„Chlapci, odsuňte stoly ku stenám a vy dievčatá vezmite stoličky a dajte ich do stredu do dvoch radov. Tak aby ich bolo 71." inštruovala slečna Z. Vážne? Stoličkový tanec? Schmatla som dve stoličky a odniesla ich do stredu a dala ich operadlami k sebe. Chalani prv museli počkať kým pobereme stoličky aby mohli poodsúvať stoly a tak si na ne posadali a veselo nás pozorovali. „Čo tak nám pomôcť?" zavrčala Lus na Adama keď brala ďalší pár stoličiek. „Ee-é, mám pekný výhľad," žmurkol, „a povedala, že to majú spraviť baby. Ja baba nie som." predniesol. „Na tvojom mieste by som to skontrolovala..." vypŕskla som a vybuchli sme s chalanmi do smiechu a Adam po mne hodil poker face. Marek zoskočil zo stola následovaný Dominikom a tiež zobrali stoličky. Adam sa na stole hral na urazeného a ja som sa nad ním musela pokrútiť hlavou. Vzala som ďalšie stoličky a moje narazené rebrá bolestne zaprotestovali. Sykla som od bolesti a Marek ku mne hneď pribehol. „Ukáž." vzal mi stoličky z rúk, dal mi kratučký bozk na pery a odniesol ich ku ostatným. Pohľadom som spočítala stoličky. 69. Vzala som posledné dve čo bol treba a odniesla ich na koniec radu. Chalani sa postavili ku stolom a za hlasného funenia ich odtisli ku stenám. Ani sa im nečudujem, že sa pri tom zapotili keď posúvali ťažké drevené stoly po koberci...
Keď ich odtisli, slečna Z. pustila z rádia nejakú pesničku. Rýchlo sme sa všetci rozbehli ku stoličkám. No čo? Stále sme deti. Marek stál oproti mne s bojovním úškrnom a aj som sa na ňom musela zasmiať. Kráčali sme dokola stoličiek a keď sa hudba zrazu vypla, šmarila som sa na najbližšiu stoličku, načo sa opäť ozvali rebrá no srala som na to a smiala sa na tom, že Maťa vypadla hneď ako prvá. Ukázala mi so smiechom fuckera a vzala stoličku zo sebou od nás. A takto sme sa hrali ďalej. Vypadla som medzi posledními. Keď Marek vyhral, s rozjašeními očami pobehol ku mne. „Šikulka." zachichotala som sa a dala mu dlhý bozk.Ako ďalšie sme mali podávať 71 stoličiek do kruhu a slečna Z. vybrala random jedného chalana ktorý sa postavil do stredu a my ostatní sme si posadali na stoličky. Sedela som vedľa Adama a Mati. Princíp hry bol ten, že ten čo bol v strede mal povedať aby sa postavili tý čo majú také a také trebárs vlasy a oni si rýchlo museli vymeniť miesta a ten čo bol v strede tak dostal príležitosť sadnúť si. „Vymenia sa všetky baby." riekol a hlas mu poskočil. Rýchlo som si vymenila miesto s Maťou a keď som zdvihla hlavu, v strede stála Lus. Chudinka. „Vymenia sa všetci s hnedími vlasmi." zvolala. Rýchlo som sa postavila a chcela si sadnúť na miesto čo sa uvoľnilo o asi päť stoličiek odo mňa ale tam dodala Lus s prepáčením v očiach. Rýchlo som sa rozhliadla po inom voľnom mieste ale neostalo mi. Odkráčala som do stredu a poobzerala sa dookola. Všimla som si Mareka ktorý sa na mňa uškŕňal z mojej ľavice. Uškrnula som sa na neho a jemu úsmev zamrzol na tvári. „Vymenia sa všetci," začala som a pozerala som pri tom Marekovi do očí, „čo majú zelené oči." odpovedala som a skočila som po jeho mieste. On ma zavraždil pohľadom a prepustil mi svoje miesto. Odkráčal do stredu a mykol hlavou aby si odhrnul ofinu z očí. „Vymenia sa všetci, čo majú čierne vlasy." povedal a skočil po najbližšom mieste dobre, že ne rybyčku. Zasmiala som sa na ňom a tak som pozornosť presunula na babu stojacu v strede. Denisa. Vrhla na mňa nepríjemný pohľad ale inak ma odignorovala. „Vymenia sa všetky panny." vyriekla zrazu a do mňa akoby udrel blesk.
__________________________________
Ospravedlňujem sa za takúto na nič kapitolu ale nestíham nič :/
YOU ARE READING
Destiny
Romance„Veríš v osud?" ozval sa po chvíli mrazivého ticha. „Prečo?" spýtala som sa a nechápavo som zmráštila obočie. „Pretože to, že sme sa stretli, musí byť osud..." zašepkal a nežne ma pobozkal. top position: #2 in Romance ❤