ma len hladil po vlasoch a ja som si užívala, ešte posledných pár minút strávených s ním...

Ešte naposledy som ho silno objala a pobozkala, potom som sa s ním musela rozlúčiť na 2 mesiace.

,,Sľúb , že mi zavoláš" zašepkala som mu do ucha.

,,Sľubujem."

,,Budeš mi chýbať" dodala som.

Tomáš ma len objal a potom odišiel. Ja som za ním zatvorila dvere, rozbehla som sa do izby a zvalila som sa do vankúšov, nechala som slzám voľný priebeh...O chvíľu mi zapípal mobil. Bola to SMS od Mika. Otvorila som ju a pozrela som sa čo mi píše.

Písal: ,,Ahoj, Alex ako sa cítiš???...dúfam, že noha ťa už tak nebolí, bol by som rád keby si prišla na rampy. Odpíš mi čo najskôr!!!! Mike."

Ja som mu odpísala: ,,Ahoj, Mike. Noha ma už až tak nebolí, ale cítim sa hrozne a najradšej by som dnes nikam nešla!" správu som odoslala.

O necelých 5 minút prišla odpoveď: ,,Čo sa stalo???"

Odpísala som mu: ,,Nechcem to rozoberať po telefóne, príď ku mne a ja ti všetko poviem."