Modrá je farba zvrhlosti

Epilóg

Jake pomaly kráčal parkom pri Philipovi, bolo medzi nimi príjemné ticho. Zakaždým keď pozrel jeden na druhého, vymenili si úsmevy a zamilované pohľady. Trvalo dlho, než si zvykli chodiť ruku  v ruke na verejnosti, no bol to už rok a teraz, ak ich vychytila chvíľka, boli schopní bozkávať sa až kým im nedošiel dych. A potom boli chvíle ako táto, keď sa len ticho prechádzali a jedli zmrzlinu. No Jakeovi sa čosi nezdalo, vždy keď spomalil aby sa obzrel po parku alebo sa uhol cyklistom, Philip znervóznel a párkrát dokonca aj zakopol o vlastné nohy.

"Hej, deje sa niečo?" spýtal sa napokon a preplietol si s ním prsty na ruke ktorou ho držal za tú jeho.

"Čo? Ni-nie, kdeže. Prečo.. máš pocit že.. sa niečo deje?" vykoktal zo seba Philip a skoro pristúpil malého psa na chodníku. Tackavo ho preskočil a drgol do Jakea, ktorý to nečakal a stratil rovnováhu. Obaja dopadli do trávy a Jake sa rozosmial, no Philip sa nervózne ošíval. Jake naňho nechápavo pozrel, no potom mu zrak padol na malú krabičku v tráve. Philip na ňu pozrel v rovnakom momente a schmatol ju tak rýchlo ako sa len dalo.

"Phil?" podvihol Jake neisto obočie a pozrel naňho pobavene.

"Zapaľovač," odvetil Philip rozpačito.

"Nefajčíš," pripomenul mu Jake so smiechom.

"Nie, to je kolegov," odsekol Phil, no vedel že už nemôže cúvnuť.

"Hej, isto," zaškeril sa Jake a posadil sa, prekrížil si ruky na hrudi a zadíval sa naňho spýtavo.

Philip sa nervózne podvihol a kľakol si jedným kolenom do trávy. Odkašľal si a pootvoril pery, no potom ich zavrel  a zasmial sa nervózne. Modré oči mu prebehovali z Jakea na trávu, vedel že to nezvládne.

"Jake," začal, no potom si prešiel dlaňou po čele a povzdychol si.

"Hm?"

"Nepomáhaš mi," zasmial sa opäť nervózne a privrel na moment oči. Keď ich znovu otvoril, zdvihol pred seba kúsok krabičku.

"Jakevezmešsima?" vyhŕkol a cítil ako sa mu do tváre nahrnulo teplo. Skôr než stihol Jake odpovedať, pokračoval už pokojnejšie.

"Chcem na teba dohliadať do konca života, keďže viem aký si nepozorný a si schopný umrieť tak, že ťa zrazí kolobežka. Viem že je to krátka doba, no nezabúdaj kvôli komu tu teraz trčím ako človek. Žartujem, milujem ten pocit a milujem teba," zasmial sa nervózne, "tak ťa prosím, už ma netráp a odpovedz mi skôr než mi od tej nervozity opäť narastú—"

"Áno, Phil, jasne že áno!" skočil mu do reči Jake so slzami v očiach a s úsmevom ho objal medvedím objatím. Stískal ho tak silno, až Phil priškrtene vydýchol.

"Prepáč," zamrmlal pobavene a pozrel naňho cez slzy.  Na chodníku zastavovali ľudia a súcitne sa usmievali, pár z nich krútilo hlavami a kráčalo ďalej. Philip roztrasenými rukami otvoril krabičku a vytiahol z nej jednoduchý prsten zdobený rytinami. Pomaly ho nasadil Jakeovi na prst a ten ho s úsmevom od ucha k uchu pobozkal, nie práve najslušnejšie a najdecentnejšie. Philip sa mu usmial do pier a bozk dlho opätoval. Hneď ako sa ich pery od seba odlepili objal ho silno okolo pliec.

"Milujem ťa," zamrlali obaja skoro naraz. Jake sa vysmiato tisol k Philipovi, uvažoval o tomto momente už dlho, no nikdy sa neodvážil ísť kúpiť prsteň. Kúsok sa odtiahol a pozrel na Phila s úsmevom.

"To si bol taký nervózny lebo si sa bál, že ti odpoviem nie?"

"No, tak trochu."

"Philip, nikdy by som nepovedal nie, si môj celý svet," šepol Jake s úsmevom a vtisol mu na čelo bozk.

"A ty môj, Jake," usmial sa Philip a opäť ho objal, prvýkrát po tom čo zachránil Jakea a mohol byť s ním, bol šťastný a pokojný. Teraz už mal naozaj všetko.

Koniec