Strom snov

48. kapitola

"Ďakujem." usmiala som sa na Sheinu keď mi vyliečila chrbát. Radšej som šla ďalej, pretože skoro všetci potrebovali ošetriť skazu ktorú narobili sovy. 

Michael rozhlásil, že dnes prespíme v jaskyni. Denis a Trevis ju prehľadali, je bezpečná. Sovy sem ktovie prečo neleteli. Pomáhala som stavať stany. Keď som zamestnaná nemusím myslieť na Kevina či Sheinu. 

Keď som sa pozrela smerom von z jaskyne videla som zamračenú oblohu. Bude pršať. Hneď ako som si to pomyslela nebo prečesal blesk a po ňom zaznel hrom. 

Keď som bola malá, bála som sa búrok. Neskôr sa ich bála Liv a ja som prestala. 

Sedeli sme okolo ohňa. Ja som mala na sebe deku keďže mrzlo. Sam a Kail boli vedľa mňa. Sledovala som Kevina ktorý sa rozprával s Carou. Ako asi Kevin prišiel do organizácie. Sam sa rozprával s Denisom a ja s Kail.

"Neznášam sovy." predniesla Kail. Na tvári mala zahojenú jazvu po škrabnutí. Len som prikývla, nemala som silu na nič. 

"Vážne by ste sa mali udobriť." stíšila hlas a kývla hlavou na Kevina.

"Nie je to také jednoduché." povedala som aj keď som vedela že má pravdu. Simon sa pri nás zastavil so strojom na jedlo. Dala som si nejakú kašu, aj keď som vôbec jesť nechcela.

O chvíľu som šla do stanu. Ostatný sa zberali tiež. Nemohla som zaspať. Stále som mala divný pocit. Uprostred noci som sa prebudila na nočnú moru. Nemohla som tu dlhšie byť. Vypotácala som sa potichu zo stanu. 

Pri dohorievajúcom ohni som videla postavu. V ruke mal fľašu od piva. Chvíľu som sa odhodlávala. Čo by sa mohlo najhoršie stať? Nikdy by mi neodpustil.

Nakoniec som prišla ku Kevinovi a sadla si vedľa neho. Aj keď ma zaregistroval nedal to najavo. Ignoroval ma. Bolelo ma to.

Chvíľu sme len potichu sedeli a hľadeli do ohňa. Nemala som odvahu prehovoriť. Svetlo ohňa sa odrážalo na stenách a tvorilo strašidelné obrazy.

"Chcela som sa ospravedlniť." povedala som potichu. 

"Aj keď si to asi nezaslúžim. Chápem že si naštvaný." čakala som na jeho reakciu ktorá prišla až po chvíli. 

"Nie som naštvaný. Som sklamaný. Vieš... v živote som už stratil toľko vecí, že by som mal byť na sklamanie zvyknutý." Jeho hlas bol pevný, no jeho oči prezrádzali ako som mu ublížila. Skoro som začala nenávidieť samu seba. Nevedela som čo viac povedať. Vina mi prebodávala srdce. Chytila som ho spontánne za ruku. Prekvapilo ma keď sa neodtiahol.

"Môžeme zvládnuť všetko. Prosím, som tu pre teba." zašepkala som s chabou nádejou. Pomaly sa mi pozrel do očí. Jeho blízkosť mi tak chýbala.

"Nechcem o teba prísť." povedal po chvíli. Tie slova ma zahriali a po tvári sa mi rozlial úsmev.

"Ani ja." oprela som si hlavu o jeho rameno a on mi položil ruku okolo pliec. Cítila som sa šťastnejšia a pokojnejšia. A aj keď medzi nami ostane tá nepekná spomienka ideme ďalej.

A sme spolu silnejší než kedykoľvek predtým.

Pre zmenu som bola hore prvá. Dievčatá ešte spali a ja som s úsmevom vyšla zo stanu. Bol tu len Lauren. Práve si vyberal nejaké jedlo zo stroja. 

"Dobré ráno." povedala som a zobrala si fľašu džúsu.

"Aj tebe." prikývol trochu udivene. O chvíľu prišla Kail, Michael a začali sa zbierať ľudia. Čakala som len na jednu osobu.  Kevin vyšiel zo stanu.

Prišiel ku mne a objal ma. Kail sa na mňa prekvapene usmiala. Hneď po raňajkách sme vyrazili. Šli sme ďalej jaskyňou. Bola dosť dlhá.

Po chvíli som začula kroky. Ostatný tiež spozorneli. Keď som sa otočila zbadala som obrovského medveďa. Anna zhíkla, niektorí cúvli. V ruke som mala pištoľ a neustále som si opakovala že to zvládneme. Bolo aj horšie.

Lauren vybral svoj meč, Trevis so Simonom mu šli pomôcť s útokom. Medveď sa postavil na zadné a zavrčal.

Chytila som Kevina za ruku. Chcela som aby ostal pri mne. Michael sa na nás otočil.

"Keby niečo nevyšlo, bežte." povedal. Východ z jaskyne som videla, nebol ďaleko. Pozerala som ako medveď zaútočil na Laurena. Nechcela som sa na to pozerať. Vedľa mňa a Kevina stál Denis so Siennou, Sam a Sheina. Všetci ostatný boli v tesnej blízkosti medveďa. 

Videla som ako mal Lauren na tele krvavé stopy pazúrov. Medveď útočil a ostatní sa snažili brániť. Keď Kail skončila na zemi, nechcela som sa nevinne pozerať. Zdvihla som ruku s pištoľou a snažila sa zamieriť. Vždy sa mi do cieľa dostala Cara či Trevis.

Michael hodil nôž ktorý sa medveďovi zapichol do hrude. Simon mu hodil oštep do krku a medveď padol o stenu. Spôsobilo to veľký hrmot a jaskyňa sa začala triasť. To nie je dobre znamenie. Kamene začali padať zo stropu. Rozbehli sme sa. Tam kde medveď spadol bolo najviac kameňov. Keďže sme boli od ostatných ďalej za chvíľu nás delila kopa kameňov. 

Keď zemetrasenie ustalo kašľala som od prachu a pozerala či sú všetci v poriadku. Bolela ma noha na ktorú mi dopadol kameň. 

Konečne bolo niečo vidieť. Michael bol na druhej strane kopy kameňov. 

"Môžete sa cez to dostať?" opýtal sa Kevin. Videla som ako Cara skúša odstrániť kamene z cesty.

"Nejde to." povedala.

"Musíte pokračovať, obídeme to a nájdeme inú cestu." povedal nakoniec Michael.

"Ale.." chcela som namietnuť.

"Stretneme sa pri pralese, choďte." skočil mi do reči Michael. Kevin ma potiahol za ruku. Nemala som dobrý pocit, no nič iné nezostávalo. A počula som dobre, prales? Ako džungľa? Skvelé, ďalšie miesto kde sa môžme nechať zabiť. Ak sa tam ostatní vôbec dostanú. 

Ak nie, bude to len na nás. Nechcela som na to myslieť. Ani na to že Michael má stroj na jedlo, aspoňže Denis má jeden stan.

Sam ku mne prišiel. Denis so Siennou sa o niečom radili a Sheina pozerala pred seba. Zvládneme to, dostaneme sa k pralesu a počkáme ostatných.

Kevin mi povzbudivo stisol ruku. Usmiala som sa na neho. Teraz už len pokračovať cez les na sever. 

Čo by sa mohlo stať? Všetko.

_______________________

#Kenna is back bitcheezz <3 Normálne som rada že Kevin nie je na druhej strane jaskyne. Táto kapitola je asi slabšia. Ale nejako strácam nápady, chuť a necítim podporu :/ Chcela som ich rozdeliť na poly lebo sa mi lepšie píše keď tam je menej ľudí a chcem sa zamerať na jednotlivé postavy. Dúfam, že ma chápete. :) Nezabudnite mi napísať svoj názor, veľmi ma to poteší. -Kate