Celá zadychčaná som na neho zazerala. Predlaktie má pod jeho dotykom pálilo.
"A čo ty?" Tvrdo mi opätoval pohľad. "Ty ma nemätieš?"
Čo? "Čo?" Povedala som nahlas.
Zhlboka sa nádychol, vyzeral tak frustrovane ako som sa ja cítila.
"Čo si robila u Ethana?"
Zamračila som sa, striasla som jeho ruku a prehrabla som si vlasy.
"Veľmi dobre vieš čo som tam robila."
Nechápala som kam tým mieri, ani prečo to sem teraz ťahá, ale nepozdávalo sa mi to.
"Layla..." pozrel mi do očí akoby mi chcel niečo povedať.
"Max?" Nadvihla som obočie. Čo sa to tu deje?
Chvíľu akoby váhal a potom nasadil kamenný výraz.
"Čaká ťa výťah." Uhol pohľadom a odstúpil aby som mohla prejsť.
Pokrútila som a hlavou a s tichým "zase to robíš" som prešla okolo neho k výťahu.
Snažila som sa tváriť, že sa ma nedotklo, že ma v podstate vyjebal na ulicu a otočená chrbtom k nemu som čakala kým sa výťah zavrie a ja konečne prestanem na sebe cítiť jeho pohľad.
************
Oprela som sa o stenu výťahu a zosunula som sa na zem.
Zamotávam sa stále viac a viac namiesto toho, aby som niečo vyriešila.
Sedela som v tej tme a špine a mala som pocit, že presne tam patrím.
Svetlo sa zasvietilo a po toľkej tme to bolo ako drôtom to oka.
"Čo to kurv... dobrý deň" rýchlo som skrútila, keď sa mi podarilo zaostriť na postaršiu pani, ktorá stála vo dverách s rožkami v rukách a chlebárňou (ústami) dokorán.
"Dobrý, dobrý." Potriasla hlavou. Opovrhnutie z nej priam sršalo. Naozaj príjemná žena.
"Idem na siedme poschodie." Sykla.
"Len si poslúšte." Uškrnula som sa a preložila som si nohu cez nohu.
"Vystúpite či..."
"Kľudne sa s vami preveziem." Skočila som jej do reči, načiahla som sa a stačila som tlačidlo 7. Len o poschodie vyššie ako poschodie z ktorého som sa pred chvíľou zviezla.
Tá ženská na mňa celý čas zazerala a ešte dvakrát sa za mnou nasrato obzrela potom čo vystúpila. Bojovala som s nutkaním ukázať jej prostredník.
Vtedy však moju pozornosť upútalo niečo iné. Z dverí číslo B21 vyšiel chlap. Mal dokonale upravené vlasy, oblek, vyleštené topánky, celkovo vyzeral ako z reklamy na kelvina kleina, ale čo ma na ňom zaujalo najviac bola ťapka ktorú si práve vkladal do vnútorného vrecka saka. Zaujímavé.
Prešiel k výťahu a postavil sa priamo predo mňa. Na sekundu sa nám stretli pohľady. Výťah sa s cinknutím zavrel.
"Ťažká noc?" Usmial sa kútikom úst. Jeho hlas bol vyrovnaný a mäkký naozaj dobre sa počúval.
"Ťažký život." Uškrnula som sa, možno až príliš koketne.
Oprela som sa hlavou o stenu výťahu, aby som mu mohla hľadieť do očí. Týčil sa nado mnou ako mrakodrap.
"Cigaretu?" Zamrmľal a zadal na číselníku jednotku.
Prikývla som a zahryzla som si do pery, niečo na jeho uhladenom správaní ma neskutočne priťahovalo.
Vytiahol z vcecka plechovú krabičku z ktorej vybral dve cigarety jednu si rovno vložil do úst, druhú zovrel v dlani. Vybral ešte zapaľovač a krabičku vložil naspäť do vrecka.
Zapálil cigaretu čo mal v ústach pričom vyzeral na umretie sexy a potom sa zohol ku mne a vložil mi ju do úst. Pri pomyslení, že sa pred chvíľou dotýkala jeho pier sa mi zrýchlil tep.
Očí sme mali na tej istej úrovni a udržiavali sme očný kontakt.
S miernym úškrnom som mu prstami rozovrela dlaň a vybrala som odtiaľ druhú cigaretu. Vložila som mu ju do úst presne ako on pred chvíľou mne. Venoval mi úsmev a zapálil aj sebe.
Vyfúkol obláčik dymu a usadil sa vedľa mňa. Bez slova sme fajčili a ja som sa cítila zvláštne príjemne.
Nebolo treba nič riešiť, žiadne mrdnuté problémy z minulosti.
Výťah znovu cinkol. Boli sme v cieli.
Behom sekundy bol na nohách.
Uprene sa na mňa zadíval.
"Tešilo ma." Posledný úsmev a už ho nebolo.
Po dlhom-predlhom čase som konečne niečo napísala! :D o niečo dlhšia kapitola ako zvyčajne ;)
