,,Budeš tam len tak stáť, alebo pôjdeš aj dovnútra?" spýtal sa s nadvihnutým obočím. Zabával sa na mne, čo ma štvalo. Nedala som to však na sebe poznať.
Vošla som dnu, keď pootvoril dvere aby som mohla prejsť. Zacítila som jeho skvelú vôňu, ktorú som sa snažila ignorovať.
„Oh, Olivia!" povedala nadšene Anne, ktorá prišla do chodby a okamžite ma objala.
„Dobrý večer." pozdravila som ju s úsmev a objatie jej s radosťou vrátila. Pozrela som sa na sekundu na Harryho a zdalo sa mi že pretočil očami. Vôbec si neváži takú skvelú matku, akú má. Dala by som snáď všetko, keby som mohla mať tak matku aká je Anna.
„Vyzeráš úžasne," začervenala som sa a potichu jej poďakovala. „Večera bude za pár minút. Trochu som neodhadla čas." zasmiala sa.
„To bude tým, že si sa rozhodla urobiť aj dezert." prehovoril Harry otráveným hlasom.
„Netvár sa že ti to vadí. Tento dezert miluješ." zdvihla s úškrnom prst Anne, preto som sa potichu zachichotala.
„Určite." pretočil očami.
„Harry, postaraj sa o našu návštevu prosím. Ja idem dorobiť ten dezert, nech večera môže začať." povedala a venovala mi široký úsmev.
„Neboj sa, postarám sa." povedal a venoval mi jeden z jeho typických úškrnov.
Bez ďalších slov Anne odišla do kuchyne a teraz sme v chodbe ostali len ja a Harry. Pozrela som sa na neho, avšak on už dávno na mňa pozeral. Začervenala som sa a potichu si odkašľala.
„Kde je Marcel?" spýtala som sa, keďže sme tam stáli v tichosti.
„Pravdepodobne sa upravuje, aby zanechal na teba nejaký dojem." povedal a v jeho hlase bol počuť výsmech.
„Čo tým myslíš?" spýtala som sa zamračene.
„Si prvé dievča s ktorým sa rozpráva. Sľubuje si od toho až príliš."
„Stále ti nejako nerozumiem." podotkla som, zamračenie mi neopustilo tvár.
„Pravdepodobne je do teba až po uši."
Šokovane som sa na neho pozrela. „Rozhodne nie. S Marcelom sme len kamaráti." povedala som.
„Ako myslíš." povedal a videla som na ňom, že vie viac ako ja.
Zostala som zmätene stáť, keďže som nechápala jeho slovám. S Marcelom sme čisto kamaráti a možno je toto len z ďalších trikov, ako nás chce Harry rozdeliť.
„Poď." povedal a kývol smerom k schodom. Neprotestovala som a išla za ním, keďže mi hlavou stále schádzali Harryho slová.
„Nepotrebuje tvoja mama pomôcť?" spýtala som sa a pozrela sa na jeho chrbát, keďže bol predo mnou a do tváre som mu nevidela.
„Zvládne to sama." povedal ľahostajne a ja som nad jeho správaním pretočila očami.
Smerovali sme do časti domu, kde som ešte nikdy nebola. Vždy som sa len pohybovala buď v izbe Marcela a Harryho, takže som tento dom až tak nepoznala. Tento dom bol sám o sebe obrovský a zvedavosť mnou prebehla.
„Kam to ideme?" spýtala som sa a dala som sa na špičky, aby som aspoň niečo cez Harryho videla.
„Uvidíš." otočil sa na mňa a jemne na mňa mrkol. Začervenala som sa a potichu ho nasledovala.
Zastavili sme pred väčšími dvermi, ktoré Harry otvoril a vstúpili sme dnu. S pootvorenými ústami som ostala pozerať na priestrannú miestnosť, kde sa nachádzalo niekoľko veľkých sedačiek. V strede miestnosti bol biliard. Dokonca tam bol aj bar a po stenách boli obrazy, ktoré museli stáť celý majetok. Taktiež na stene boli aj šípky a rôzne hry ako napríklad stolný futbal.
![sext (h.s.) [SK] de uni_hazza69](https://img.wattpad.com/cover/38650675-80-k952052.jpg)
„Hrala si niekedy biliard?" spýtal sa Harry a preto som sa pozrela do jeho zelených očí, ktoré ma pozorovali.
Pokrútila som hlavou a išla za ním. Zastavili sme pri veľkom biliarde a Harry mi podal palicu.
„Neviem ako sa to hrá." zamrmlala som. Nebolo to tak, že by som absolútne nemala šajnu čo je to biliard. Chápem pointu hry a ako sa hrá, ale vôbec netuším ako sa mám trafiť do jeden zo šiestich diery.
„Naučím ťa to." povedal a pocítila som šteklivý pocit v bruchu.
Potichu som sledovala Harryho, ako sa ohol cez stôl biliardu a sústredene pozeral na gule. Svaly na rukách sa mu napli, keď nakoniec palicou štuchol do jeden z gulí ktorá úspešne padla do diery.
„Nie je to ťažké." povedal, keď sa vystrel a pobavene pozeral na môj výraz.
„Oh, nemám šancu." pokrútila som hlavou, čím som rozosmiala Harryho. Usmiala som sa, keď som počula jeho chrapľavý smiech.
„No tak, poď sem." povedal a rukou mi ukázal, aby som pristúpila k nemu. Snažila som sa myslieť na hru a nie na to, ako skvelo vyzeral v bielom tričku a čiernych úzkych gatiach. Nosieval to oblečenie dosť často, ale vždy vyzeral dokonalo.
„Trochu sa ohni a snaž sa trafiť do tej diery." povedal mi a tak som aj urobila.
Jazykom som sa dotkla hornej pery, keď som sa snažila sústrediť trafiť jednu z gulí do diery. Vystrelila som, avšak guľa sa tesne pred dierou odrazila.
„Fuck." zanadávala som si po podnosom, čím som Harryho rozosmiala.
„Dostaneš sa do toho. Musíš to len skúšať." povedal, pri čom som len trápne prikývla. „Nepotrebuješ na to rozsiahly pohyb, ale skôr ohybnosť a presnosť." vysvetlil.
Skúsila som to znova, avšak spravila som presne to isté čo prvý krát. Guľa sa tesne pred dierou odrazila, preto som naštvane zavrčala.
„Ohybnosť a presnosť pravdepodobne nemám." povedala som naštvane a pozrela sa na Harryho, ktorému trhali kútiky úst. Obi dvaja sme sa hneď na to rozosmiali.
„Tak to je škoda." povedal s úškrnom, preto som hravo do neho buchla. „Poď sem." kývol hlavou.
Pomaly som pristúpila k nemu a pozrela sa na biliard predo mnou. Pochybujem, že sa niekedy trafím do jednej z diery.
Nasucho som prehltla, keď sa Harry postavil za mňa. Hruď mal opretú o môj chrbát a rukami mi chytil boky. Zakúsla som si silno do pery aby som sa vyhla hoci akým zvukom, ktoré sa mi chceli vydrieť z úst.
„Jemne sa ohni a sústredene si pozri, čo chceš trafiť." povedal blízko môjho ucha. Prikývla som a spravila som presne tak, ako mi povedal. Pocítila som jeho rozkrok na mojom zadku, preto som bola rada že stojí za mnou, takže nemôže vidieť moju červenú tvár.
Ruky dal preč z mojich bokov a sklamanie mnou prešlo, no nie na dlho, keďže ruky položil na moje.
„Traf ju." zašepkal mi Harry do ucha, keď som zamierila na jednu z gulí. Trafila som do guli a úškrn sa mi zjavil na perách, keď guľa skončila v diere. Harry sa ma pustil a necítila som jeho prítomnosť.
Vypískla som radostne neveriac tomu, že som naozaj trafila dieru.
„Hádam, že ohybnosť a presnosť nemáš až takú zlú." povedal vedľa mňa Harry a priblížil sa ku mne. Oprela som sa o biliard a skúsla si peru.
„Pravdepodobne nie." povedala som potichu. Jeho zelené ma sledovali ako nejakú korisť. Zapozerala som sa na jeho náhrdelník, ktorý bol v znaku krížu. Nosieval ho stále a dodávalo mu to šmrnc.
