Čo hviezdy povedia

Šepot v noci

,,Neopustíš ma?"

,,Samozrejme, že nie."          

,,Ostaneš? Budeš tu aj ráno?"

,,Áno, budem tu s tebou."

,,Nedovolíš mu, aby mi znova ublížil?"

,,Nie. Už nikdy. Nedovolím mu to."

Hlas sa jej zachvel pri myšlienke na to, čím si musela prejsť.

,,A dáš pozor aj na seba? Nechcem.... nechcem, any kvôli mne niekto trpel..."

Dodala potichu. Pocit, že by kvôli nej trpel aj niekto iný ju zožieral.

Chvíľka ticha. Mladšie dievča hľadelo v očakávaní na to staršie.

,,Dám si pozor. Budeme v poriadku. Sľubujem."

Mladšia si vydýchla, hoci pochybnosti v nej ostali.

,,Prosím..... ostaň so mnou navždy..."

,,..... Budem tu. Vždy. Neskôr pochopíš."

,,Bolí to. Neviem, či to ešte vydržím."

,,No, neplač. Budeme v poriadku. Nemôže to trvať navždy. Nemôže. Stačí len vydržať dostatočne dlho."

,,Ale ja to nezvládam! Ja už nechcem. Už sa nikdy nechcem zobudiť."

,,Ale, tak nehovor. Ak sa už nezobudíš, nedožiješ sa  ani slobody."

,,Ktovie, či niečo také pre nás vôbec je. Stále o nej rozprávaš, ale aj tak stále trčíme tu."

,,....Neprestávaj veriť. Nesmieš. Len tak ich porazíš. Keď to nevzdáš a napriek všetkému prežiješ. Raz budeme mať lepší život. Viem to."

,,....Keď myslíš..... Tak to skúsim. Pre teba."

Staršie dievča sa usmialo a pohladilo mladšie po vlasoch.

,,Ublížili ti veľmi? To len kvôli mne. Je mi to veľmi ľúto."

,,Nemusí. Spravila by som to znova. A znova, ak by som tým ochránila teba. A naozaj to tak myslím."

,,To síce hovoríš, ale ja viem, že ťa všetko bolí. Aj ležať. Aj dýchať. Už to nikdy nesprav znova. Prosím."

,,....Fajn. V blízkej dobe sa toho vyvarujem."

,,Nie len v blízkej dobe. Už nikdy."

,,Tak dobre. Už nikdy. Čoskoro budeme slobodné. Cítim to."

,,Mala si pravdu. Sloboda naozaj prišla. Dúfam, že si ju užívaš rovnako ako ja. Vonku je krásne. Konečne si môžem obliecť čisté šaty. Predstav si, v obchode som raz videla presne také, aké si si raz vysnívala. Mám ich doma. Ďakujem ti. Bez teba by som sa dnešku nedožila. Predsa len sa na tento deň oplatilo čakať, nemyslíš?"

No odpoveď staršieho dievčaťa nikdy neprišla.     

Okej, zo tohto bolo trochu smutno aj mne. Dala som ho čítať sestre. Zmlátila ma vankúšom, lebo som sa opovážila napísať smutný koniec.