Manéž lásky 2 - Maska žiarlivosti

20. Kapitola

Každú sobotu bolo zvykom, že sa v dome grófky Bakewellovej konal knižný klub, ktorý navštevovali priateľky rodiny a po ňom sa u nej zdržiavali manželia Rosewoodovci.

Dnešok nebol výnimkou, hoci už mali vlastný titul.

Bol to ich zvyk a od tej doby, čo začala spoločenská sezóna, tak ich hlavnou témou boli plesy a na čo by sa mali pripraviť.

Hoci bola už Fiona zasnúbená a mala tak budúcnosť zaistenú, stále chodili k Adeline, aby sa priateľsky porozprávali.

Fiona s Aurorou boli na záhrade a hrali sa so šteniatkom, ktoré Kurt kúpil pre svoje deti, ako darček k získanému titulu a medzitým si dospelí oddýchli v salóniku.

„Povedz, Adeline, čo sa ti stalo, že si taká rozrušená?" opýtala sa Joan, ktorá s úsmevom upíjala z čaju a sledovala cez okno svoju dcéru radujúcu sa zo života.

Adeline sa falošne zasmiala.

„Nie som vôbec rozrušená! Neviem, o čom to hovoríš, Joan."

Kurt pokrútil hlavou.

„Strhneš sa pri každom náhlom zvuku a príliš často sa obzeráš okolo seba."

„Som len trošku nervózna! Po tom, čo sa stalo s Aurorou sa už necítim vo svojej koži."

„Je v tom niečo viac. Povedz nám, čo sa to deje, alebo sa opýtame Aurory!"

Tá hrozba takmer Adeline vyhodila z kresla.

„Moja dcéra o ničom nevie."

„O čom nechceš, aby sme vedeli?" opýtala sa nakoniec Joan upierajúc na Adeline prísny pohľad.

Adeline preto nemala na výber, len priznať pravdu.

„Tak dobre. Pamätáte si ten výhražný list, čo mi prišiel?"

„Áno."

Adeline došla ku krbu a z košíku na drevo vytiahla škatuľku. Tú položila na stôl pred svojich priateľov a ukázala list, ktorý patril ku škatuľke.

„Toto mi prišlo po plese."

Kurt vzal od Adeline list a začal ho nahlas čítať.

Lady Bakewellová,

Keďže ste nereagovali na môj posledný list pochopil som, že ste moju hrozbu nebrali vážne.

Vzhľadom k tomu, koľko planých hrozieb v posledné mesiace zaplavilo Londýn, ani sa vám nečudujem a necítim sa urazený.

Aby ste ma tentokrát brali vážne prikladám k tomuto listu malý dôkaz.

Podľa neho určite pochopíte, že poznám tajomstvo ohľadne smrti grófa Bakewella.

Tentorkát žiadam za svoje mlčanie 10 000 libier na tom istom mieste.

Joan zmätene pozrela na Adeline a potom na svojho manžela, zatiaľ čo Kurt zdvihol veko a vytiahol šerpu zo škatuľky.

„To je-"

Adeline prikývla.

„Šerpa, ktorú mal na sebe môj manžel v deň, keď zomrel. Stále je na nej vidno krv a pušný prach."

„Ježiši Kriste!"

„Čo teraz budeme robiť?!"

Kurt začal nervózne prechádzať po salóniku a zrejme rozmýšľal, čo by bolo najlepšie.

„Teraz sa vrátim na panstvo a skontrolujem ho. Nie je možné, aby ten vydierač vedel, kde boli tie veci zakopané."

„Ako vysvetlíš svoj náhli príchod?" opýtala sa Adeline.